Denník N

Prečo Erdogan vyhráva

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Hlasovanie nie je možné pochopiť bez toho, aby sme si uvedomili, do akej miery sa tureckí voliči stali nacionalistickými.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je profesor ekonómie na MIT

Je ťažké nebyť sklamaný z výsledku prvého kola tureckých prezidentských a parlamentných volieb, ktoré sa konalo 14. mája. V kampani definovanej následkami obrovského februárového zemetrasenia, narastajúcimi ekonomickými problémami a prehlbujúcou sa korupciou mali mnohí veľkú nádej, že sa skončí čoraz autoritatívnejšia 20-ročná vláda prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Niektoré prieskumy naznačovali, že opozícia zložená zo šiestich strán a vedená stredoľavým Kemalom Kiličdaroglom z Republikánskej ľudovej strany (CHP) by dokázala získať väčšinu alebo prinajmenšom vstúpiť do druhého kola pred Erdoganom.

Znacionalizovaní voliči

Turecko však ide do druhého kola hlasovania 28. mája s Erdoganom, ktorý získal 49,5 percenta hlasov, na čele. Kiličdaroglu získal menej ako 45 percent a zvyšok uchvátil krajne pravicový kandidát zameraný proti imigrantom Sinan Ogan, ktorý má oznámiť, ktorého z dvoch zostávajúcich kandidátov podporuje. Zdá sa však pravdepodobné, že značný podiel jeho priaznivcov podporí v druhom kole Erdogana.

To, čo sa pokazilo, bolo zásadnejšie ako len prieskumy, ktoré neodhadli výsledok. Hlasovanie nie je možné pochopiť bez toho, aby sme si uvedomili, do akej miery sa tureckí voliči stali nacionalistickými.

Táto zmena odráža dlhodobý konflikt s kurdskými separatistami na juhovýchode krajiny, masívny prílev utečencov z Blízkeho východu i desaťročia propagandy vedenej veľkými médiami a Erdoganovou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP). V parlamentných voľbách AKP, jej koaličný partner, Strana nacionalistického hnutia (MHP), Strana dobra (IyiP, druhá najväčšia v opozičnej koalícii) a minimálne tri ďalšie strany kandidovali s nacionalistickým programom. Napríklad MHP získala viac ako desať percent hlasov aj napriek neefektívnej kampani vedenej chorľavým lídrom.

Erdoganov bojový nacionalizmus tak u voličov zarezonoval viac ako Kiličdaroglova umiernená a protikorupčná kampaň. Do úvahy treba vziať aj to, že Kiličdaroglu pochádza z alevitskej menšiny (šiitská odnož v prevažne sunnitskej krajine) a mala implicitnú podporu a podporu kurdských voličov.

Nie sme fér

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Erdoganovo Turecko

Komentáre

Teraz najčítanejšie