Mal by Tarantino radosť? O novej absurdnej komédii divadla GUnaGU Horúci Juh

V týchto dňoch mala premiéru nová absurdná komédia divadla GUnaGU HORÚCI JUH o ktorej hovorí jej autor a režisér Viliam Klimáček.

V najnovšej hre GUnaGU je juh mimoriadne horúci. Je taký aj slovenský juh, keďže váš príbeh sa odohráva v súčasnosti na južnom Slovensku?

Pre mňa v najširšom slova zmysle je juhom Afrika, sud s pušným prachom blízko Európy. Všetci vidíme nekonečný prúd člnov s ľuďmi, ktorí utekajú z miesta, kde sa už pomaly nedá žiť. A my zo severu, tí šťastnejší, čo nie sme tak sužovaní páliacim slnkom, sa tomu exodu ani nedivíme. Že sme na prahu nového sťahovania národov hovoria analytici už dávno. Ale ja v mojej hre neriešim tieto globálne otázky, veď čo by som aj mohol, keď samotní odborníci nepoznajú riešenie a len krčia plecami? Tak som aspoň napísal drsnú komédiu z nášho, slovenského juhu.

Vraj vás oslovili kolegovia z divadla, aby ste niečo napísali aj o nich?

Nie doslovne o nich, ale o fenoméne našich národnostných menšín. Roky v divadle GUnaGU hrajú skvelí herci, slovenskí Maďari, žijúci na Slovensku a hrajúci po slovensky: Csongor Kassai, Anikó Vargová a Viktor Horján. Títo traja už spolu hrajú v hre Muži sa minuli, ale poprosili ma, či by som pre nich nenapísal hru o tom, ako sa tu cíti jedna národnostná menšina. Tak som im ušil na telo sociálnu grotesku z dediny, kde sa už neoplatí pestovať zeleninu ako kedysi, keďže ju v hypermarketoch predávajú oveľa lacnejšie, než sú náklady pestovateľov. A preto sa títo ľudia snažia prežiť a pritom sa dostávajú do konfliktu so zákonom.

Kto je zákon v tejto hre?

Miestny policajt Zolo (Viktor Horján), ktorý si každý piatok chodí po peniaze za to, že bude mlčať o tom, ako sa živia. A šikovní súrodenci Arpi (Csongor Kassai) a Ildikó (Anikó Vargová) sa môžu v pokoji venovať diverzifikovanému poľnohospodárstvu, ktoré vynáša oveľa viac, než paprika a paradajky.

Už asi tuším, čo v svojom fóliovníku pestujú…

A zdôrazňovať to tu nemusíme, je to aj tak iba metafora o tom, čo všetko sú ľudia ochotní urobiť pre to, aby prežili. Hlavou rodiny je Ildikó, ktorá tuší, že o chvíľu bude aj u nás tak horúco, že sa tu nebude dať žiť a preto vymyslí, že s bratom emigrujú na Island. A začnú sa učiť Islandsky a plánujú nový život ďaleko na severe. Lenže nepredvídateľné udalosti zmenia ich plány. Pravidelne tam totiž fúka horúci južný vietor, ktorý priveje všeličo čudné.

Spomínam si, že pred pár rokmi taký vietor dovial piesok zo Sahary a my sme sa jedného rána prebudili s autami, poprášenými červeným pieskom…

Presne tento moment ma inšpiroval. Prvýkrát skutočne priveje piesok zo Sahary. Druhýkrát priveje vystrieľané nábojnice, ktoré pršia z neba ako železný dážď. A tretíkrát je ten horúci vietor najhrozivejší – priveje odrezané ľudské uši. Je ich plná dedina, záhrady, chodníky a naštvaný policajt Zolo ich musí zbierať do igelitky.

Tým sa vaša hra mení na absurdnú drámu…

Aj keď som milovník Becketta a Ionesca, skôr je to drsná absurdita tarantinovského rodu. To, že padajú nábojnice a potom uši viac nevysvetľujem, ale v divákovi vzniká pocit, že tento svet je rozhádzaný, zlý a neľútostný bez toho, že by sme museli upresňovať, odkiaľ sem čo prifúklo. Chorých miest je na zemeguli neúrekom. Ale napriek napísanému všetko hráme v poetike GUnaGU, to značí, že je to stále čierna komédia, kde veci nezosmiešňujeme, len ich podávame tak, aby sa divák dokázal zasmiať, i keď občas cez slzy.

Môžeme čitateľom prezradiť najväčšiu scénickú metaforu vašej hry?

Skúsme. Vo fóliovníku na scéne je totiž strašne silná zem. Ak do nej zahrabete rozbitý tanier, scelí sa. A takto doň Arpi zahrabe jedno zabudnuté ucho, ktoré mu spadlo do záhrady… a z ucha mu vyrastie dievča. Arpi sa oň stará a zamiluje sa doň. Viete, čo mňa samého prekvapilo?

Neha uprostred šialenej doby? Kedysi ste napísali, že rád zobrazujete chorú lásku v chorej dobe.

Prekvapilo ma, že hra o juhu, z ktorého sa snažia obyvatelia ujsť na druhý koniec sveta sa vlastne stala hrou o láske. Smiešnej, nešikovnej, nešťastnej, ale aj úprimnej. Policajt Zolo sa už dvadsať rokov dvorí Ilone a Arpi sa zamiluje do ženy, ktorá mu vyrástla z ucha. Hrá ju mimochodom naša nová kolegyňa, nedávna absolventka VŠMU Romana Ondrejkovičová. A je v tej role magická.

Takže divákov čaká šťastný koniec?

Žartujete? Šťastné konce nikde okolo seba nevidím, ale vidím ľudí, ktorí neprepadajú zúfalstvu a snažia sa svet okolo nás urobiť prijateľnejším miestom pre život. A je vlastne jedno, či pred osudom utečú na Island, alebo do nevyrovnaného milostného vzťahu, ono ich to všetko aj tak dobehne. Už Jan Werich kedysi povedal – pred sebou neemigruješ. A on o tom čosi vedel, celú druhú svetovú vojnu strávili s Voskovcom v exile v USA.

Aký je ostatný team Horúceho juhu?

Skvelú hudbu urobil Slavo Solovic, náš častý spolupracovník, je magická, dojemná, pohráva sa s čardášovým motívom, ale začujeme tu aj fragment z najväčšieho hitu skupiny Omega. Veď sme na slovenskom juhu, nie? Scénu a kostýmy urobila Silvia Makovická.

Jej scéne dominujú portréty Štefánika a Baťu.

Tá moja maďarská rodina sa totiž z pohľadu konzervatívnych Maďarov odrodila, asimilovala, poslovenčila. To je jadro jej sporu s dedinou. A portréty, ktoré spomínate, tam nie sú náhodou. Už Štefánik plánoval vysťahovať Slovákov na Tahiti, lebo bol zadobre s Francúzmi, ktorých kolónia to bola a Baťa zasa chcel celú republiku preniesť do južnej Ameriky. Obaja vedeli, že malý národ medzi Ruskom a Nemeckom nemá veľa šancí na prežitie. Prvá aj druhá svetová vojna to dokázala a my sme skončili na štyridsať rokov pod ruským vplyvom. A o dnešnom vyžarovaní putinovského Ruska, tej brutálne krutej, falošne ukrivdenej a krvavej ríši, ktorá zásadne nevie, kde má hranice, ani nemusím hovoriť.

Podtitul hry je, že Tarantino by mal radosť. Mal by?

Dúfam. Už v prvých sekundách deja žena naháňa s nožom v ruke muža okolo kuchynského stola, ten nôž je celú hru do stola zapichnutý, padajú náboje aj uši a krutosť v ľudských srdciach dokáže len na chvíľu – aj to len sťažka – obmäkčiť láska. Ale vzápätí sa zasa vyťahujú nože. To je celkom Tarantino, nie?

Prídite sa pozrieť. Premiéra absurdnej komédie HORÚCI JUH bola 12.mája 2023 v divadle GUnaGU, na Františkánskom nám. v centre Bratislavy. Po prvých vypredaných májových reprízach hráme v júni 10.6. a 15.6.

Aktuálne dianie v divadle GUnaGU možete sledovať na Facebooku alebo Instagrame.

Program na najbližšie týždne nájdete na stránkach GUnaGU.

Lístky kúpite v sieti Ticketportal.