Národná galéria Dedečkovu budovu obnovila, fakulta Univerzity Komenského ju zateplila ako v 90. rokoch
Odborné uznanie Dedečkovej tvorby je jedna vec, na druhej strane je každodenný pohľad z ulice na verejnú tvár jeho budov.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autorka je historička umenia, text vznikol v spolupráci s festivalom DAAD
Aj pol roka po otvorení zrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie ešte stále trochu prekvapuje otvorený pohľad na nádvorie bez stavebného ruchu. Je zaujímavé sledovať bezprostredné reakcie návštevníkov a okoloidúcich. Stojí za to pozrieť sa z galérie aj von, nielen na najbližšie okolie a nahliadnuť aj na širšie vzťahy – ako a či dianie okolo rekonštrukcie ovplyvnilo naše uvažovanie o architektúre a kultúrnom dedičstve a či „dosvietilo“ aj na iné diela.
Po rokoch som si v Projekte znova prečítala záznam z diskusie Budúcnosť premostenia, budúcnosť SNG?, ktorú vtedajšia generálna riaditeľka Katarína Bajcurová zvolala na 21. marca 2001 do čerstvo uzavretého premostenia. Diskusia bola dlhá a miestami napätá, odzneli aj prekvapivé vyjadrenia niektorých zástancov búrania. Oveľa väčšmi však rezonujú uvážlivé slová architekta Jaroslava Kiliána. „Možno o dvadsať rokov bude niekto kritizovať a chcieť búrať terajšie veľké projekty… Tento objekt je svojím konceptom výnimočný tým, že od počiatku vzbudzuje diskusie. Predpokladám, že o takých dvadsať rokov, keď sa budú hľadať objekty, ktoré sú svojou koncepciou význačné pre 60. – 70. roky, bude táto budova navrhnutá do zoznamu kultúrnych pamiatok. Možno to niekto nerád počuje, ale myslím si, že dnes ťažko hodnotiť práve architektúru tejto doby. Architektúra má svoju cenu, svoju módu, potom záujem padá, prichádzajú nové geniálne myšlienky a až to, čo prežije, si začína znova vytvárať hodnoty historické, kultúrne, trvalé.“
Odborné uznanie verzus realita
Vyjadrenia Kiliána a ďalších, ktorí sa vtedy postavili za rekonštrukciu a proti búraniu – či, slovami Ferdinanda Milučkého, proti „poprave architektúry“ –, sú aktuálne aj dnes. Veď nejde „iba“ o SNG.
Diela zo 60. až 70. rokov
