Podpredsedníčka vlády Vašáková: Rázsochy z plánu obnovy zrejme nebudú

Podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti SR a využívanie eurofondov Lívia Vašáková hovorí, že do dvoch týždňov sa rozhodne, ktoré projekty budú v zdravotníctve financované z plánu obnovy.

V rozhovore hovorí:

• o svojich politických názoroch;
• o tom, prečo nevieme využívať európske peniaze;
• ako bude pokračovať projekt nemocnice v Martine;
• ale aj o tom, či budú postavené Rázsochy z peňazí z plánu obnovy.

V súvislosti s plánom obnovy sa objavujete v posledných rokoch v médiách pomerne často, teraz ste však ministerkou. To zvyšuje záujem o vašu osobu a verejnosť by mala vedieť viac o tom, kto je Lívia Vašáková. Ako by ste sa predstavili sama, čo by mali ľudia o vás vedieť?

Hovoríme o vláde odborníkov a ja sa naďalej vnímam ako technokratka. Mám záujem meniť krajinu k lepšiemu, čo je aj dôvod, prečo som sa dala na plán obnovy. Prišla príležitosť, ktorá umožní posúvať plán obnovy priamo na ministerskej úrovni. Zabezpečovať, aby sa ešte efektívnejšie plnilo to, čo máme splniť.

Aké sú vaše politické názory? Prezradíte napríklad, či a ako ste volili v prezidentských voľbách?

Zuzanu Čaputovú.

A budete prezidentku voliť – ak bude kandidovať – aj v nasledujúcich voľbách? 

Myslím, že áno.

A ako je to s parlamentnými voľbami? Volili ste napríklad niektorú zo strán, ktoré vytvorili v roku 2020 vládnu koalíciu?

Volila som stranu, ktorá sa nedostala do parlamentu.

Pred nástupom na pozíciu podpredsedníčky vlády ste na úrade vlády viedli Národnú implementačnú a koordinačnú autoritu (NIKA). Čo sa pre vás zmenou funkcie mení?

Určite sa veci menia, som členka vlády a mám teda aj iné povinnosti. Aj preto na úrovni NIKA počas môjho pôsobenia vo vláde preberú funkcie, aby bola plne funkčná a mohli sme podpisovať všetky stanoviská a metodické usmernenia. NIKA bude fungovať naďalej a bude to základ mojej práce, o ktorý sa budem opierať aj vo vláde.

Akú pozíciu máte ako podpredsedníčka vlády napríklad voči ministrovi zdravotníctva či školstva? Pri pláne obnovy ste ich nadriadená?

Myslím, že vicepremiér je o niečo vyššie ako minister. Minimálne počas ceremónií som hneď vedľa premiéra. Mám aj koordinačnú úlohu voči dvom kompetenciám, ktoré mám – plán obnovy a eurofondy. Snažím sa k tomu pristupovať konštruktívne, s ministrom školstva aj zdravotníctva sme už absolvovali prvé stretnutie a povedali sme si, aké sú priority na najbližšie obdobie. Ktoré veci musíme splniť a ktoré by bolo dobré splniť. Verím, že v takomto duchu to bude pokračovať aj naďalej.

Video: Podpredsedníčka vlády Vašáková: Rázsochy skôr nebudú (Autorky: Eva Štefanková, Veronika Folentová) 

Keby nastal problém, ako napríklad s bývalým ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským, a nesúhlasili by ste s tým, ako sa veci posúvajú, máte konečné slovo vy?

NIKA má zo zákona určité kompetencie. Tie hovoria o zvýšenom dohľade, ktorý sme na ministerstvo zdravotníctva zaviedli takto pred rokom. Viedlo to k tomu, že sa počas leta vypísalo veľmi veľa výziev. Nestačilo to. Tak sme pristúpili ku krízovým opatreniam, zákon nám túto kompetenciu dal. NIKA bude naďalej postupovať podľa zákona. V prípade potreby bude zavádzať krízové opatrenia na ministerstvách.

Máte teraz novú pozíciu vo vláde. Ak by ste mali spor s niektorými z ministrov v rámci plánu obnovy, budete rozhodovať vy, ako budete pokračovať? Vy máte posledné slovo?

Myslím, že konečné slovo bude mať pán premiér. Niektoré veci si budú vyžadovať širší politický konsenzus. Ak sa pýtate na zdravotníctvo, osobne to vidím tak, že nie je možné zabezpečiť stabilitu do budúcna, ak by sa rozhodnutia prijímali unáhlene vládou, ktorá má mandát na päť mesiacov.

Ak by sa robili veľké zmeny, nebudete ich robiť vy?

To som nepovedala, len si myslím, že asi bude potrebné tie veci politicky odkonzultovať pred tým, ako sa prijmú rozhodnutia. Rozhodnutia nezaviažu len túto vládu. Tým, že sú to veľké investičné projekty, zaviažu minimálne ďalšiu vládu.

Ako si to predstavujete? Budete o tom rokovať so stranami, ktoré sú v parlamente, alebo tými, ktoré majú nad päť percent v prieskumoch?

Asi by som nehovorila bližšie detaily k tomuto scenáru, určite sa však nad tým zamýšľame. Chceme posunúť Slovensko aj zabezpečiť kontinuitu. V prípade veľkých projektov je asi jediná cesta – cesta dialógu. Je to niečo, nad čím sa teraz zamýšľame.

Premiér nevylúčil z rozhovorov žiadnu zo strán. Povedal, že sa bude rozprávať s každou stranou, ktorá k tomu bude pristupovať konštruktívne. Máte to rovnako? Budete komunikovať aj so Smerom či Republikou?

Vo svojej predchádzajúcej pozícii som sa zúčastnila rokovania zdravotníckeho výboru, kde sú zastúpené parlamentné strany. Aj za stranu Smer tam bol poslanec, ktorý k tomu pristupoval veľmi konštruktívne. Keď budeme hovoriť o témach, ktoré sa týkajú plánu obnovy, politické strany a poslanci, ktorí k tomu pristúpia konštruktívne, budú vítanými partnermi.

Máte za sebou rokovania s politikmi, nie ste v tom nováčik. Bolo to však ešte z pozície úradníčky. Teraz ste členkou vlády, ktorú zostavila prezidentka Zuzana Čaputová. Cítite zmenu postoja politikov?

Je to skôr otázka na politikov. Z rozhovorov pozorujem, že je skupina politikov, ktorí nás nevnímajú ako konkurenciu. Bolo jasne stanovené, že vo vláde odborníkov sú ľudia, ktorí nebudú kandidovať v najbližších voľbách. Jasne sa delimitovalo politické ihrisko. Do určitej miery nás to bude chrániť. Máme nad sebou záštitu pani prezidentky, ktorá mala veľké slovo pri výbere členov vlády. Politický boj ide aj týmto smerom.

Oslovila vás prezidentka?

Ponuku som dostala od Ľudovíta Ódora.

Kedy?

V januári.

Ako to prebiehalo? Prijali ste to hneď?

Bol to dlhší proces. Potrebovala som si zvážiť pre a proti, porozprávať sa aj s rodinou, či by sme si niečo také vedeli predstaviť. V januári to nebolo všetko úplne záväzné. V apríli alebo začiatkom mája sa situácia začala viac kryštalizovať.

Mali ste podmienky, za ktorých to prijmete?

Mala som určité preferencie, ktorým oblastiam by som sa chcela venovať.

Čo to znamená? Na váš podnet sa zmenilo smerovanie vášho postu? Nahradili ste Štefana Holého, ktorý mal na starosti legislatívu a nepatril pod neho plán obnovy.

Táto ponuka prišla od pána Ódora, že by bolo v hre takéto presmerovanie pozície. To ma nakoniec presvedčilo, bola som pri pláne obnovy od začiatku a určite by som chcela, aby sa ho podarilo realizovať a chcela by som byť pri tom, pokiaľ sa dá.

Mnohí kritizujú, ako vyzerá politická diskusia a kultúra. Ani nebola vymenovaná úradnícka vláda a už zažívala politické útoky. Neodhovárala vás rodina a priatelia, poprípade nezvažovali ste aj vy, či vám to stojí za to?

Zvažovala som to. Prvotné reakcie po tom, čo sa zverejnilo moje meno v súvislosti s vládou odborníkov, boli gratulačné aj kondolenčné.

Ktorých bolo viac?

Tých prvých.

S premiérom chodíte na ministerstvá, boli ste aj na zdravotníctve. Vidíte tam momentálne najväčšie výzvy v pláne obnovy?

Čo sa týka plánu obnovy, áno.

Do súťaže na stavbu martinskej nemocnice z plánu obnovy sa neprihlásila žiadna firma. Do konzultácií sa pritom prihlásilo deväť firiem. Ako si to vysvetľujete?

Potrebujeme podrobnejšie podklady. Pani Antošová, ktorá vedie tím stavby nemocnice, si od záujemcov, s ktorými komunikovala, vypýtala dôvody, prečo sa nakoniec neprihlásili. Mala by mať súbor týchto vyjadrení začiatkom budúceho týždňa. Sama som veľmi zvedavá, čo konkrétne firmám prekážalo a prečo sa neprihlásili. Z prvotných vyjadrení, ktoré máme od pani Antošovej, to bol termín dostavby, čo je druhý štvrťrok 2026, a aj časť, že peniaze sú viazané na dostavbu a nebudú sa vyplácať za priebežné plnenia.

Práve o tom hovorila aj v rozhovore pre nás. Povedala: „Riešením by mohla byť napríklad garancia štátu, že ak by sa projekty nestíhali do daných termínov, peniaze sa nebudú vracať, ale štát preberie riziko a dofinancuje ich.“ Čo na to hovoríte? Zmeníte hrozbu pokuty? 

Mala som stretnutie s pani Antošovou v stredu, prechádzali sme si, aké podnety zatiaľ dostala od firiem, ktoré kládli otázky. Potrebovali by sme si to vyhodnotiť komplexnejšie, ktoré sú kritické body, či to je termín, ustanovenia v zmluve, ktoré by sa dali zmeniť, alebo či sú tam iné faktory, ktoré ich odradili. Nechcela by som robiť unáhlené závery. Počkala by som si, kým si to vyhodnotíme.

Je stopercentná pokuta kardinálna podmienka, musí to byť v zmluvách alebo sa s tým dá hýbať?

Určite sú veci, s ktorými sa dá hýbať.

Toto je jedna z nich?

Myslím si, že áno. Dá sa nastaviť znenie, ktoré by bolo prijateľnejšie, ale konkrétne znenie nejdem definovať teraz, až po vyhodnotení podnetov.

V utorok ste reagovali, že vás to mrzí a že príde k výraznému zdržaniu vo veľmi ambicióznom a časovo napäto nastavenom harmonograme. Dá sa to stihnúť – postaviť a odovzdať funkčnú nemocnicu do polovice roka 2026?

Už nastavený harmonogram bol časovo veľmi napätý. Teraz rozhodujeme o ďalšom postupe – či bude ďalšie verejné obstarávanie, či sa pôjde iným spôsobom, ktorý zákon o verejnom obstarávaní umožňuje, alebo ďalší postup. Na základe toho môžeme urobiť ďalší harmonogram krokov, ktoré nás čakajú. Myslím si, že to je veľmi rizikové.

Je možné, že peniaze určené na nemocnicu v Martine presmerujete na iné projekty?

Stále je to možné. Nemocnica v Martine dostala peniaze cez priame určenie schválené uznesením vlády. To je možné zmeniť. Sú to veľmi vážne rozhodnutia o investičných projektoch, ktoré majú omnoho väčšie trvanie, ako je trvanie súčasnej vlády. Preto by som k tomu chcela pristúpiť veľmi zodpovedne a konať, až keď budú riešenia odkonzultované.

Zároveň nemáte veľa času. Čím dlhšie sa budete rozhodovať, tým menej času ostane na iné projekty, ktoré by sa dali platiť z týchto peňazí.

Máme plán B aj C. Ide o záložné projekty a tie napredujú. Neznamená to, že nič iné sa nehýbe a čakáme, kým nejaký projekt padne a potom začneme riešiť iný. Projekty bežia paralelne. V určitej fáze, ktorá si už bude vyžadovať peniaze, však musí padnúť rozhodnutie.

O možnom pláne B hovoril v Aktualitách minister zdravotníctva Michal Palkovič. Pripustil, že ak nie sú podpísané zmluvy s menšími nemocnicami na veľké rekonštrukcie, mohli by sa peniaze presunúť na iné typy projektov, napríklad do Banskej Bystrice či Trnavy alebo Prešova. Je to reálne, aby stihli tieto projekty? Ide o rekonštrukcie alebo stavby? A ako sú pripravené?

Komunikujeme s nemocnicami o niektorých projektoch, ktoré máme v záložnom pláne B a C. Išlo by o výstavbu hrubej stavby z plánu obnovy. Tam je stále šanca, že by sme to mohli stihnúť.

A štát by sľúbil, že doplatí zvyšok stavby?

To je otázka, na ktorú teraz neviem odpovedať. Ako hovoria minister financií a premiér, treba zabezpečiť aj konsolidáciu verejných financií. Preto by som k tomuto chcela pristúpiť zodpovedne a prezentovať veci, až keď budú odkonzultované.

Šéfka tímu v Martine Martina Antošová v rozhovore povedala, že od začiatku bol plán obnovy v zdravotníctve zle pripravený a vláde veľmi dlho trvalo rozhodovanie, ktoré projekty priamo podporí. Neurobili ste aj vy ešte na NIKA chybu, že sa išlo podľa tohto plánu? Netlačili ste málo na to, aby sa vláda rýchlejšie rozhodla, ktoré projekty podporí? Ani po vyše dvoch rokoch stále nemáme pevne dané, čo budeme robiť z peňazí plánu obnovy.

Nastavenie plánu obnovy malo dve priority – školstvo a zdravotníctvo. Rezort školstva má najambicióznejšie nastavený plán reforiem. Som veľmi rada, že tento plán sa darí dodržiavať a po schválení školského zákona sa podarilo zaviesť právny nárok na škôlku a podporné opatrenia v školách. Sú to všetko veľmi dôležité a prelomové opatrenia.

Rezort zdravotníctva mal najambicióznejší investičný plán. Peniaze, ktoré idú z plánu obnovy do zdravotníctva, rezort nikdy predtým nemal. Aj preto rezort nie je pripravený na implementáciu takého veľkého balíka peňazí. Veľký balík peňazí môže ísť na veľké množstvo malých projektov, ako napríklad projekt Obnov dom na rekonštrukcie rodinných domov, alebo na jeden veľký projekt za veľké peniaze a tam je potom veľké riziko, že nemáte dostatok alternatív, aby ste vedeli projekty variovať. Ak sa neurobí jeden rodinný dom, nikoho to veľmi nepáli.

Lebo ide o nízke sumy.

Presne, a viete nájsť ľahko náhradu. Keď ide o obrovské projekty nemocníc za 300 miliónov, je to náročné. Dlhodobo sme na to upozorňovali, zaviedli sme zvýšený dohľad, krízové opatrenia, zhruba tretina sa týkala Rázsoch. Poukazovali sme, že projekt nebol dobre uchopený a neviedol k tomu, že by sa plnili etapy harmonogramu. Ako NIKA sme si to uvedomovali, keď bol však plán obnovy daný, zmeny sú možné len pri aktualizácii. Pri nej sme sa snažili vyrokovať s Európskou komisiou väčšiu flexibilitu, čo sa nám aj podarilo. Vieme teraz zamieňať lôžka, ktoré budú odovzdané ako hrubá stavba a rekonštrukcie. Dáva nám to väčšiu paletu možností, ako vieme robiť aj rizikový manažment, čo všetko môže vstupovať do plánov B a C – aby sme si boli istí, že nakoniec dosiahneme potrebný počet lôžok.

Keď si pozriete, aké boli plány napríklad pred rokom (dve veľké nemocnice, rekonštrukcie menších nemocníc, investície v záchrankách a ambulanciách), tak nákup vozidiel záchranky zrušili, obe nemocnice sú zneistené, rekonštrukcie malých nemocníc nie sú podpísané. Prečo nevieme využiť peniaze do zdravotníctva, keď je to taký podfinancovaný rezort?

Túto otázku si kladiem aj ja. A nielen v zdravotníctve, ale v rámci celého Slovenska. Máme viac peňazí, ako na Slovensku vieme podľa európskych pravidiel implementovať. Sme jedna z posledných krajín, ktorá dočerpáva staré európske štrukturálne a investičné fondy. A mali sme aj takzvaný dekomitment. (Zjednodušene povedané má krajina na každý finančný rok z eurofondov vyčlenený určitý balík, ktorý musí minúť najneskôr do troch rokov. Ak sa to nepodarí, peniaze nadobro prepadávajú. – pozn. red.) Vidíme to aj na pláne obnovy.

Ako?

Slovensko má stále dočerpať vyše štyroch miliárd eur. Plán obnovy pokrýval do veľkej miery veci, ktoré nasledujú až po starých európskych štrukturálnych a investičných fondoch. Nevieme efektívne využívať investičné peniaze z Bruselu, trpí tým aj plán obnovy, lebo sme stále v závese za starými eurofondmi, ktoré máme problém dočerpať, a to nás zdržuje v novom programovacom období, keďže väčšina ľudí sa stále koncentruje, aby dočerpali staré eurofondy. A nevenujú sa tomu, aby čo najskôr spúšťali nové výzvy v rámci operačného programu Slovensko, aby sme sa v roku 2029 nedostali to rovnakej situácie, ako sme teraz. Toto platí pre celé Slovensko – či sú to projekty železničnej infraštruktúry, vedecko-výskumné projekty, alebo výstavba škôlok a rekonštrukcie škôl.

A v zdravotníctve?

Tam je to ešte špecifickejšie. Pri železničnej doprave alebo životnom prostredí sú skúsenosti s čerpaním kapitálových investícií väčšie než na zdravotníctve, lebo tam tieklo viac peňazí z eurofondov. Máme dva veľké železničné projekty, ktoré by mohli zodpovedať Martinu a Rázsochám. Je to podpísaný projekt elektrifikácie Bánovce – Humenné a potom veľký projekt Poprad – Vydrník za 250 miliónov. Tým, že majú zdroje aj z európskych štrukturálnych fondov na rekonštrukcie železničných úsekov, vedia efektívne pripravovať projekty B a C do vyššieho štádia, lebo pravdepodobnosť, že na to nájdu peniaze z eurofondov, je veľmi vysoká. Pri nemocniciach je situácia odlišná, lebo výstavbu nemocníc nevieme platiť z eurofondov a záložné projekty vieme financovať len do určitého štádia.

Aby sa nemíňalo zbytočne.

Presne. V tomto je manažment rizík v zdravotníctve náročnejší. Úplne objektívne.

Projekt nemocnice v Martine sme donedávna vnímali ako ten, ktorý sa dá dokončiť. Bol ambiciózny, ale tím na tom robil roky, boli pripravení omnoho viac v porovnaní s inými projektami. A aj pri ňom máme problémy ho dotiahnuť do úspešného konca. Prečo nevieme peniaze vyčerpať?

To, že sa v Martine neprihlásil žiaden uchádzač, môže svedčiť o tom, že podmienky boli nereálne. Keby sme mali prihláseného jedného uchádzača, mali by sme úplne inú situáciu a projekt by išiel v rámci harmonogramu. Vnímali sme tento projekt ako relatívne dobre pripravený. Keď sme mali rokovania s pani Antošovou a jej tímom, videli sme, že pokrýva relatívne širokú paletu činností, na ktoré treba myslieť pri výstavbe nemocníc. Vnímali sme ho omnoho menej rizikovo ako Rázsochy. Preto nebol ani v krízových opatreniach. Nemáme ani jedného záujemcu a minimálne hrozí, že stratíme týždne až mesiace, kým sa záujemca nájde. To, že ho nemáme, mení celú situáciu.

Prečo nevieme míňať európske peniaze?

Nie je to len zdravotníctvo. Alibizmus na strane úradníkov, komplikované procedúry verejného obstarávania a komplikované procesy povoľovania – či ide o stavby, či dosah na životné prostredie. A potom sú to audity a pravidlá – na Slovensku ich máme nastavené relatívne prísne, čo má potom vplyv aj na cyklus predtým. Keď niekto vie, že takto k tomu bude pristupovať audit, dáva si veľký pozor, aby všetky kroky robil v súlade so zákonom, a nenechá sa dotlačiť do pragmatických a efektívnych riešení.

Úradníci sa boja podpísať veci, pretože môžu prísť audítori a nájsť tam chybu?

Tak.

Pravidlá sú u nás prísnejšie než v iných krajinách?

Ťažko sa to porovnáva. Audity sú záležitosťou dvoch strán – Komisie a štátu. Keď vám príde auditná misia – mala som možnosť zažiť ich viac –, vždy to je medzi Európskou komisiou a členským štátom. Preto sa to ťažko porovnáva. Máme čiastkové skúsenosti, keď si vymieňame poznatky s členskými krajinami v expertných skupinách, a máme pocit, že audit na Slovensku je relatívne prísny.

Vrátim sa k projektom v zdravotníctve. Stihne sa postaviť nemocnica v Martine do polovice roka 2026?

To je v súčasnej situácii ťažká otázka. Verím tomu, že o dva týždne budeme mať k tomu jasnejšiu odpoveď.

Budú sa stavať Rázsochy z plánu obnovy?

Ešte ťažšia otázka a myslím si, že skôr nie. Vzhľadom na súčasnú situáciu.

Kam sa presunú peniaze z Rázsoch? Pôjde to do Banskej Bystrice či iných nemocníc?

Počkajme, do dvoch týždňov budeme vedieť viac.

O dva týždne dá pán premiér odpoveď, čo sa bude robiť s projektmi v zdravotníctve?

Nik nemá záujem, aby sme zbytočne predlžovali obdobie, lebo čas hrá proti nám. Bude musieť padnúť pragmatické rozhodnutie, budeme si musieť zvážiť aj všetky dôsledky. Nie je to jednoduché. Je tu veľmi veľa záujemcov, akokoľvek rozhodneme, niekto nebude spokojný.

Problém nemá len zdravotníctvo. Problémy s plánom obnovy má aj školstvo. Z plánu obnovy mohli školy dobudovať kapacity, ale hlásia sa len desiatky. Čerpanie napríklad kritizujú obce; problém je aj to, že sa z týchto peňazí nemôžu platiť nové telocvične, jedálne či vonkajšie ihriská. Pritom parlament schválil tretiu hodinu telesnej výchovy, aj keď mnohé školy nemajú telocvične. Je problém vo výzve alebo v tom, že školy nemajú schopnosť prijímať peniaze?

Začínali sme pripravovať plán obnovy neskôr, ako je nové programovacie obdobie. Do apríla 2021 sme mali pripravený plán a prvé výzvy sme spustili v roku 2021. Máme spustenú väčšinu výziev, takmer všetky stavebné výzvy. Urobili sme veľký tlak aj na vykonávateľov a tí pochopili, že ak máme byť úspešní, výzvy musia ísť von omnoho rýchlejšie, ako boli navyknutí pri eurofondoch. Inak by sme to nestihli do druhého štvrťroku 2026. Niektoré výzvy musíme upravovať, robíme to aj na základe spätnej väzby, ktorú dostávame z regiónov. Tento týždeň som bola na stretnutí samosprávnych krajov SK8 a počúvali sme, že mnohé zmeny, ktoré sme urobili vo výzvach, idú v súlade s tým, čo regióny potrebujú. Pochválili nás za výzvu na historické a kultúrne chránené budovy, ktorá umožňuje väčšiu flexibilitu pri rekonštrukciách.

Ako je to pri školách a škôlkach?

Tam sme zohľadnili spätnú väzbu, po zmenách je možné financovať aj kuchyne, ktoré tam neboli. Je to prvok, ktorý dotvára školu alebo škôlku. Záujem je nízky asi aj preto, lebo výzva je nastavená tak, že potrebujete mať ukončené verejné obstarávanie aj stavebné povolenia. Nejaký čas trvá, kým si to pripravíte, a potom sa viete zapojiť.

Telocvične stále nebudú možné?

Nie. Investície v školstve sú však výrazne menší problém ako pri zdravotníctve. Spomínate, že tam sú problémy, ale z môjho pohľadu sú riešiteľné a snažíme sa výzvy prispôsobiť dopytu, aby bolo zrekonštruovaných alebo dostavaných čo najviac škôl a škôlok.

Plán obnovy má pevné termíny, keď majú byť dobudované kapacity alebo lôžka, respektíve škôlky. Viaceré krajiny Únie nestíhajú tieto termíny dodržať, podobne ako my. Ako veľmi záväzné dnes sú? Rokujete s Komisiou, je tam vôľa termíny posúvať?

Momentálne sme podali prvú aktualizáciu a proces nie je jednoduchý. Je to na šesť mesiacov a aktualizácie nerobíme jednu za druhou. Treba to pripraviť a potom prichádzať so zmenami, ktoré dávajú zmysel nám aj vykonávateľom, aby bol plán realistickejší. Pol alebo trištvrte roka sme neformálne rokovali s Komisiou, lebo veci treba predrokovať predtým, ako to formálne pošlete. Podarilo sa nám vyrokovať vyššie stavebné benchmarky (finančná suma určená na jedno lôžko – pozn. red.), lebo za ceny z roku 2020 by nebolo možné rekonštruovať ani postaviť nič. Podarilo sa nám vyrokovať niektoré posuny alebo zníženie finančnej alokácie, keďže sme mali menší finančný objem na plán obnovy. Toto všetko formálne schválila v apríli vláda. Poslali sme to na Komisiu a teraz je veľmi ťažké niečo meniť. Momentálne máme vyrokované posuny, ale zatiaľ neplatia. Začnú platiť, keď to schváli Rada. Ďalšia aktualizácia nebude v tomto roku. A až tak veľmi sa na ďalšiu neteším, vzhľadom na objem práce.

Čoho sa týkali posuny termínov?

Aj nemocníc. Podarilo sa posunúť termín dostavby hrubej stavby alebo dokončenia o pol roka – z konca 2025 na polovicu roka 2026. Podarili sa posuny v súdnictve aj pri iných cieľoch, ktoré nás najviac trápili.

Pri ďalšej aktualizácii by bolo podľa vás reálne ešte posúvať termíny, alebo je toto posledný posun?

Proces aktualizácie je naozaj náročný. Formálny proces trvá šesť mesiacov a predtým ešte o tom rokujeme. Čím viac sa posúvame k záveru obdobia plánu obnovy, tým viac neistoty prináša, ak by sa tam robila aktualizácia. Komisia pri reformách prejavila minimálnu flexibilitu robiť zmeny. Pri investíciách bola flexibilnejšia, podarilo sa nám napríklad vyrokovať, že máme väčšiu flexibilitu pri zámene lôžok z hrubej stavby a modernizácii. A podarilo sa nám vyrokovať aj dlhšie termíny. Konečný termín je však druhá polovica roku 2026, to znamená, že máme pred sebou tri roky.

Nespoliehali by ste sa teda na to, že sa to ešte posunie?

Nehovorím, že sa to nedá, ale aj z praktického hľadiska to bude mať stále menší význam. Musíme sa naučiť žiť s tým, čo v pláne obnovy máme, a využiť na maximum, čo tam máme.