Ako pred 30 rokmi vzniklo kultové Rádio Ragtime: najprv vysielali ako piráti, po nahrávky chodili autobusom do Viedne
Rádio Ragtime bolo prvé slovenské alternatívne rádio. Dalo sa naladiť len v Bratislave a fungovalo iba zopár rokov, no jeho vplyv na kultúrnu scénu bol enormný.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Lokálnych staníc, akou bol v 90. rokoch Ragtime, bolo od jeho vzniku na Slovensku nespočetne, ale táto sa od ostatných líšila. Bola zhmotneným snom ponovembrovej generácie ľudí s ideálmi a láskou k nekomerčnej hudbe.
„V Ragtime sa stretli skvelí ľudia v dobrom čase a na dobrom mieste,“ hovorí Vlado Talian, ktorý stál spolu s Milošom Spišákom, jeho neskorším riaditeľom, pri jeho zrode. „Z tohto pohľadu nám prialo šťastie, no každý z nás k tomu prispel svojím dielom.“
Základ stanice sa začal formovať v študentskom rádiu IRŠ TLIS v Mlynskej doline, kde sa stretla skupina ľudí hladných po dobrej hudbe.
Piráti na strome
Doba im priala. Keď sa otvorili hranice, do vtedajšieho Československa začala prúdiť západná hudba. K slovu sa čoraz viac dostávala alternatíva, z ktorej sa začiatkom 90. rokov stával mainstream. Amerika dala svetu grunge a hip-hop, Anglicko zas gitarovky, britpopové kapely, neskôr sa presadila aj elektronická scéna.
Po novembri ’89 konečne mohli vystupovať a nahrávať všetky alternatívne a undergroundové skupiny, ktoré bývalý režim potláčal, a do toho vznikali aj úplne nové.
„Nápad na vznik rádia vznikol v IRŠ (Internátne rozhlasové štúdio). Menej sme sa venovali škole a trávili sme všetok voľný čas najmä v rádiu,“ spomína Vlado Talian, ktorý dnes pôsobí ako poradca prezidentky.
V tom čase sa vysielalo z pásov a v archívoch rádia boli ešte stále pásy s dovtedy zakázanými pesničkami, na ktorých boli nápisy „nepúšťať“. „Mysleli sme si, že všetku tú dobrú hudbu by ľudia mali počuť, a tak
