Ako česká vláda podľahla vinárskym lobistom a nezvládla svoju najväčšiu reformu

Autor je editor Českého rozhlasu Plus

Po týždňoch dohadov sa česká verejnosť konečne dozvedela, ako sa Fialova vláda chystá spomaliť rapídne zadlžovanie, ktoré sa v posledných rokoch v Česku začalo vymykať spod kontroly.

Komu chýbali nekonečné covidové tlačovky Babišovej vlády, keď sa ani po hodinách slovnej vaty nič nedozvedel, musel cítiť návrat starých dobrých čias.

Ministri zrejme cítili, že sa ich návrh nebude páčiť všetkým, a preto sa snažili prítomných novinárov a publikum pripraviť na nepríjemné správy nekonečnými rečami o rozpočtovej zodpovednosti.

Prezentovali sa však skôr rozpracované materiály, ktoré ešte na dokončenie čakajú. Napríklad pri dotáciách nie je jasné, ktoré presne chce vláda škrtať a či vôbec existujú.

V skratke chce vláda o niečo zvýšiť dane z príjmu, zrušiť niektoré výhody a úľavy a osekať výdaje. Zmien sa dočkajú aj dôchodky – napríklad vek odchodu do dôchodku sa bude flexibilne predlžovať podľa aktuálnej priemernej dĺžky dožitia.

Balík najviac ovplyvní nízkopríjmové samostatne zárobkovo činné osoby. Nerieši teda napríklad situáciu, keď štát prichádza o peniaze, pretože ľudia s vyššími príjmami radšej pracujú na živnostenský list a odvádzajú do rozpočtu výrazne menej než zamestnanci.

Ďalšou správou je nesystémovosť – úplne absurdne sa nepodarilo presadiť spotrebnú daň z tichých vín (to sú tie bez bubliniek). Dôvodom nie je nejaká koncepcia, ale prosté podľahnutie českým vinárskym lobistom, ktorých sa hlasno zastávali ministri pochádzajúci z južnej Moravy.

Podobným príkladom je zavedenie inej sadzby DPH na časopisy a noviny. Výsledkom je, že zatiaľ čo časopisy podliehajú nižšej sadzbe, noviny budú mať úplne nezmyselne vysokú 21-percentnú sadzbu, ktorá nemá v Európe obdobu.

Prečo? Podľa ministra financií Zbyňka Stanjuru pre to, že časopisy sú niekedy aj vedecké, zatiaľ čo noviny vedecké nebývajú. Argument, samozrejme, nedáva zmysel, pretože vedecké časopisy tvoria len zlomok trhu. Veľa novín, najmä tých regionálnych, pritom už teraz ráta každú korunu.

Najväčšou správou z celého balíka opatrení je však to, že sľuby pravicových strán pred voľbami o nezdvíhaní daní boli tým, čím ich nazývali všetci ostatní – úplnou fantáziou či rovno klamstvom voličom.

Zároveň je však smutné, že chýba akákoľvek predstava o rozvíjaní štátu a jeho kapacít. Predseda vlády Petr Fiala sníva o štíhlom a zároveň efektívnom štáte.

Celkom to vystihuje, ako sa v Česku k štátu pristupuje – chceme od neho, aby všetko zvládal, ale zároveň aby nič nestál a ideálne v ňom asi ani nikto nepracoval, viď neustála démonizácia štátnych úradníkov a reči o potrebe ich vyhadzovania.

Medzitým Česku uteká vlak v energetickej transformácii, vzdelávaní i výstavbe infraštruktúry. A že Babiš navrhuje dane opäť znížiť, keď sa ujme moci, je už len taká smutná bodka na záver.

Zaujímavé texty:

Spočítať si, že vďaka znižovaniu platov a vyhadzovaniu ľudí ušetríme 10 miliárd, zvládne každý, ale výpočet toho, o koľko prídeme tým, že pre štát nepracujú tí najlepší, je už zložitejší, a tak sa oň štát ani nepokúša. Štátnych zamestnancov uprostred nekončiacej inflácie nečakajú pekné časy. Celá zoštíhľovacia rétorika je pritom obyčajným populizmom. 

Spisovateľ a komentátor Stanislav Biler o tom, že mladá generace nemôže od vládnych reforiem očakávať veľa. (A2larm)

Nedá sa pritom očakávať, že by si štátny aparát mohol v budúcnosti odpočinúť. Neodvrátiteľná zelená transformácia priemyslu ohrozuje stabilitu kľúčových sektorov českého hospodárstva, najmä automobilového. Štát preto bude musieť vytvoriť funkčnú záchrannú sieť pre premiestnených pracovníkov, aby mohli nejaký čas nepracovať, rekvalifikovať sa a nebáť sa, že prídu o strechu nad hlavou. 

Klára Votavová o tom, že českí politici nepočítajú s tým, že by štát bol schopný riešiť dnešné krízy. (Deník N)

Spoločenská zmluva uzatvorená po roku 1989 sa očividne vyčerpáva, keďže politická aj ekonomická moc sa stále viac sústredia v rukách špecifického druhu oligarchie. Stretávame sa s novou formou politickej ekonómie. Termín, ktorý sa pre tento jav používa, je technofeudalizmus.

Právnik Petr Agha o mocenských premenách za posledných tridsať rokov. (Salon Práva)

Foto týždňa: 

Českí Rómovia čakali 28 rokov na chvíľu, keď český prezident opäť navštívi každoročnú pietnu spomienku v Letoch u Písku pripomínajúcu rómsky holokaust.

Bojovat za svobodu a lidská práva je dnes stejně aktuální jako v minulosti. V Letech jsme uctili památku obětí holokaustu Romů a Sintů. Tyto události si musíme připomínat a zároveň se z nich poučit. Hodnota lidského života není dána etnikem. Na život máme všichni stejné právo. pic.twitter.com/GWibFyqLXs

— Petr Pavel (@prezidentpavel) May 14, 2023