Denník N

Kolumbijčan Cástor Sánchez: Nik nehovorí toľko zlých vecí o vlastnej krajine ako Slováci

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Niektorí domáci hovoria, že Bratislava je špinavá a smradľavá. Nie je to pravda, netuším, kam tí ľudia chodia. Naopak – z provinčného mestečka pred 40 rokmi sa zmenila na mesto, ktoré sa v Európe nemusí hanbiť, vraví tlmočník, prekladateľ a turistický sprievodca.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok. Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.

Cástor Sánchez (1965) sa narodil v Kolumbii, v roku 1984 prišiel študovať na Slovensko. Pracuje ako prekladateľ a tlmočník, učiteľ cudzích jazykov a ako turistický sprievodca pre španielsky hovoriacich turistov na Slovensku, v Grónsku a Kolumbii. Je aktívnym propagátorom Svätojakubskej cesty na Slovensku, po ktorej sa pútnici dostanú z východu Slovenska na západ, odkiaľ môžu pokračovať až do Santiaga de Compostela.

Prvé veci, ktoré mi napadnú pri Kolumbii, sú mestá Bogota a Medellín, zločinec Pablo Escobar, vlasatý futbalista Carlos Valderrama, a tiež jeho kolega Andrés Escobar, ktorého doma zastrelili po tom, čo si dal na majstrovstvách sveta v USA v roku 1994 vlastný gól.

Tomu verím, podobné veci napadajú mnohým, najmä drogový díler Pablo Escobar. Pre nás Kolumbijčanov je zároveň smutné, že ľudia nás vnímajú najmä cez zločiny. Určite totiž poznajú aj speváčku Shakiru alebo spisovateľa Gabriela Garcíu Márqueza, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru. A mohol by som menovať aj ďalších slávnych ľudí – športovcov či umelcov.

Narodili ste sa v kolumbijskej Talaute. Na mape to nevyzerá ani ako mesto, ani ako dedina.

Je to len zopár domov okolo jedného kostola. Ide o malú osadu. Mám jednu sestru a štyroch bratov, od mojich siedmich rokov sme žili v hlavnom meste Bogota. Pochádzam z relatívne chudobnej rodiny, ktorá si nemohla dovoliť väčšie výstrelky, napríklad dovolenky. Vlastný bicykel som nemal, kým som si ho nekúpil sám. Nebola to však extrémna chudoba, vždy sme mali čo jesť a čo si obliecť.

Vaše celé meno znie Cástor Enrique Sánchez Rodríguez.

U nás v Kolumbii majú mnohí dve mená a dve priezviská. Prvé priezvisko, teda Sánchez, je po otcovi, druhé, teda Rodríguez, zase po matke. Cástor a Enrique sú dve moje krstné mená, napríklad moja sestra má len jedno. Niektorí moji spolužiaci ich mali aj tri.

Čomu sa venovali vaši rodičia?

Mama bola dlhé roky učiteľka, neskôr na letisku predávala parfumy. Otec strávil takmer celý život v štátnej správe, na konci pracovnej kariéry sa venoval predaju šperkov.

Do Československa ste prišli študovať v roku 1984. Predpokladám, že v tom čase ste o nejakom Slovensku ani len netušili.

To je pravda. Dlho som nevedel, čo chcem študovať a čím chcem byť. Túžil som však cestovať, tak som hľadal spôsob. Najskôr som túžil stať sa pilotom. Začal som sa učiť anglicky, ale hoci som sa pilotom nestal, zistil som, že jazyky mi celkom idú. Pridal som nemčinu a rozhodol sa študovať prekladateľstvo a tlmočníctvo.

Ukázalo sa však, že taký odbor sa v Kolumbii nedá študovať. Chcel som to vzdať, lebo na štúdium v zahraničí som nemal peniaze, lenže potom mi kamarát povedal, že jeho brat študuje v Sovietskom zväze, pričom na to dostal štipendium. Začal som teda hľadať možnosti štúdia v nejakej socialistickej krajine. A Československo mi tú možnosť poskytlo.

Päť odpovedí o Slovensku, ktoré potrebujeme poznať

V seriáli rozhovorov s cudzincami v úvode vždy opakujeme päť totožných otázok o Slovensku a jeho vnímaní tými, ktorí u nás dlhodobo žijú alebo žili. 

Čo vás na Slovensku najviac prekvapilo v pozitívnom a čo v negatívnom zmysle?

Negatívne vnímam najmä jednu špecifickú vlastnosť Slovákov –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko očami cudzincov

Seriál rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Ako vnímajú Slovensko. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok.

Slovensko

Teraz najčítanejšie