Denník N

Učitelia právnickej fakulty, Ústavný súd a preteky trabantov s ferrari

Univerzita Komenského v Bratislave. Foto – TASR
Univerzita Komenského v Bratislave. Foto – TASR

Výkvet bratislavskej právnickej fakulty poslal Ústavnému súdu nevyžiadaný výklad paragrafu 363.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je právnik

V 20. storočí žil v Nemecku brilantný právnik Carl Schmitt (1888 – 1985), ktorý sa úsudkom, schopnosťami, no i bezcharakternosťou zapísal do análov nielen práva, právnej filozofie a politológie. Pravoverný katolík, odporca rasizmu a kritik nacistov v roku 1933 vstúpil do NSDAP a stal sa prominentom režimu. Vyzýval na pálenie kníh židovských a iných autorov, štátoprávne zdôvodnil Hitlerovu diktatúru aj nezákonné vraždy, napríklad počas takzvanej noci dlhých nožov.

Neskôr sa v nacistickej tlači objavila kritika, že je neúprimný prospechár, ktorý len pre­zliekol kabát. Vyšetrovali ho, Hermann Göring ho ochránil a on ostal profesorom na berlínskej univerzite a štátnym radcom.

Po vojne strávil rok v internácii, ale prepustili ho. Aj keď sa navždy zašpinil v službách hitlerovského režimu, jeho myšlienky a spisy priťahujú zástupy stúpencov pravice i ľavice. Najmä knihy proti liberalizmu a o legitimite diktatúry.

Nevyžiadaná aktivita výkvetu právnickej fakulty

Dekan právnickej fakulty v Bratislave doc. Eduard Burda, Dr. h. c., prof. Lucia Kurilovská, prof. Tomáš Strémy, doc. Milan Hodas, JUDr. Lukáš Turay a JUDr. Stanislav Mihálik sa podpísali pod stanovisko, ktoré zaslali na Ústavný súd aj bez jeho výzvy. Bránia existenciu § 363 Trestného poriadku, ktorý dáva generálnemu prokurátorovi priam monarchické právomoci zbavovať obvinenia trestne stíhané osoby, čo má dôsledok aj na ich prípadnú väzbu. Navrhujú, aby Ústavný súd nevyhovel návrhu poslancov parlamentu vyhlásiť uvedené ustanovenie za protiústavné.

Skupinka sa vo svojom motu proprio, demarši či čo to je, ohradzuje proti možnému politickému zneužitiu jej stanoviska, chce odbornú diskusiu, právny štát a elimináciu politizácie práva. Súd sa ich na nič nepýtal, lebo nie sú stranami konania. Stanovisko chcel od predsedu parlamentu Borisa Kollára, ale ten to ignoroval. Asi vedel prečo.
Bolo by absurdné a nespravodlivé porovnávať grandióznu bezcharakternosť a spreneverenie sa svojmu poslaniu Carla Schmitta s možným (?) oveľa skromnejším oportunizmom slovenských právnikov. Ale na druhej strane možno aj Carl Schmitt by si vyprosil porovnávanie. Lebo ako hovorí jedno guatemalské príslovie: Sto nových automobilov značky Trabant pomaľovaných krásnymi slovenskými ornamentmi v pretekoch nepretrhne cieľovú pásku skôr ako päťročné zablatené Ferrari s veľmi poškrabaným lakom.

Ale nechajme bokom ľudové múdrosti starých Mayov. Aby sme neboli nespravodliví, cez prizmu vecných hľadísk a faktov vyhodnoťme mieru schopnosti logickej argumentácie nositeľov honosných akademických titulov tak, ako je argumentácia vyjadrená na webe fakulty.

Tam v skrátenom zhrnutí podstaty uvádzajú päť záruk, ktoré vraj zabraňujú „systémovému zlyhávaniu“ pri aplikácii § 363 až § 367 Trestného poriadku generálnym prokurátorom. Že je možné aj sporadické nesystémové chrapúnstvo, asi neberú do úvahy.

Doc. Burda a spol.: Spôsob výberu generálneho prokurátora ako záruka

Signatári asi aj sami na svojej fakulte učia študentov, že právo je produktom a nástrojom sociálno-politickej organizácie na určitom území – v štáte. Preto by bolo čudné, keby obsadzovanie vysokej právnickej funkcie, akou je generálny prokurátor, nepodliehalo politickému procesu. Jeho aktérmi u nás sú poslanci parlamentu voliaci kandidáta a prezident či prezidentka, ktorí ho do funkcie menujú.

Tento proces výberu za posledných 16 rokov, ale aj pred tým sprevádzali javy na výsosť politické, ako aj škandály, ktoré s právom nemali nič spoločné, hoci ich pôvodcovia boli aj právnici.

Prezident Ivan Gašparovič, kedysi docent trestného práva na právnickej fakulte v Bratislave (kde teraz šéfuje doc. Burda z tej istej katedry), odmietol vymenovať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie