Denník N

Čo ste o Štúrovi doteraz nevedeli, pretože sa na to nikto ani nepýtal?

Poradiť si so slovenčinou nie je ľahké. foto N - Tomáš Benedikovič
Poradiť si so slovenčinou nie je ľahké. foto N – Tomáš Benedikovič

Knihu Ľudovít Štúr napísal mladý maďarský historik József Demmel a podľa historyweb.sk ide o najlepšie dielo, ktoré počas vlaňajšieho Štúrovho roku k tejto téme vyšlo.

„Tým, aké kladie otázky. Ako je možné, že nám doteraz nenapadlo spýtať sa, z čoho Štúr žil,“ odpovedá známy slovenský historik Roman Holec v rozhovore pre postoj.sk na otázku, čím ho zaujala kniha s názvom Ľudovít Štúr. Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí (Kalligram 2015).

V jednom rozhovore ste maďarskému čitateľovi vysvetľovali Štúrov význam pre slovenské dejiny prirovnaním, že je to, ako keby sa spojilo viac významných postáv maďarských dejín od politika Kossutha po básnika Petőfiho.

Obvykle sa hľadajú paralely medzi Kossuthom a Štúrom, podľa mňa je však medzi nimi viac rozdielov ako podobností. Ak už chceme nájsť osobu podobnú svojou povahou, životnou dráhou i dodnes často mýtizovanou záhadnou smrťou, je to skôr Petőfi. Obaja si sami pre seba vytvorili úlohu, ktorá dovtedy v danom prostredí neexistovala, Štúr sa stal národným vodcom, Petőfi národným básnikom. Boli to ľudia veľkých ideí, ani jeden z nich však nebol úspešným praktickým politikom. Petőfi v roku 1848 prehral voľby do uhorského snemu, Štúr sa v roku 1847 síce stal poslancom, ale bez hlasovacieho práva. Mal jeden hlas dohromady s ďalšími 72 poslancami slobodných kráľovských miest.

Vaša kniha o Štúrovi nie je klasický životopis, Štúr je v nej skôr príkladom, na ktorom sa predstavujú dejiny slovenskej spoločnosti 19. storočia. Dokonca vysvetľujete, prečo už nie je zvykom klasické životopisy písať.

Nechcel som napísať životopis už len preto, lebo k nemu veľa vecí chýbalo. Mnohé aspekty Štúrovho života neboli dostatočne spracované, alebo boli spracované príliš v duchu rôznych prekoncepcií. Preto vznikli takéto zlomky, v ktorých sa snažím zodpovedať niektoré zatiaľ opomenuté otázky. Keby som však knihu písal teraz, asi by vyzerala inak. Za posledných pár rokov nastal v slovenskej historiografii výrazný posun. I v rámci Štúrovho roka sa konalo mnoho konferencií, na ktorých najmä mladší historici a stredná generácia predstavili veľa nových poznatkov a pohľadov.

Čo všetko zo Štúrovho života nebolo spracované?

Napríklad otázka, z čoho vlastne žil. K nej bolo treba analyzovať základné prvky kanonického Štúrovho obrazu, napríklad rôzne úlohy, ktoré plnil. Hovoríme často, že bol politik, spisovateľ, novinár, básnik atď., nikto však neriešil, či sa človek mohol týmito vecami v tom čase v Uhorsku uživiť. Nemohol. Bolo treba pozbierať zdroje, z ktorých sa dalo niečo pochopiť o Štúrovej finančnej situácii, a z toho ihneď vyvstal nový príbeh.

Z čoho teda Štúr žil?

V tých časoch bolo obvyklé, že mladí ľudia sa po absolvovaní škôl stali na rok-dva domácimi učiteľmi u bohatých rodín. V prípade Štúra toto obdobie trvalo výrazne dlhšie – ako domáci učiteľ v podstate pôsobil desaťročia. Práve táto práca mu zaistila nezávislosť, vďaka ktorej sa mohol venovať iným činnostiam.

József Demmel (1982) Maďarský historik zaoberajúci sa slovenskými dejinami 19. storočia a dejinám Slovákov na území dnešného Maďarska. Vyštudoval dejiny a slovakistiku na budapeštianskej univerzite Lóránda Eötvösa, dnes pôsobí vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku, ktorý sídli v Békešskej Čabe. V slovenčine mu okrem Štúrovho životopisu vyšiel rad štúdií a redigoval zväzok Horný vidiek – Felvidék. Polemika Bélu Grünwalda a Michala Mudroňa o slovenskej identite. Foto - Péter Kiss
József Demmel (1982) – maďarský historik zaoberajúci sa slovenskými dejinami 19. storočia a dejinám Slovákov na území dnešného Maďarska. Vyštudoval dejiny a slovakistiku na budapeštianskej univerzite Lóránda Eötvösa, dnes pôsobí vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku, ktorý sídli v Békešskej Čabe. V slovenčine mu okrem Štúrovho životopisu vyšiel rad štúdií a redigoval zväzok Horný vidiek – Felvidék. Polemika Bélu Grünwalda a Michala Mudroňa o slovenskej identite (Kalligram 2014). Foto – Péter Kiss

Zaujímavým aspektom tohto učiteľovania bol Štúrov vzťah k bohatým maďarským šľachtickým rodinám, ktorý bol oveľa lepší, než ako sa tradične predpokladá.

V dobových pomeroch bolo samozrejmé, že sa k najvýznamnejším evanjelickým rodinám – k Zayom, Osztroluckým alebo Prónayom – dostávali ako vychovávatelia študenti najlepšej evanjelickej školy, bratislavského lýcea. Medzi členmi vtedajšieho slovenského národného hnutia je sotva možné nájsť takého, čo by nebol vychovávateľom u rodiny nejakého známeho maďarského šľachtica. Občas sa dostávali aj k bohatším meštianskym rodinám, ako Ján Kalinčiak, to však bolo zriedkavejšie. Pri Štúrovi bolo pre mňa najväčším prekvapením, keď som zistil, že krajinský evanjelický inšpektor Zay, považovaný za Štúrovho najväčšieho protivníka, patril k jeho najvýznamnejším podporovateľom a mecenášom v čase štúdií. Štúr sa mu za to odvďačil tým, že keď Zay kandidoval na evanjelického generálneho inšpektora, v českom časopise Květy, ktorý v tom čase slovenskí evanjelici čítali najviac, zverejnil dlhý článok vychvaľujúci Zayovcov a v podstate Zayovi robil kampaň. Je otázka, prečo to urobil. Zrejme dopredu nemohol vedieť, že Zay bude po zvolení najhorlivejším predstaviteľom maďarizácie; na druhej strane ich vzťah nesmieme interpretovať len v kontexte národných sporov, ale oveľa viac v kontexte neformálnej evanjelickej komunity.

V knihe riešite aj to, ako Štúr zomrel.

Aj keď sa čas od času objavujú „alternatívne“ výklady, nikto seriózny nespochybňuje, že zomrel v dôsledku nehody pri poľovačke.

Prečo sa napriek tomu stále objavujú iné teórie?

To súvisí s tiež tradičným mýtom, že Štúr žil po roku 1849 v Modre osamotený, opustený, pod dohľadom tajnej polície, sklamaný z neúspechov, z čoho mohol hľadať východisko práve v samovražde.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie