Denník N

Scenáre budúcnosti Ruska: pohľad optimistu a realistu

Vladimir Putin počas prejavu na Červenom námestí. Foto -TASR/AP
Vladimir Putin počas prejavu na Červenom námestí. Foto -TASR/AP

Vojna na Ukrajine sa blíži ku koncu a tento koniec bude pre Putinov režim katastrofálny. Ukrajina musí zahojiť svoje rany, obnoviť to, čo bolo zničené, a jej politická budúcnosť je jednoznačná. Čo však čaká Rusko? Rozpad alebo vybudovanie skutočnej federácie? Tento článok je pokusom o prognózu budúcnosti Ruska.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je opozičný politik, ekonóm, verejný činiteľ (text je skrátenou verziou originálneho článku)

Diskutovať o scenároch budúceho vývoja Ruska po vojne nie je jednoduchá úloha. V ruských politických debatách tradične dominuje diskusia o súčasnej situácii: nezákonný a bezohľadný represívny režim bez morálnych zábran a so stále značnými zdrojmi na jednej strane a pasívne obyvateľstvo, ktoré akoby stratilo schopnosť aspoň trochu nezávislého politického správania, na druhej strane.

Treba si však uvedomiť niekoľko vecí. Ruský politický systém sa za posledné polstoročie niekoľkokrát obrátil naruby bez ohľadu na to, koľkokrát strana „nemenného status quo“ opakovala známe mantry „Brežnevov socializmus je večný“ a potom „demokracia je večná“. Dnes sa to isté hovorí o Putinovom režime, hoci ten sa len ťažko drží nad vodou. Zdroje sú už nedostatočné a naďalej ubúdajú, monopolistická dirigistická ekonomika nefunguje a Čína strategicky nemá záujem investovať do globálneho vzostupu nového Ruska. Obyvateľstvo je vyčerpané desaťročím klesajúcej životnej úrovne – Rusi sú v súčasnosti v priemere o 15 percent chudobnejší ako pred anexiou Krymu v roku 2014 – a od roku 2008 jasne vidíme, ako Putinova popularita nepretržite klesá. Tento pokles sa mu darí korigovať len extrémnymi opatreniami, ako je anexia Krymu (ktorá mu nakrátko zvýšila rating) a plnohodnotná invázia na Ukrajinu v roku 2022. Súčasný systém zjavne nie je schopný ponúknuť Rusom žiadne prijateľné východisko, nehovoriac o inšpiratívnom obraze budúcnosti.

To všetko znamená, že zmeny sú nevyhnutné. Pozrime sa bližšie na možné scenáre.

Status quo s Putinom alebo inou postavou na čele

V prvom rade je úplne jasné, že pokiaľ si Putin udrží moc, v Rusku nedôjde k žiadnej politickej zmene. Za viac ako dvadsať rokov Putin zničil elitu v klasickom politickom zmysle – tí, ktorí sa teraz nazývajú „elitou“, sú väčšinou úplne závislí ľudia bez vlastnej politickej základne, ktorým v samostatnom konaní bráni strach z Putinovho prenasledovania. Zničil aj organizovanú opozíciu, depolitizoval veľkú časť obyvateľstva a zastrašil ho represiami. Putin dúfa, že si kontrolu udrží na neurčito, a vybudoval prepracovaný systém na ochranu pred akýmkoľvek potenciálnym sprisahaním a prevratom (téma hodná samostatnej úvahy).

Nech si sám Putin myslí o svojom poslaní, cieľoch a úlohe v dejinách čokoľvek, jeho konanie reprodukuje rovnaký vzorec: verí, že rozumie situácii lepšie ako ktokoľvek iný, že je jedinečným vodcom v celosvetovom meradle (jeho viera vo svoju jedinečnosť je dôležitým faktorom, ktorý do veľkej miery určuje jeho myslenie), a môžeme si byť istí, že kým bude pri moci, nič sa tu nezmení.

Tak či onak, v určitom okamihu Putin odíde. Keď sa to stane, existujú dobré dôvody predpokladať, že jeho nasledovníci, hoci sa spočiatku budú snažiť udržať fasádu konsolidovaného imperialistického režimu, sa potom pokúsia o zásadnú zmenu vo vnútornej a v zahraničnej politike. Tento predpoklad podporujú nasledujúce argumenty:

  • Prevažná väčšina Putinovej elity sú čistí oportunisti, ktorých nespája žiadna ideológia. Z tohto pravidla existujú dôležité výnimky, ako napríklad tajomník Rady národnej bezpečnosti Nikolaj Patrušev a možno ešte niekoľko najvyšších „ajatolláhov“, ale tí sú v menšine a nemajú žiadne prostriedky na upevnenie moci. Patrušev má 71 rokov, nemá charizmu ani masovú podporu (na rozdiel od Putinovho vzoru z rokov 1999 – 2000) a pre neho osobne bude veľmi ťažké konsolidovať moc v putinovskom štýle (okrem iného, Putinova konsolidácia moci bola do veľkej miery postavená na jeho podpore verejnosti ako mladého a energického vodcu). Zvyšok ruských „elít“ sa nedrží žiadnej vyhranenej ideológie ani hodnôt a počas ich pôsobenia v politike bolo vidieť, že robia veľa ideologických prešľapov. Nebudú mať žiadne hlboko zakorenené motívy nasledovať Putinovu ideológiu.
  • Pokračovanie súčasného kurzu bude pre

    Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie