Mamutom sa postupne zmenšovali uši, menila imunita aj tukové zásoby. Vedci skúmali, ako sa zvieratá prispôsobovali zime
Mamuty patria k najznámejším druhom ľadovej doby. Vďaka zamrznutým jedincom, ktorých našli vedci v permafroste, vieme relatívne presne, ako vyzerali. Pomocou nových možností genetických analýz zase vieme odhadnúť, ako sa vyvíjali a postupne prispôsobovali zmenám klímy.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Vedci z Centra paleogenetiky v Štokholme skúmali, čo vlastne robí mamuta mamutom a ako sa jeho genetická informácia menila počas tisícročí spolu s prostredím. Na štúdii, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Current Biology, spolupracovala aj slovenská vedkyňa Patrícia Chrzanová Pečnerová.
„Mamut je najikonickejším druhom ľadovej doby, aj malé dieťa vie, ako vyzerá,“ hovorí evolučná biologička a genetička, ktorá pôsobí na Kodanskej univerzite v Dánsku.
Dodáva, že mamut patrí k vyhynutým druhom, ktoré máme z genetickej stránky najlepšie preskúmané.
„Momentálne je dostupných viac genómov mamutov ako žijúcich slonov savanových. To robí mamuta srstnatého ideálnym druhom, na ktorom môžeme skúmať genetickú podstatu čŕt charakteristických nielen pre mamuty, ale aj pre iné druhy ľadovej doby či dnešných polárnych oblastí,“ vysvetľuje Chrzanová Pečnerová.
700-tisícročná vzorka
Výskumníci porovnávali
