Denník N

Väčšina z nás žije, akoby posledná fáza života čakala len druhých, hovorí psychologička

Psychologička Mária Krýslová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Psychologička Mária Krýslová. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Ľudia pokročilejšieho veku sú akoby neviditeľní, menej zaujímaví, v očiach mladých (i priamo v rodine) strácajú svoje iné identity a ostáva im len zvyšková – že sú starí. A pritom mnohí majú čo ponúknuť, napríklad vzory, ako zvládnuť nadlimitné záťaže, hovorí psychologička Mária Krýslová.

„Starí ľudia sú trochu vo výhode, mladosť zažili, no mladým opačná skúsenosť chýba, a preto môže byť pre nich ťažšie vžiť sa do vnútorného sveta rodičov.“

Oslovujú vás ako psychologičku často ľudia, ktorí nenachádzajú riešenie, ako sa postarať o svojich starých rodičov, ktorí ich potrebujú, a nevedia, čo s tým? 

Áno, stáva sa to.

Ako to prežívajú a čo riešia?

Bývajú dosť zúfalí, prežívajú najrôznejšie emócie, ako ľútosť, pocity viny, bezmocnosť a frustráciu z toho, že sa im nedarí nájsť pomoc, ktorá by bola pre nich uskutočniteľná a pre ich rodiča prijateľná. Cítia sa vyčerpaní, rozladení a bezradní. Obvykle pozorujú aj zhoršovanie vzájomných vzťahov a trápi ich to.

Prečo vzniká takáto „havarijná“ situácia?

Dôvod nie je len v osobnej rovine, napríklad že nesebestačný rodič nespolupracuje alebo rodinný opatrovateľ sa o príbuzného nechce starať. Nové problémy sa vynorili aj v súvislosti s predĺžením ľudského veku – často za cenu zhoršeného zdravotného stavu –, ale aj so zmenou spoločenských podmienok a životného štýlu oproti predchádzajúcim generáciám. Vyrovnáva sa s nimi každá generácia, lenže každá aj starne inak.

Čo tým myslíte? Ako inak starneme?

S predĺžením života sa zmenili aj očakávania od neho. Starší vek už nevnímame len ako prípravu na smrť, ale ako ďalšie obdobie života, ktoré máme šancu prežiť hodnotne.

Aké problémy súvisia s predĺžením života?

Je ich mnoho, no dá sa povedať, že celkovo nie sme dosť pripravení na zvládanie posledného obdobia života a z neho vyplývajúce možné krízy. Väčšina z nás žije, akoby táto fáza života čakala len druhých.

Prečo to tak je?

Pomáhame si tým, že vytesňujeme alebo potláčame do nevedomia obsahy, ktoré v nás vzbudzujú úzkosť a strach. Strach z konca a zo zomierania je jeden z najsilnejších. Sme ochotní klamať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie