Nemysli si, že si niečím špeciálna – to bola veta, ktorá určovala moje detstvo, hovorí autorka projektu Odpútaj sa
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Keď sa s ňou rozišiel priateľ, uvedomila si, že musí čosi zmeniť. „Odrezal sa odo mňa. Zatriaslo to mojím svetom. Uvedomila som si, že sa viac nechcem správať k ľuďom tak, ako som sa správala dovtedy,“ opisuje Juliana Gubišová.
S pocitmi opakovaného odmietania priateľmi, rodinou a okolím, vylúčenia a samoty sa dlho pasovala sama. Po rozchode začala chodiť na terapiu. Až tam si uvedomila, že jej úzkosti a problémy vo vzťahoch súvisia s hlboko vrytými traumami z detstva.
„Nemysli si, že si niečím špeciálna – to bola veta, ktorá charakterizovala moje detstvo. To som doma počúvala vždy, keď som čosi dostala zadarmo alebo keď sa mi niečo podarilo,“ hovorí Juliana. Spomína aj na neustálu kritiku, obviňovanie a absenciu diskusie o pocitoch, strachoch a krivdách.
Ako však sama hovorí, jej príbeh nie je o zlých rodičoch a bezbrannom dieťati. „Rodičia nedostávajú k deťom manuál. Snažili sa robiť to najlepšie, ako vedeli. Pre mňa je kľúčové, aby som sa so svojimi traumami vyrovnala a neprenášala ich ďalej,“ zdôrazňuje.
Utekali, no nie spolu s ňou
Juliana vyrastala v malom meste na juhu Slovenska. Narodila sa ako v poradí tretie zo štyroch detí v rodine. „Prvá spomienka, ktorú mám, je asi jeden konkrétny rozhovor s mojou mamou. Vysvetľovala mi, že keď sa pekné a milé dievčatko ako ja na niekoho usmeje,
