Denník N

Zabúdajú na stretnutia, strácajú kľúče, prokrastinujú. Dospelí s ADHD zlyhávajú v bežnej dennej činnosti, hovorí psychiatrička

Vanda Valkučáková. Foto N - Tomáš Hrivňák
Vanda Valkučáková. Foto N – Tomáš Hrivňák

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Porucha pozornosti s hyperaktivitou bola ešte pred pár rokmi považovaná len za detskú diagnózu. A hoci dnes ju už bežne diagnostikujú aj dospelým, niektorí ju stále spochybňujú alebo označujú za módny trend.

Psychiatrička Vanda Valkučáková sa s ADHD stretáva u svojich dospelých pacientov. Mnohí z nich majú vysokú školu a pracujú vo veľmi náročných funkciách. „Často sú to ľudia, pri ktorých by ste povedali, že keď pracujú v takej sfére, určite nemôžu mať problém s pozornosťou. Napríklad aj lekári, právnici alebo aj IT odborníci môžu mať ADHD,“ hovorí.

V rozhovore sa rozprávame o tom:

  • aké sú prejavy ADHD v dospelosti;
  • ako môže táto porucha ovplyvňovať pracovný výkon;
  • prečo majú ľudia s touto diagnózou problémy vo vzťahoch;
  • ako súvisí ADHD so sklonom k závislostiam;
  • prečo lieky niekedy nepomôžu a aká liečba sa osvedčila;
  • v čom môže byť táto diagnóza aj výhodou.

Aj vy sa stretávate s názorom, že ADHD u dospelých je dnes módny trend a že niektorí si jej symptómy len namýšľajú?

Musím konštatovať, že, bohužiaľ, áno, veľa pacientov k nám príde s tým, že im iní odborníci neveria alebo im už rovno od dverí povedali: „ADHD? To už dnes má asi každý.“

Samozrejme, sú obdobia, keď aj v našich ambulanciách vidíme, že sa viac hovorí o niektorej psychickej poruche, ktorá sa akoby viac dostane do povedomia verejnosti. Lenže máme tu 21. storočie, takže keď ľudia majú nejaké ťažkosti, snažia sa o tom nájsť všetky dostupné informácie. Povedala by som, že je to priam typické, čo sa týka pacientov s ADHD, ktorí neboli diagnostikovaní v detstve, ale stále pritom narážajú na určité problémy v každodennom živote a hľadajú odpoveď, prečo sa im to stáva. Dôležité je však konfrontovať svoje „podozrenia“ s odborníkom – u časti pacientov ADHD naozaj potvrdíme, u časti zistíme, že ich symptómy sú prejavom inej psychickej poruchy a u niektorých sú samoidentifikované ťažkosti prejavom bežného správania alebo prežívania.

Porucha pozornosti s hyperaktivitou býva najčastejšie diagnostikovaná v detstve. Mnohí preto majú predstavu, že je to nejaká „detská choroba“, z ktorej dieťa postupne vyrastie. Ako to teda je?

ADHD dnes chápeme ako neurovývinovú poruchu, to znamená, že má svoj základ v ranom detstve. No tým, že je neurovývinová, je veľká šanca, že v nejakej miere bude pretrvávať aj v dospelosti. Ešte pred pár rokmi sa odhadovalo, že symptómy pretrvávajú približne u tretiny dospelých pacientov, dnes sa to už odhaduje na okolo 50 percent.

Niekedy je to naozaj veľmi náročné na posúdenie, pretože musíme zisťovať, čo je ešte variantom normy a čo už prejavom ADHD. Každý z nás môže byť niekedy nepozorný, môže reagovať impulzívne alebo pociťovať hyperaktivitu. Sú to príznaky, ktoré v určitej miere nájdeme aj u bežnej populácie. Ale na to, aby sme mohli povedať, že ide o poruchu, má byť stanovené, nakoľko vplýva na fungovanie človeka. Ak ho príznaky limitujú v jeho každodennom živote, tak z pohľadu duševného zdravia to nemôžeme brať len ako variant normy. Keď človeku spôsobujú ťažkosti a potrebuje intervenciu, aby si zlepšil svoje denné fungovanie, je už nutné hovoriť o poruche.

Ako sa môže ADHD prejavovať v dospelosti? Asi to bude iné ako u detí, však?

V dospelosti sa symptómy dosť menia. Všeobecne ide ADHD v triáde: hyperaktivita – impulzivita – nepozornosť. V detskom veku bývajú nápadnejšie hlavne hyperaktívne deti, pretože svojím správaním vzbudzujú pozornosť – sú neposedné, tie, čo „vystrájajú“.

V dospelosti sa však deficit spojený s ADHD väčšinou prejavuje symptómami spojenými dominantne s nepozornosťou. Ďalšia skupina symptómov u dospelých súvisí s impulzivitou, poruchou kontroly ovládať impulzy – môže sa to prejavovať aj ako časté skákanie do reči druhých ľudí alebo rozprávanie bez vyzvania. Pacienti väčšinou opisujú vnútorný nepokoj

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Duševné zdravie

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie