Poslanci volili prezidenta len raz, priama voľba hlavy štátu prišla v obave z Mečiara (otázky a odpovede)
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Viete, aká je história prezidentských volieb na Slovensku?
Voľba prezidenta sa stala cez víkend témou napriek tomu, že bude až na jar 2024 a ešte stále nie je známe ani to, či bude druhýkrát kandidovať súčasná prezidentka Zuzana Čaputová.
O voľbe hlavy štátu sa hovorí po tom, čo OĽaNO a Demokrati prišli s tvrdením, že Smer by po septembrových parlamentných voľbách a prípadnom získaní ústavnej väčšiny mohol zmeniť spôsob voľby hlavy štátu a prezidenta by znovu volili poslanci Národnej rady.
V tejto chvíli platí, že po počiatočnom otáľaní s jednoznačnou odpoveďou predseda Smeru Robert Fico v nedeľu odmietol, že by takúto zmenu voľby plánoval a vylúčil to aj Hlas. To by malo znamenať, že ľudia budú prezidenta voliť ďalej priamo. Jediným prezidentom v našej histórii zvoleným poslancami tak zatiaľ zostáva Michal Kováč. Ten po nástupe do funkcie pred tridsiatimi rokmi dokázal zastávať úrad nestranícky a vzoprieť sa nedemokratickým praktikám vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara.
Denník N prináša otázky a odpovede na tému priamej voľby prezidenta.
Čo znamená priama voľba prezidenta?
Prezidenta si volia priamo občania na päť rokov vo voľbách. Do roku 1999 vyberali hlavu štátu poslanci vo voľbách v Národnej rade. Kandidáta na prezidenta môže navrhnúť skupina najmenej 15 poslancov alebo občania, a to na základe petície, ktorú musí podpísať aspoň 15-tisíc občanov.
Ako prebehla prvá a jediná voľba prezidenta v Národnej rade?
Prvý prezident Michal Kováč uspel vo voľbe v Národnej rade až po tom, ako na začiatku roku 1993 krátko po vzniku Slovenskej republiky neuspel v prvom pokuse zvoliť hlavu štátu ani jeden zo štyroch kandidátov: prvý podpredseda vlády Roman Kováč (Hnutie za demokratické Slovensko, HZDS), Milan Ftáčnik (Strana demokratickej ľavice, SDĽ), Anton Neuwirth (Kresťanskodemokratické hnutie, KDH) a Jozef Prokeš (Slovenská národná strana, SNS). V tajnom hlasovaní 26. januára Roman Kováč získal 69 hlasov, Milan Ftáčnik 30, Anton Neuwirth 27 a Jozef Prokeš 17.
Prví dvaja postúpili do opakovanej voľby. Druhé kolo sa konalo nasledujúci deň, 27. januára 1993. Roman Kováč dostal 78 hlasov poslancov a Milan Ftáčnik 31. Ani druhá voľba víťaza nepriniesla, pretože ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu parlamentu.
Pri novej voľbe prezidenta boli vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcich voľbách. Nasledujúca voľba sa uskutočnila 15. februára 1993. Jediným kandidátom bol Michal Kováč, ktorého navrhlo HZDS, pričom jeho kandidatúru podporovala SNS (koaličný partner HZDS) a SDĽ.
Michal Kováč dostal
