Prečo je problém, ako Denník N komentuje Vlčanovu kauzu
Hovoriť v tomto prípade o korupcii je predčasné.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je spisovateľ a riaditeľ Slovenského literárneho centra
Igor Matovič založil svoju politickú živnosť na verbálnom boji proti korupcii, na ktorý čerpal muníciu najmä v médiách. Novinármi odhalené kauzy bral za svoje a jednoduchým skratkovitým jazykom ich vedel predať masám voličov. Slová ako „nakradnúť“ a „zlodeji“ sa stali bežnou súčasťou Matovičovho jazyka a postupne aj jazyka ďalších politikov. Vďaka svojej vytrvalosti v ťažení proti smeráckej „mafii“ Matovičova strana vyhrala v ostatných voľbách. Na obzore sa mu črtá ďalšie víťazstvo: už aj rešpektovaní novinári začínajú preberať jeho zjednodušený jazyk.
Hovorím o kauze exministra pôdohospodárstva Vlčana. Jeho firme Reko Recycling bola Slovenskou agentúrou životného prostredia koncom minulého roka schválená dotácia vo výške 1,4 milióna eur. Problém je to z viacerých dôvodov: Vlčan aj exminister životného prostredia, pod ktorého agentúra patrí, boli nominanti rovnakej strany (OĽaNO); je pár indícií, že Vlčan sa podnikaniu svojej firmy venoval aj po nástupe do funkcie, hoci zákon to zakazuje. To zjavne netušili ani jeho stranícki kolegovia, ktorých informácia o pridelení dotácie nepríjemne prekvapila. NAKA zároveň preveruje, či Vlčanova firma uspela so žiadosťou o dotáciu naozaj vďaka najlepšiemu projektu.
Celé to vôbec nevyzerá dobre, takže Vlčan po medializovaní uvedených skutočností podal demisiu, ktorá viedla k pádu Hegerovej vlády. Dá sa v tomto prípade hovoriť o korupcii? Nie, keďže zatiaľ neexistuje žiadna informácia, ktorá by naznačovala, že Vlčanova firma získala dotáciu za úplatok či protislužbu. Smrdí to, Vlčan bol možno v konflikte záujmov, jeho kariérna minulosť tiež o čomsi vypovedá a vyšetrovatelia možno odhalia viac. Ale hovoriť v tomto prípade o korupcii je predčasné.
Reportérka týchto novín Monika Tódová však v tom má jasno a na diskusiách Ako zachrániť demokraciu kauzu opakovane označila za „korupčný prípad“. Takéto zjednodušenie je lákavé, keďže trom rokom vlády OĽaNO dodáva tragikomickú pointu: hnutie, ktoré vyhralo voľby vďaka protikorupčnej kampani, prišlo o moc kvôli korupčnému škandálu.
Monikin kolega Martin M. Šimečka išiel ešte ďalej, keď v komentári napísal, že Hegerova vláda padla po korupčnom škandále, „keď si jeden minister vypýtal od iného ministra dotáciu pre svoju firmu a ten mu ju priklepol“. Preložme si to: korupčník nie je len Vlčan, ale aj Ján Budaj, ktorý mu osobne prihral poldruhamiliónovú dotáciu.
Poviete si – čo to tu riešiš, takéto detaily? Nie je to jedno? Nie je.
