Inšpekcia sa opäť vrátila k policajnej razii v Moldave. Po desiatich rokoch ju znova vyšetruje

O mesiac to bude desať rokov, čo vyše šesťdesiat policajtov na viac ako dvadsiatich autách vošlo podvečer 19. júna do osady Budulovská za Moldavou nad Bodvou. Teraz, keď si obete policajnej brutality budú pripomínať udalosti spred prázdnin v roku 2013, postupne dostávajú predvolania na výsluch.

Rozposiela im ich vyšetrovateľ policajnej inšpekcie.

Po desiatich rokoch sa majú znova rozpamätať na deň, ktorý už raz policajtom opísali. Všetci už v minulosti vypovedali a policajnej inšpekcii opísali, ako ich policajti aj so psami vyťahovali z chatrčí, bili obuškami a rozbíjali ich skromné príbytky.

Keď sa takto rozpamätali naposledy, inšpekcia im neuverila. Naopak, nakoniec skončili obvinení z krivých výpovedí a ich prípady dotiahla košická prokuratúra až pred súdy.

Po troch rokoch prokurátor Matej Čintala ustúpil od obžaloby a pojednávania sa tak skončili oslobodením. Prokuratúra vysvetľovala tento krok „opätovným zvážením dôkaznej situácie“. Tá sa zmenila po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v septembri 2020, ktorý konštatoval porušenie práv dvoch sťažovateľov, súčasne aj obžalovaných.

V rámci rozsudku súd povedal, že vyšetrovanie razie nebolo adekvátne, a teda účinné.

A s rozhodnutím Štrasburgu súvisí aj aktuálny vývoj v kauze policajnej razie. Práve na základe neho totiž prokurátorka Krajskej prokuratúry v Prešove ešte 13. februára vydala pokyn vyšetrovateľovi, aby v prípade opäť konal. Ten začiatkom marca začal trestné stíhanie.

Pred rokmi povedal, že klamali. Teraz im uverí?

Denník N zistil, že prípadom sa zaoberá ten istý vyšetrovateľ ako pred rokmi. Pôsobí na inšpekcii v Banskej Bystrici. A to je aj dôvod, prečo ho poškodení, ktorí mali prísť na výsluch, namietli.

Z jeho rozhodnutia je zrejmé, že sa vrátil do roku 2014, keď v januári vydal uznesenie o začatí trestného stíhania. Inšpekcia vyšetrovala podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, porušovania domovej slobody, ublíženia na zdraví, ale aj mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania.

Úrad inšpekčnej služby potvrdil, že aj teraz tieto podozrenia vyšetruje, ale bližšie nechcel skutky konkretizovať.

„Pred rokmi povedal, že naši klienti klamú. Ako teraz vysvetlí, že im už uveril?“ pýta sa právny zástupca poškodených Michal Zálešák z Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC). V konaní zastupuje Róberta Rybára a Rolanda Danča. Práve ich sťažnosti na ESĽP spôsobili zvrat v celej kauze.

Zálešák hovorí, že obaja predvolaní boli najskôr zaskočení. Nerozumeli, čo sa zase deje. „Boli podozrievaví, keďže s pôvodným vyšetrovaním nemajú pozitívnu skúsenosť,“ povedal právnik. Je pravdepodobné, že tak ako Rybára a Danča postupne predvolá inšpekcia na výsluch aj ďalších svedkov.

Právny zástupca poškodených hovorí, že na jednej strane je dobré, že raziu opäť začali vyšetrovať. „Som však skeptický, či sa po toľkých rokoch podarí postaviť skutočných páchateľov pred súd a potrestať ich,“ dodáva.

Fico a Kaliňák sa policajtov zastali

Správa o opätovnom vyšetrovaní prišla v čase, ked sa novou ministerkou spravodlivosti stala Jana Dubovcová. Práve ona ešte ako ombudsmanka v roku 2013 ako jedna z prvých upozornila na podozrenia, že v súvislosti s raziou boli závažným spôsobom porušené práva a slobody ľudí v osade.

V auguste 2013 aj vydala mimoriadnu správu k zásahu, no jej názor išiel bokom.

Dubovcová správou narazila na politickú realitu a namiesto podpory čelila kritike. Vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška ju posielal presťahovať sa do Košíc. Bolo to v rokoch jednofarebnej vlády Smeru, keď bol premiérom Robert Fico a ministrom vnútra Robert Kaliňák.

Keď sa v januári 2014 vyšetrovanie razie spustilo, a to po zásahu generálnej prokuratúry pod vedením Jaromíra Čižnára, prišiel Fico s Kaliňákom do Moldavy. Priamo pred policajnou stanicou podporili zasahujúcich policajtov. Boli presvedčení, že ich zákrok v osade bol v súlade so zákonom.

„Odmietam, aby sa na Slovensku vytvárala atmosféra, že ak policajt použije prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon, že to je v rozpore s ľudskými právami, to potom tí policajti sú nám nanič. Preto chcem, aby policajti na Slovensku vedeli, že vláda Slovenskej republiky za nimi jednoducho stojí,“ povedal Fico v Moldave začiatkom februára 2014.

Po vyše roku a pol vyšetrovateľ uzavrel vyšetrovanie s konštatovaním, že razia bola v súlade so zákonom. Závery ombudsmanky označil za nepodložené a svojvoľné.

Dubovcová v správe vychádzala z informácií, ktoré zamestnanci kancelárie verejného ochrancu práv získali priamo na mieste v osade, a to v priebehu prvých dní od razie. Vyšetrovateľ si svedkov razie prvý raz vypočul vo februári 2014 – teda o osem mesiacov neskôr.

Za pravdu však dala vyšetrovateľovi aj prokuratúra v Prešove, ktorá prípad dozorovala. Skonštatovala, že vyšetrovanie „bolo vedené s príkladnou úrovňou dodržiavania procesných práv dotknutých osôb“.

Z obetí sa stali obžalovaní

Záver, že skutok nebol trestným činom a celá razia bola v poriadku, mal aj iné dôsledky. Ak k policajnej brutalite nedošlo, tí, čo o nej vypovedali, si to museli vymyslieť. Takto zrejme uvažovali na polícii a prokuratúre, keď pôvodné obete razie obvinili z krivej výpovede a krivého obvinenia.

A hoci dovtedy bol vyšetrovateľ zo stredného Slovenska, aby nebol zaujatý, a z rovnakého dôvodu prípad dozorovali na prokuratúre v Prešove, po obvinení pätice mužov a jednej ženy už pochybnosti o nezaujatosti košických vyšetrovateľov a prokurátorov išli bokom.

Prípad napokon dostal prokurátor Matej Čintala, ktorý ho dotiahol až na súd. Keď pred dvomi rokmi odstúpil od obžaloby, odmietal, že pôvodne konal na niečí príkaz.

„Ak som podal obžalobu, nebolo to účelové, osobné ani na ničí príkaz v spojení s vládnou mocou,“ povedal. Tvrdil, že obžalobu podal, lebo to považoval za dôvodné. „Vždy som ako prokurátor postupoval podľa vlastného vedomia a svedomia. Vždy som dodržiaval zákony,“ vyhlásil Čintala.

Priznal, že k odstúpeniu od obžaloby prispel rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva.

Prokurátor nevidel to, čo si všimli v Štrasburgu

Na otázku, prečo si vážne pochybenia pri vyšetrovaní nevšimol a musel tak urobiť až ESĽP, prokurátor neodpovedal. V Štrasburgu pritom mali v spise to isté ako košická prokuratúra.

Európsky súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že „neexistuje žiaden náznak akýchkoľvek mimoriadnych okolností, udalostí alebo bezpečnostných incidentov v súvislosti s uskutočnením pátracej akcie dňa 19. júna 2013, ktoré by konkrétne opodstatnili použitie obuškov namiesto iných donucovacích prostriedkov opísaných v uvedených rozhodnutiach a záznamoch“.

V Štrasburgu si všimli, že Róbert Rybár bol v čase razie taký opitý, že „o sebe nevedel“. Znalci odhadli, že mal minimálne 2,5 promile. Európsky súd sa preto pýtal, prečo museli policajti na jeho „spacifikovanie“ využiť obušky.

Súd konštatoval, že „vzhľadom na kritickú úroveň intoxikácie prvého sťažovateľa (Rybár) v príslušnom čase, ktorá hraničila s otravou, sa žiada špecifické vysvetlenie toho, ako mohol tento sťažovateľ predstavovať významnú hrozbu alebo klásť odpor do miery, ktorá by opodstatnila, aby boli proti nemu použité obušky a nie iné typy donucovacích prostriedkov“.

Európsky súd si opakovane všíma aj názov akcie. Razia sa uskutočnila pod úradným označením Akcia 100, čo bola „represívno-pátracia“ akcia. I ked slovo represívna z oficiálnych dokumentov niekto ručne vyškrtol ako omyl.

Súd tvrdeniu, že išlo len o preklep, neuveril. Naopak, použitie obuškov podľa súdu „naznačuje prítomnosť prvku represie“. Zároveň v Štrasburgu skonštatovali, že vláda (ako zástupca štátu) nepreukázala, že by použitie sily bolo počas policajnej razie nevyhnutné a nebolo neprimerané.

„V dôsledku toho je štát zodpovedný za zranenia, ktoré dané osoby v uvedený deň utrpeli,“ píše sa v rozhodnutí. Súd v ňom konštatoval porušenie práv sťažovateľov a odškodnil ich sumou po 20-tisíc eur.

Exminister zásah stále obhajuje

Exminister vnútra Kaliňák napriek konštatovaniu ESĽP zásah v osade obhajoval. „Rozhodnutie rešpektujem, nič to však nemení na veci, že najväčšou prekážkou vyšetrovania bolo to, že na začiatku museli policajti odstraňovať obrovský balast, množstvo nezmyselných výpovedí,“ povedal po rozhodnutí Štrasburgu.

Z vytvárania tohto „balastu“ obvinil mimovládne organizácie i vtedajšiu ombudsmanku Dubovcovú. „Ak by sa hovorilo len to, čo sa naozaj stalo, boli by sme rozhodne ďalej. Za tými policajtmi stále stojím,“ dodal Kaliňák s tým, že rozhodnutie súdu je postavené len na výpovedi jednej strany.

Exminister teda nezmenil názor ani po rokoch. Už v roku 2014 počas návštevy Moldavy napríklad obhajoval zásah s tým, že aj vďaka nemu boli získané informácie o pätnástich trestných činoch.

V oficiálnych dokumentoch sa spomína, že v rámci akcie nebola vypátraná pôvodne ani jedna osoba, ale ani žiaden predmet, ktorý by pochádzal z trestnej činnosti. Je tam však zaznamenané, že vďaka zásahu policajti „lokalizovali“ a neskôr zatkli jednu hľadanú osobu.