David Bowie zomrel, len pred pár dňami vydal silný nový album ★
Aktualizované 11. 1. – Tento text nebol pôvodne nekrológom, no stal sa ním.
V piatok 8. januára dovŕšil 69 rokov a patril k minimu hudobníkov jeho generácie, ktorých sa oplatilo sledovať, pretože stále dokázal prekvapiť niečím zaujímavým. Ako darček k narodeninám opäť urobil novú nahrávku, už 25. sólový album Blackstar. Fanúšikovia sa tešili, no po víkende prišla šokujúca správa.
David Bowie zomrel po 18-mesačnom boji s rakovinou. „David Bowie zomrel pokojne, obklopený svojou rodinou,“ zverejnil to jeho hovorca a správu potvrdil statusom na Twitteri aj syn Duncan Jones.
Very sorry and sad to say it's true. I'll be offline for a while. Love to all. pic.twitter.com/Kh2fq3tf9m
— Duncan Jones (@ManMadeMoon) January 11, 2016
Na sociálnych sieťach sa s ním rozlúčili aj muzikanti, herci aj mnohé celebrity, čo len dokazuje jeho vplyv na celú popkultúru. „Bol pre mňa jedným z najinšpiratívnejších ľudí, nebojácny, kreatívny, celý život rozdával mágiu,“ napísal napríklad Kanye West, „Práve som stratil som svojho hrdinu,“ reagoval moderátor Ricky Gervais, ktorý sa to dozvedel po udeľovaní cien Zlaté glóbusy.
Správa o úmrtí prišla ako šok, pretože David Bowie žil poslednú dekádu v ústraní. Keď musel prerušiť turné k albumu Reality (2003) a podstúpiť akútnu operáciu srdca, bolo jasné, že príde pauza. Stiahol sa do ústrania, takmer úplne prestal koncertovať aj robiť vlastné nové veci. Naposledy naživo koncertoval v roku 2006.
Z času na čas sa pripomenul hosťovaním v pár pesničkách (TV on the Radio, Arcade Fire) alebo v nečakaných projektoch a špeciálnych vystúpeniach (v pesničke do animovaného filmu Shrek 2, s gitaristom Davidom Gilmourom či po boku speváčky Alicie Keys).
Ako sa pauza v nahrávaní albumov priblížila k hranici desať rokov, v januári 2013 najskôr z ničoho nič vyšiel The Next Day, ktorý sa skloňoval vo väčšine výročných ankiet o album roka a už na jar 2014 začal v tichosti prípravy ďalšej silnej novinky.
★ je úplne iný než jeho predchodca. Kým na The Next Day Bowie naskladal štrnásť kratších piesní a chcel akoby ukázať svoju autorskú pestrosť, ★ obsahuje len sedem vecí. Už titulná desaťminútová (!) skladba, ktorá vyšla ako prvý singel, naznačila, že dostal chuť experimentovať a byť temnejší. Sú to vlastne šikovne prepojené dve skladby so surrealistickým videom, ktoré už je vlastne samostatným filmom:
K svojej tvorbe sa stále odmietal vyjadrovať, no novému kapelníkovi Donnymu McCaslinovi (ktorý v 90. rokoch nahradil Michaela Breckera v skupine Steps Ahead) sa zveril, že titulná pesnička ★ je o fanatických bojovníkoch islamského štátu. O generáciu mladší americký džezový saxofonista a jeho spoluhráči ho nadchli pri návšteve newyorského klubu, po návrate domov si zohnal kontakt a napísal im e-mail s pozvaním do štúdia. Najskôr nahrali len jednu vec, no hneď to zaiskrilo a začali sa stretávať pravidelne.
Že McCaslin & spol. nie sú žiadni tradicionalisti, bolo rýchlo jasné aj producentovi Tonymu Viscontimu. Bowie už dlho nemal takú dobrú a výraznú rytmiku, zvukovým oživením k „tradičným“ gitarám a klávesom sú saxofóny. Materiál, ktorý priniesol do štúdia, sa finalizoval na ★ v dlhých štúdiových džemovaniach, pri ktorých muzikanti vtiahli speváka aj do rýchlych breakbeatových rytmov, jeho vokál miestami plynule prechádza do nástrojových vyhrávok umocňujúcich celkovú znepokojivú atmosféru. Tú dobre ilustruje aj druhý singel s ďalším originálnym videoklipom:
Po nahratí podkladov, ktoré oživil niekoľkými nápadmi a vstupmi aj producent James Murphy (LCD Soundsystem) prišla vokálna postprodukcia. Visconti s Bowiem sa pohrali s hlasom, ktorý upravili pomocou automatického double-trackingu, pridali rôzne dozvukové efekty, takže občas z pozadia k hlavnej melódii znie „duch“. Najvýraznejšie to počuť v titulnej skladbe ★
Sofistikovaná minulosť a romantické finále
Samostatnou témou sú texty: „Look up here, I’m in heaven/ I’ve got scars that can’t be seen / I’ve got drama, can’t be stolen / Everybody knows me now / Look up here, man, I’m in danger / I’ve got nothing left to lose / I’m so high it makes my brain whirl / Dropped my cell phone down below / Ain’t that just like me…“ Ako obvykle neviete, do akej miery spieva Bowie o sebe.
Na ★ je každopádne aj veľa sofistikovaných odkazov na minulosť. Znalci napríklad spoznajú citácie z kultovej knihy 60. rokov Mechanický pomaranč, názov pesničky ’Tis a Pity She Was a Whore dokonca siaha až k divadelnej hre zo 17. storočia a že Girl Loves Me nie je žiadny slaďák, dokazuje výkrik „where the fuck did Monday go?“ v refréne po chrlení londýnskeho slangu z polovice 20. storočia.
Po temnejších a rýchlych kusoch vchádza album do romantického finále. Záverečná dvojica skladieb Dollar Days a I Can’t Give Everything Away by zvukovo aj atmosférou zapadla aj na predchádzajúcu nahrávku The Next Days. Keď Bowie do takmer nonstop sólujúceho saxofónu opakuje mantru „I can’t give everything/ I can’t give everything“ a po krátkej pauze vždy dodá „away“, odpustíte mu aj tie nasládle umelé sláčiky. Špeciálne keď sa v posledných sekundách pod jeho hlasom rozbuble krátke stratosférické gitarové sólo.
„Čo ju teda baví? Že vraj Devid Baví,“ spieval Meky Žbirka v roku 1986 v pesničke Huckleberry Finn. Britský spevák začínal v 70. rokoch a až dodnes to platilo. Bol jedným z mála hudobníkov svojej generácie, ktorých sa oplatilo stále sledovať, lebo vždy dokázal priniesť niečo nové.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
