Svetový newsfilter: Zelenského cesta bola úspešná, ale spojencov mohol zneistiť jeden zo spravodajských únikov

Dobrý deň,

Európa pred plánovanou ukrajinskou ofenzívou stupňuje svoju podporu pre Kyjiv a sľubuje, že vojenskú pomoc bude posielať, kým to bude potrebné. Všetci si však uvedomujú, že chystaný protiútok bude veľmi dôležitý pre ďalší vývoj vojny a naznačí, či je reálne, aby ukrajinská armáda postupne vytlačila Rusov z celého svojho územia.

Vie to aj Volodymyr Zelenskyj, a preto pár dní lietal po Európe. Jeho cesta bola mimoriadne úspešná.

Európa: Čo Zelenskyj získal a čo mu môže uškodiť

Zelenského návštevy v spriatelených európskych štátoch priniesli Ukrajine naozaj veľa. Od začiatku ruskej invázie jej spojenci pri dodávkach zbraní viackrát urobili kroky, ktoré boli ešte nedávno nepredstaviteľné. K stíhačkám F-16 sa však Kyjiv zatiaľ neprepracoval, hoci aj to by sa časom mohlo zmeniť.

O čo ide: Ukrajina dostala od Západu moderné tanky a rakety. Jej nebo zas chránia slovenské a poľské migy aj systémy protivzdušnej obrany, ktoré sú podľa všetkého schopné zachytiť aj ruské hypersonické strely Kinžal. Tie, o ktorých Moskva hovorila ako o nezostreliteľných.

Rusi však pokračujú v útokoch na ukrajinské mestá, len Kyjiv tento mesiac zasiahli už desaťkrát. Zelenskyj preto zháňa ďalšie zbrane a po návšteve Talianska, Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie prišiel domov s prísľubom, že dostane nielen tie, ale možno aj tréning pre ukrajinských pilotov.

Lietadlá F-16 sú pre Ukrajincov vysnívanou prioritou už dlho. Teraz sa črtá možnosť, že by ich predsa len mohli dostať. Na svete je ich okolo 3-tisíc kusov a vo svojom arzenáli ich má 25 krajín. V Európe ide o Poľsko, Belgicko, Dánsko či Holandsko a objednalo si ich aj Slovensko.

Obavy Američanov: Moderné stroje by zásadne pomohli Ukrajincom udržať si kontrolu nad vlastným vzdušným priestorom, ešte efektívnejšie sa brániť pred ruským ostreľovaním a podporiť ofenzívne operácie.

Podľa Ukrajincov sú štyrikrát efektívnejšie ako staršie sovietske lietadlá. Zelenskému sa už podarilo nájsť spojencov, ktorí by mu pri získavaní F-16 radi pomohli. Lenže podráždiť ich mohli najnovšie informácie zo spravodajských únikov, v ktorých sa ukazuje veľká obava Američanov, že Ukrajinci by mohli útočiť aj na ruské územie.

Podľa únikov to začiatkom roka navrhoval Zelenskyj, prezident to však odmieta.

Medzičasom sa mu podarilo vylobovať takzvanú stíhačkovú koalíciu, ktorú dali dokopy Briti a Holanďania. Británia tieto stíhačky nemá vo svojej výzbroji, no Holanďania spolu s Belgickom, Nórskom a Dánskom si vedia predstaviť, že by ponúkli nejaký stroj zo svojej letky.

Čo bude ďalej: Prekážkou pre Ukrajinu je skutočnosť, že o dodaní F-16 sa rozhoduje v Bielom dome. Americký prezident Joe Biden je stále proti a bez súhlasu USA nemôžu európske štáty odovzdať stíhačky inej krajine.

To však neznamená, že postoj Washingtonu sa nemôže zmeniť. V minulosti sa tak dialo pri raketových systémoch HIMARS, tankoch Abrams či protivzdušnej obrane Patriot.

Otázkou je aj to, čo sa odohráva v zákulisí. CNN už v marci písala, že Američania vyhodnocujú, ako dlho by trval tréning ukrajinských pilotov. Výcvik bežne trvá 18 mesiacov, no podľa amerických médií by to Ukrajinci v tejto situácii mohli zvládnuť výrazne rýchlejšie, asi za 4 mesiace. Vo štvrtok večer sa objavili aj signály, že USA by nemuseli blokovať export stíhačiek, ktoré majú ich spojenci.

Tlačiť na USA budú jeho spojenci aj na samite G7, ktorý sa odohrá tento týždeň v Japonsku, a potom v júli na stretnutí lídrov NATO vo Vilniuse.

Tlak prichádza aj od niektorých amerických politikov. Štrnásť kongresmanov z oboch strán poslalo Bidenovi list, v ktorom ho žiadajú, aby dal Ukrajine stíhačky. Tie sú podľa nich dôležité pre ukončenie vojny.

Ázia: Erdogan prekonal očakávania

Pravdepodobnosť, že Turecko bude mať nového prezidenta, sa po minulom týždni zmenšila. Recep Tayyip Erdogan síce nevyhral už v prvom kole ako v roku 2018, ale do druhého ide ako favorit.

O čo ide: V Turecku sa tentoraz hovorilo o jedinečnej šanci odstaviť od moci prezidenta, ktorý dvakrát vyhral voľby a ešte predtým bol 11 rokov premiérom.

Okolnosti pre opozíciu boli priaznivé. Mala populárneho kandidáta, ktorý vystupuje ako Erdoganov protiklad, a dokázala sa za ním zjednotiť. Pomôcť im mohlo aj to, že vývoj v Turecku v posledných rokoch nie je najlepší.

Aj vinou Erdogana a jeho zásahov do nezávislosti centrálnej banky krajina zažívala vysokú infláciu, čo priamo na svojej životnej úrovni pocítili milióny ľudí. Naštvalo ich aj to, že po tohtoročnom hrozivom zemetrasení s vyše 50-tisíc obeťami sa ukázali chyby štátu pri reakcii, ale aj príprave na takúto katastrofu.

Tesný výsledok: Zároveň však platí, že Erdogan za 20 rokov v najvyšších funkciách získal úplnú kontrolu nad štátom aj vplyv na médiá. To dokázal využiť v kampani, a keďže jeho autoritársky štýl vládnutia sa mnohým ľuďom páči, tretie víťazstvo mu ušlo len o desatiny percent.

V prvom kole získal 49,5 percenta hlasov. Ak by mal 50 percent plus jeden hlas, získal by ďalší päťročný mandát. Takto bude musieť v druhom kole potvrdiť, že má viac podporovateľov ako opozičný kandidát Kemal Kilicdaroglu.

Ten získal o takmer päť percentuálnych bodov menej a očakáva sa, že v druhom kole už stratu na Erdogana nedobehne. Prieskumy pred voľbami pritom dávali väčšiu šancu práve jemu.

Čo bude ďalej: V druhom kole 28. mája bude hrať rolu aj to, komu dajú svoje hlasy tri milióny voličov, ktorí minulý víkend podporili nacionalistického kandidáta Sinana Ogana.

Favoritom je Erdogan, ktorému sa darilo nad očakávania, hoci v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami je to tento rok horšie. V roku 2018 aj 2013 vyhral hneď v prvom kole.

Vo voľbách oslabila aj jeho strana AKP. Doteraz mala v parlamente 295 poslancov, teraz získala 268 mandátov. Spolu s ďalšími tromi stranami, ktoré sú s AKP v takzvanej Ľudovej koalícii, však bude mať pohodlnú väčšinu. Toto zoskupenie navyše vyhralo vo všetkých 11 provinciách Turecka.

Viac čítajte tu: Erdoganovi ušlo víťazstvo len veľmi tesne. Turecko čaká napínavé druhé kolo a drsná kampaň

Severná Amerika: Nové pravidlá na hraniciach s Mexikom

Koncom minulého týždňa sa v Spojených štátoch skončila platnosť nariadenia 42, ktoré pohraničnej stráži umožňovalo odmietať väčšinu žiadateľov o azyl. Americká vláda už predstavila nové pravidlá, ktoré však kritizujú ľudskoprávne organizácie.

O čo ide: Donald Trump sa stal pred siedmimi rokmi prezidentom aj vďaka sľubu, že posilní kontroly na hranici s Mexikom. Jeho snahu dramaticky znížiť počet ľudí žiadajúcich o azyl však zablokovali súdy.

Trumpova vláda výrazne sprísnila migračnú politiku až po vypuknutí pandémie, keď začalo platiť takzvané nariadenie 42. Vďaka nemu Spojené štáty mohli zakázať vstup migrantom priamo na hranici s oficiálnym vysvetlením, že ide o ochranu verejného zdravia.

Joe Biden chcel toto opatrenie zrušiť už vlani, ale pre výrazný odpor republikánov sa mu to podarilo až koncom minulého týždňa.

Aká bola reakcia: Napriek obavám z chaosu americké úrady hlásia, že situácia na hranici je pokojná. Veľký podiel má na tom strategická komunikácia Bidenovho tímu, ktorý mesiace opakoval, že zrušenie nariadenia 42 neznamená otvorenie hraníc.

Naopak, súčasné pravidlá sú v niektorých ohľadoch ešte prísnejšie než tie počas pandémie. Keď americké úrady prichytili nelegálneho migranta, podľa nariadenia 42 sa mohol pokúsiť o ďalší vstup do Spojených štátov.

Dnes pri nelegálnom prekročení hrozia USA trestným stíhaním a päťročným zákazom vrátiť sa do krajiny.

Čo bude ďalej: Biely dom tvrdí, že cieľom je podporovať legálnu migráciu. Do krajiny napríklad môže prísť každý mesiac 30-tisíc ľudí z Venezuely, Nikaraguy a Kuby, ale iba letecky.

Podľa nových pravidiel cudzinci v Spojených štátoch môžu žiadať o azyl len v prípade, že ho nedostali v prvej bezpečnej krajine, ktorú prekročili. Toto opatrenie je však kontroverzné a v mnohom sa nelíši od plánov Donalda Trumpa.

Biden sa tak ocitol v politicky náročnej situácii. Na jednej strane ho mimovládky kritizujú a vyzývajú na ľudskejší prístup, no na strane druhej mu republikáni vyčítajú, že by mal byť ešte ráznejší.

Afrika: Ďalšia rana pre tuniskú demokraciu

Tento týždeň súd poslal do väzenia najvýraznejšieho predstaviteľa tuniskej opozície. Na jeho strane sú ľudskoprávne organizácie aj lídri viacerých krajín vrátane Spojených štátov či Turecka.

Aký je kontext: Rašíd Ghannúši je v politike už vyše štyroch desaťročí. Do verejného života vstúpil ako podporovateľ nenásilného islamizmu, ktorý v čase diktatúry volal po pluralite politických strán a demokracii.

Po krátkom čase vo väzení koncom 80. rokov ušiel do exilu vo Veľkej Británii, odkiaľ sa vrátil až v roku 2011. Doma ho vítali tisíce ľudí oslavujúcich úspešnú revolúciu, ktorú priniesli protesty počas takzvanej Arabskej jari.

Tunisko bolo dlho jedinou krajinou, v ktorej tieto demonštrácie priniesli proces demokratizácie. Ten však aj vzhľadom na výrazné zlyhania politikov nenaplnil veľké očakávania verejnosti.

Čo bolo ďalej: Pred štyrmi rokmi sa uprostred finančnej krízy dostal k moci Kaís Saíd, ktorý rozpustil demokratický parlament a vlani si referendom posilnil prezidentské právomoci.

Tento rok zakročil aj proti politickým súperom, keď v Tunisku zatkli viac než tridsiatich opozičných politikov. Väčšinu z nich stíhajú za sprisahanie či zradu.

V apríli zadržali aj najvýraznejšieho Saídovho kritika a predsedu parlamentu Ghannúšiho a tento týždeň ho v jeho neprítomnosti súd poslal na rok do väzenia. Ghannúši označuje verdikt za politicky motivovaný.

Čo teraz: K situácii v Tunisku sa už dávnejšie vyjadrili predstavitelia viacerých zahraničných krajín. So znepokojením ju sledujú napríklad v Spojených štátoch, Malajzii či Turecku.

Saíd medzitým o svojich politických súperoch hovorí ako o teroristoch či „rakovine“.

Viacerí nestranní pozorovatelia aj médiá už píšu, že sa z neho stal autokrat, a niektorí ho dokonca označujú za „Kaddáfího bez ropy“.

Jeho rétorika naznačuje, že Tunisko sa nebude posúvať smerom k liberálnej demokracii, ale k čoraz prísnejšej vláde jedného muža.

Latinská Amerika: Ekvádorský prezident siahol po „vzájomnej smrti“

Tesne pred hlasovaním o zosadení z funkcie ekvádorský prezident rozpustil národné zhromaždenie a požiadal o nové parlamentné a predčasné voľby. Už teraz významne polarizovanej krajine hrozí obdobie ďalšieho chaosu.

O koho ide: Guillermo Lasso je jedným z mála pravicových prezidentov v Latinskej Amerike. V kampani sľuboval predovšetkým to, že vďaka nízkym daniam a deregulácii do krajiny pritiahne zahraničných investorov.

V úvodných mesiacoch sa mu darilo, a to predovšetkým vďaka úspešnej očkovacej politike. Keď však narástla inflácia, jeho popularita rýchlo klesla.

V súvislosti s Lassom sa navyše objavili podozrenia, že vedel o korupcii v štátnych spoločnostiach, kde pracovali jeho známi a dokonca vlastná rodina.

Aká bola reakcia: Na korupčné kauzy zareagoval parlament, ktorý sa ho už minulý rok snažil odvolať. Na to, aby bola úspešná ústavná žaloba, sú potrebné hlasy dvoch tretín národného zhromaždenia, teda 92 zo 137 poslancov.

Kým vlani Lasso hlasovanie tesne prežil, teraz politickí analytici varovali, že šanca na jeho zosadenie bola reálna. Ekvádorský prezident preto prvýkrát v histórii krajiny siahol po krajnom riešení, teda klauzule, ktorej sa v krajine hovorí „vzájomná smrť“.

V stredu rozpustil parlament a vyzval na vypísanie nových volieb. Dovtedy bude vládnuť on pomocou dekrétov.

Vojaci strážia prezidentský palác v meste Quito. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Opozícia Lassa ostro kritizuje a jeho rozhodnutie označuje za protiústavné. Klauzulu „vzájomnej smrti“ však v roku 2008 zaviedla práve ľavica (teda dnešná opozícia).

V Ekvádore sa teraz obávajú masívnych protestov, aké prednedávnom po snahe rozpustiť parlament vypukli v Peru. Armáda sa však jasne postavila na Lassovu stranu a ohlásila, že žiadne násilné nepokoje nebude tolerovať.

A to bude pre ďalší vývoj kľúčové.

Meno týždňa: Alexandr Lukašenko

Špekuluje sa o zdravotnom stave bieloruského diktátora. Lukašenko sa v nedeľu prvýkrát po 29 rokoch neobjavil na ceremónii, počas ktorej sa vzdáva pocta štátnej vlajke, zastupoval ho premiér.

Lukašenko síce minulý týždeň bol na oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom v Moskve, no hneď po prehliadke sa vrátil domov a podľa zdrojov ukrajinských médií navštevuje kliniku na predmestí Minska.

O tom, že verejnosť aj zahraničie by sa mali pripraviť na akýkoľvek scenár – vrátane smrti diktátora – hovorí aj bieloruská opozícia. Režim na to reagoval zverejnením fotografie, na ktorej 68-ročný Lukašenko navštívil veliteľstvo bieloruského letectva. Na fotografii vidieť, že má obviazanú ruku, a na sociálnych sieťach sa začalo špekulovať, že chodí na infúzie.

Foto týždňa

Po 18 rokoch sa na Islande konal samit Rady Európy a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová naň cestovala spolu s ďalšími prezidentmi, aby tak ušetrili zdroje a do ovzdušia vypustili menej emisií. Počas letu do Reykjavíku ju sprevádzal český prezident Petr Pavel a Nataša Pircová Musarová zo Slovinska, cestou späť boli na palube okrem Pavla aj moldavská prezidentka Maia Sandu a Alexander van der Bellen z Rakúska.