Sýria vyváža do arabských krajín kokaín pre chudobných. Nikto nevie, čo ľudia vlastne berú

Arabské krajiny normalizujú vzťahy s brutálnym režimom sýrskeho diktátora Bašára Asada a odvolávajú sa na to, že chcú zastaviť import drog na svoje územie.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Pôvodne to mal byť stimulant pre ľudí s poruchami pozornosti.
Captagon vyvinula nemecká farmaceutická firma v 60. rokoch minulého storočia, ale o dvadsať rokov neskôr bol medzinárodne zakázaný, pretože sa zistilo, že bol návykový, a začalo sa mu hovoriť kokaín pre chudobných.
V tom čase sa už však vo veľkom užíval v Saudskej Arábii a iných krajinách Perzského zálivu. Ľudia ním neriešili poruchy pozornosti, užívali ho rekreačne. Niektorým pomáhal učiť sa a pracovať, iným šoférovať na dlhé vzdialenosti a niektorým prežúrovať celú noc.
Inými slovami, mnohí obyvatelia arabských krajín sa od drogy stali závislými.
Tohto slabého miesta sa chopila Sýria, ktorá sa po vylúčení z medzinárodného spoločenstva pre porušovanie ľudských práv a brutálnom potlačení Arabskej jari v roku 2011 dostala do ťažkej ekonomickej krízy. Malé tabletky vyrábajú na územiach kontrolovaných Asadom a vyvážajú ich do okolitých krajín z prístavov, ktoré takisto kontroluje jeho vláda. V regióne však už toho vraj majú dosť.
Riešenie? Sýriu prijali naspäť do Ligy arabských štátov a s Asadom chcú opäť nadviazať vzťahy, aby krajina zarábala na niečom inom ako na drogách.
Kto na tom zarába?
Keď sa v roku 2011 arabskými krajinami prehnala séria rozsiahlych protestov a demonštrácií známa ako Arabská jar, ktorej cieľom bolo zvrhnúť diktatúry a budovať demokraciu, sýrsky diktátor Bašár Asad povstanie brutálne potlačil a v krajine sa rozpútala občianska vojna. Asad sa neštítil ani bombardovania nemocníc a škôl a proti vlastnému obyvateľstvu použil chemické zbrane. Mnoho ľudí mučili a zatvárali, milióny obyvateľov bolo vysídlených.
Pre Asadove zločiny mnohé krajiny prerušili so Sýriou styky, v dôsledku čoho sa dostala do medzinárodnej izolácie a ťažkej ekonomickej situácie. Jediný trh, ktorý prosperoval, bol obchod s drogami. „Paradoxne, ako prví začali captagon užívať džihádisti, a to v boji ešte predtým, ako sa toho chopil režim,“ povedal pre Denník N analytik Jan Daniel, expert na Stredný východ a severnú Afriku z Ústavu medzinárodných vzťahov Praha.
Neskôr sa však začalo hovoriť, že na captagone zarába priamo Asad a jeho rodina.
„Časť obchodu s captagonom prechádza cez prístavy a územie,