Denník N

Sýria vyváža do arabských krajín kokaín pre chudobných. Nikto nevie, čo ľudia vlastne berú

Sýrsky prezident Bašár Asad po prílete do saudskoarabského mesta Džidda 18. mája 2023, kde sa po viac ako desaťročnej prestávke zúčastní na samite Ligy arabských štátov. Foto - TASR/AP
Sýrsky prezident Bašár Asad po prílete do saudskoarabského mesta Džidda 18. mája 2023, kde sa po viac ako desaťročnej prestávke zúčastní na samite Ligy arabských štátov. Foto – TASR/AP

Arabské krajiny normalizujú vzťahy s brutálnym režimom sýrskeho diktátora Bašára Asada a odvolávajú sa na to, že chcú zastaviť import drog na svoje územie.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Pôvodne to mal byť stimulant pre ľudí s poruchami pozornosti.

Captagon vyvinula nemecká farmaceutická firma v 60. rokoch minulého storočia, ale o dvadsať rokov neskôr bol medzinárodne zakázaný, pretože sa zistilo, že bol návykový, a začalo sa mu hovoriť kokaín pre chudobných.

V tom čase sa už však vo veľkom užíval v Saudskej Arábii a iných krajinách Perzského zálivu. Ľudia ním neriešili poruchy pozornosti, užívali ho rekreačne. Niektorým pomáhal učiť sa a pracovať, iným šoférovať na dlhé vzdialenosti a niektorým prežúrovať celú noc.

Inými slovami, mnohí obyvatelia arabských krajín sa od drogy stali závislými.

Tohto slabého miesta sa chopila Sýria, ktorá sa po vylúčení z medzinárodného spoločenstva pre porušovanie ľudských práv a brutálnom potlačení Arabskej jari v roku 2011 dostala do ťažkej ekonomickej krízy. Malé tabletky vyrábajú na územiach kontrolovaných Asadom a vyvážajú ich do okolitých krajín z prístavov, ktoré takisto kontroluje jeho vláda. V regióne však už toho vraj majú dosť.

Riešenie? Sýriu prijali naspäť do Ligy arabských štátov a s Asadom chcú opäť nadviazať vzťahy, aby krajina zarábala na niečom inom ako na drogách.

Kto na tom zarába?

Keď sa v roku 2011 arabskými krajinami prehnala séria rozsiahlych protestov a demonštrácií známa ako Arabská jar, ktorej cieľom bolo zvrhnúť diktatúry a budovať demokraciu, sýrsky diktátor Bašár Asad povstanie brutálne potlačil a v krajine sa rozpútala občianska vojna. Asad sa neštítil ani bombardovania nemocníc a škôl a proti vlastnému obyvateľstvu použil chemické zbrane. Mnoho ľudí mučili a zatvárali, milióny obyvateľov bolo vysídlených.

Pre Asadove zločiny mnohé krajiny prerušili so Sýriou styky, v dôsledku čoho sa dostala do medzinárodnej izolácie a ťažkej ekonomickej situácie. Jediný trh, ktorý prosperoval, bol obchod s drogami. „Paradoxne, ako prví začali captagon užívať džihádisti, a to v boji ešte predtým, ako sa toho chopil režim,“ povedal pre Denník N analytik Jan Daniel, expert na Stredný východ a severnú Afriku z Ústavu medzinárodných vzťahov Praha.

Neskôr sa však začalo hovoriť, že na captagone zarába priamo Asad a jeho rodina.

„Časť obchodu s captagonom prechádza cez prístavy a územie,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie