Kristina Böhmer
Pôvodne to mal byť stimulant pre ľudí s poruchami pozornosti.
Captagon vyvinula nemecká farmaceutická firma v 60. rokoch minulého storočia, ale o dvadsať rokov neskôr bol medzinárodne zakázaný, pretože sa zistilo, že bol návykový, a začalo sa mu hovoriť kokaín pre chudobných.
V tom čase sa už však vo veľkom užíval v Saudskej Arábii a iných krajinách Perzského zálivu. Ľudia ním neriešili poruchy pozornosti, užívali ho rekreačne. Niektorým pomáhal učiť sa a pracovať, iným šoférovať na dlhé vzdialenosti a niektorým prežúrovať celú noc.
Inými slovami, mnohí obyvatelia arabských krajín sa od drogy stali závislými.
Tohto slabého miesta sa chopila Sýria, ktorá sa po vylúčení z medzinárodného spoločenstva pre porušovanie ľudských práv a brutálnom potlačení Arabskej jari v roku 2011 dostala do ťažkej ekonomickej krízy. Malé tabletky vyrábajú na územiach kontrolovaných Asadom a vyvážajú ich do okolitých krajín z prístavov, ktoré takisto kontroluje jeho vláda. V regióne však už toho vraj majú dosť.
Riešenie? Sýriu prijali naspäť do Ligy arabských štátov a s Asadom chcú opäť nadviazať vzťahy, aby krajina zarábala na niečom inom ako na drogách.
Kto na tom zarába?
Keď sa v roku 2011 arabskými krajinami prehnala séria rozsiahlych protestov a demonštrácií známa ako Arabská jar, ktorej cieľom bolo zvrhnúť diktatúry a budovať demokraciu, sýrsky diktátor Bašár Asad povstanie brutálne potlačil a v krajine sa rozpútala občianska vojna. Asad sa neštítil ani bombardovania nemocníc a škôl a proti vlastnému obyvateľstvu použil chemické zbrane. Mnoho ľudí mučili a zatvárali, milióny obyvateľov bolo vysídlených.
Pre Asadove zločiny mnohé krajiny prerušili so Sýriou styky, v dôsledku čoho sa dostala do medzinárodnej izolácie a ťažkej ekonomickej situácie. Jediný trh, ktorý prosperoval, bol obchod s drogami. „Paradoxne, ako prví začali captagon užívať džihádisti, a to v boji ešte predtým, ako sa toho chopil režim,“ povedal pre Denník N analytik Jan Daniel, expert na Stredný východ a severnú Afriku z Ústavu medzinárodných vzťahov Praha.
Neskôr sa však začalo hovoriť, že na captagone zarába priamo Asad a jeho rodina.
„Časť obchodu s captagonom prechádza cez prístavy a územie, ktoré je pod kontrolou Asadovho režimu, konkrétne pod kontrolou takzvanej štvrtej divízie, čo je elitná jednotka sýrskej armády a jej veliteľom je Asadov brat Maher,“ povedal Daniel s tým, že aj výrobné miesta captagonu sa nachádzajú na územiach, ktoré kontroluje táto jednotka. Pašuje sa napríklad aj cez Jordánsko, Libanon a Irak.
Podľa Daniela nie je isté, či „ľudia, ktorí priamo ovplyvňujú a kontrolujú produkciu captagonu a obchod s ním, sú súčasťou režimu alebo sú to len obchodníci, ktorých režim toleruje“. Dodal však, že to „Asadov režim nijako nevyviňuje, ale otvára to debatu, ako vlastne vyzerá súčasný sýrsky štát a jeho vzťahy s rôznymi neštátnymi aktérmi“.
Nechcú viac závislých
Sýria captagon vyvážala do okolitých krajín. „Najväčšie trhy vždy boli v krajinách Perzského zálivu, ako Saudská Arábia alebo Spojené arabské emiráty. Nové je to v Jordánsku, kde sa až v uplynulých rokoch objavili obrovské objemy captagonu,“ povedal Daniel.
Stovky miliónov tabletiek sa však objavili aj vo vzdialenejších krajinách. V roku 2020 našla talianska polícia 84 miliónov tabletiek. V tom istom roku našli v Malajzii 94 miliónov kusov ukrytých v gumených kolesách vozíkov. Captagon sa objavil aj v Rumunsku, Grécku, Nemecku či Egypte.
Najviac sa však droga rozšírila v arabských krajinách a priniesla tam niekoľko problémov.
„Nie vždy je jasné, čo captagon vlastne je,“ vysvetľuje Daniel prvý z nich. „Keďže sa nedohliada na spôsob produkcie, pod názvom captagon sa predáva všeličo možné, či už sú to tabletky s amfetamínovou zložkou, amfetamínovo-fenetyllínovou zložkou alebo amfetamín s niečím iným. Podľa konkrétnej zložky sa líši návykovosť, inak vyzerá predávkovanie a iné sú účinky na užívateľa. Keďže captagon môže obsahovať čokoľvek, nikto v podstate nevie, čo tí ľudia berú.“
Ďalším významným problémom je podľa experta to, že captagon pomáha rozmachu nelegálneho trhu, čo ide ruka v ruke so zvýšenou kriminalitou a bojmi o trasy, ktorými sa droga pašuje.
Radšej Asad ako captagon
Arabské krajiny začali v uplynulých mesiacoch obnovovať styky so Sýriou. Začiatkom mája Liga arabských krajín odhlasovala ukončenie izolácie Sýrie po dvanástich rokoch a schválila jej návrat do spoločenstva. Asad sa preto nadchádzajúci víkend môže zúčastniť na samite Ligy, ktorý sa koná v saudskoarabskom meste Džidda. Jordánsko tvrdí, že dôvodom je captagon. Radšej nadviažu styky s Asadovým režimom, ako by mali naďalej bojovať s prítomnosťou obrovského množstva drogy na svojom území. Daniel si však nemyslí, že je to jediný dôvod.
„Normalizácia statusu Sýrie v rámci Blízkeho východu a zmena vzťahu zálivových štátov s režimom Bašára Asada podľa mňa plynie z celkových zmien v regióne viac ako zo samotného captagonu,“ povedal pre Denník N. Upozornil, že sa nedávno normalizovali aj vzťahy medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Čo sa týka Sýrie, rokovania už tiež nejaký čas prebiehajú.
„Skôr by som za tou normalizáciou videl únavu z celkového konfliktu. Sýria predstavuje určitý problém, ktorý však tie štáty už nechcú riešiť vojensky, nechcú podporovať zmenu režimu, lebo už nemajú ako; naopak, snažia sa o určitú normalizáciu, aj keď tam ten režim zostane,“ myslí si Daniel. „Predpokladajú, že sa s režimom dokážu dohodnúť aj o negatívnych vplyvoch na ne samotné, či už sa to týka captagonu alebo iných problémov.“
Pre Sýriu je ukončenie izolácie podľa Daniela zásadné. „Sľubuje si od toho príliv financií, ktoré nutne potrebuje, pretože krajina prechádza zásadnou ekonomickou krízou. Nemá z čoho financovať povojnovú obnovu, trpí vysokou infláciou, sýrska mena sa výrazne prepadla oproti doláru,“ hovorí expert.
Inflácia je podľa neho momentálne na viac ako 100-percentnej úrovni a plná nádrž benzínu stojí toľko, koľko štátny zamestnanec zarobí za mesiac. „Situácia zašla až tak ďaleko, že Sýria bola nútená vyhlásiť niekoľko dní štátneho voľna, lebo v krajine nebol benzín na to, aby sa ľudia mohli dostať do práce,“ dodal s tým, že Sýria potrebuje obnoviť ekonomiku a sľubuje si to práve od tejto normalizácie vzťahov.
Európska únia ani USA však vzťahy so Sýriou podľa vlastných vyjadrení normalizovať neplánujú. Podľa Daniela môže byť pre sýrsku ekonomiku problém, že zostane pod západnými sankciami, takže je ešte otázne, čo vlastne normalizácia vzťahov s arabskými krajinami prinesie.
Režim funguje ďalej
Wafa Mustafa je novinárka a aktivistka, pochádza zo Sýrie, ale žije v Nemecku. Jej otec Ali Mustafa bol kritikom Asadovho režimu a podporoval revolúciu. Mustafa napísala komentár pre denník The Guardian, v ktorom opisuje, ako Asadove sily v roku 2013 vtrhli do ich bytu a jej otca násilne odvliekli preč. Odvtedy ho nevideli a s mamou a mladšou sestrou utiekli do Turecka.
Mustafa dostala azyl v Nemecku, ale mama a sestra museli zostať v Turecku. Neskôr sa dostali do Kanady, ďalšia sestra do USA. Dodnes je ich rodina rozdelená.
„Ale viac ako rozdelenie rodiny nás navždy bude bolieť strata otca. Ten pocit, že neviete, čo sa mu stalo, je neznesiteľný,“ napísala. „Urobili sme všetko pre to, aby sme ho našli – od najatia právnikov po využitie všetkých možných kontaktov, ktoré sme mali. Stretli sme sa len s ohlušujúcim tichom.“
Mustafa píše, že normalizácia vzťahov s Asadovým režimom, ktorý sa odvtedy vôbec nezmenil, je bolestivá pre všetky rodiny, ktoré prišli o svojich blízkych. Odhaduje sa, že od začiatku občianskej vojny v Sýrii násilne zmizlo viac ako 154-tisíc ľudí, medzi nimi viac ako 5100 detí.
Viac ako 5,5 milióna Sýrčanov bolo vysídlených a mnohí z nich žijú v utečeneckých táboroch v okolitých krajinách, najmä v Turecku a Libanone. V uplynulých mesiacoch sa však už objavili správy, že niektoré krajiny chcú týchto utečencov vrátiť do Sýrie.
„Návraty nie sú úplne dobrovoľné. Keď sa robili rozhovory s utečencami, hovorili, že v Sýrii nemajú žiadnu ekonomickú budúcnosť a zároveň je tam pre nich riskantná aj politická situácia,“ hovorí Daniel. „Veľmi pravdepodobne budú po návrate preverovaní sýrskou tajnou službou, ktorá bude skúmať, či sa niekto z ich rodiny nezúčastnil v povstaní a aká je ich minulosť. Návrat pre nich nemusí byť bezpečný a rovnako neočakávajú nič dobré, ani čo sa týka všeobecného živobytia.“
The Times píše, že niektorí z tých, ktorých deportovali z Libanonu, už zmizli v Asadovom väzenskom komplexe. Sýria si teda možno zlepší ekonomickú situáciu, ale ľudské práva to obyvateľom nezaručí.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
