Koľko utečencov do Európy prišlo, kto ich lákal a kam ísť nechcú

Autor spolupracuje s Ústavom medzinárodných vzťahov v Prahe

Medzinárodná organizácia pre migráciu spolu s UNHCR pred pár dňami zverejnila štatistiku o počte utečencov, ktorí prišli do Európy za rok 2015. Keďže presné čísla o migrácii neexistujú, možno to považovať za najpresnejší kvalifikovaný odhad, aký máme aktuálne k dispozícii. Sú z neho zrejmé viaceré zaujímavé údaje.

Počty utečencov

Do Európy prišlo v roku 2015 takmer presne jeden milión utečencov. Je to menej, ako sa očakávalo začiatkom jesene tohto roku, keď mesačne prichádzalo najviac utečencov a vtedajší koncoročný odhad sa pohyboval až na úrovni 1,5 milióna.

Pokles oproti odhadom zmiernil rétoriku mediálnych výstupov a UNHCR už v poslednej tlačovej správe hovorí o „najvyššom počte utečencov od vojny v bývalej Juhoslávii“, nie o „najvyššom počte utečencov od druhej svetovej vojny“. Je to opodstatnené, pretože v prvej polovici 90. rokov museli pre vojnu na Balkáne opustiť svoje domovy viac ako dva milióny ľudí.

Najvyšší mesačný prírastok bol v októbri, keď do Európy prišlo takmer štvrť milióna utečencov. Najmenší bol v januári, 5550. Očakávaný pokles v zimných mesiacoch síce nastal, ale je otázne, či to bolo práve chladným počasím. V decembri totiž do Európy prišlo dvakrát viac ľudí ako v júni.

Prakticky všetci utečenci sa dostali do Európy cez more. Len čosi cez 30-tisíc prešlo po súši cez Turecko do Bulharska alebo Grécka. Štyritisíc ľudí sa v mori utopilo. To je šesťkrát viac ako počet azylov, ktoré udelilo Slovensko spolu za všetky roky od svojho vzniku.

Počty žiadateľov o azyl

Eurostat v týchto dňoch tiež zverejnil svoje štatistiky o počte žiadateľov o azyl za tretí kvartál 2015. Z neho vyplýva aj to, že počet žiadateľov o azyl v Nemecku (108 305) bol takmer identický s počtom žiadateľov v Maďarsku (108 085). Utečenci, zdá sa, nie sú takí „vyberaví“, ako diskurz sociálnych médií a parlamentní oportunisti dlhodobo tvrdia. Utečenci sú ochotní žiadať o azyl aj v chudobnejšej krajine Európskej únie, keď sa do nej dostanú. Zároveň dokola obracaná teória „politiky otvorenej náruče“, ktorou Angela Merkelová údajne zvýšila počet utečencov v Európe, má svoje trhliny. Ak Orbán a Merkelová, dva opačné póly v európskej diskusii o migrácii, svojimi politickými vyhláseniami „pritiahli“ rovnaký počet utečencov, tak zrejme ich vyhlásenia nie sú pre utečencov až také kľúčové.

Maďarsko prijalo za tretí kvartál roku 2015 štyrikrát viac žiadateľov o azyl ako susedné Rakúsko alebo Taliansko. Dvakrát viac ako Švédsko. Je nezmyselné stále veriť, že utečenci vyhľadávajú len krajiny, kde dostanú vysoké sociálne dávky.

Najvyšší nárast medzi druhým a tretím kvartálom zaznamenalo Fínsko – až 842 percent. Skoro všetci novo prichádzajúci utečenci sú z Iraku, kde priekupníci šíria fámy o blahobyte a ústretovosti fínskych úradov. A to práve v čase, keď  sa vo Fínsku dostala k moci vláda, ktorej súčasťou je aj antiimigrantská a nacionalistická strana Fíni (Praví Fíni); vláda, ktorá skresala rozpočet na rozvojovú pomoc o 43 percent. Ďalší dôkaz komplexnosti, premenlivosti a aj iracionality migračných tokov.

Najnižší počet žiadateľov o azyl v prepočte na milión obyvateľov registrovalo Slovensko. Troch. Podobne „úspešné“ bolo Chorvátsko (8) alebo Rumunsko (21). Česko prijalo len 25 žiadateľov v prepočte na milión obyvateľov, čo je však stále osemkrát toľko čo Slovensko.

Napriek tomu, že rok 2015 bol rokom utečencov, pri téme, akou je migrácia, nemá zmysel bilancovať. Prelomom rokov sa totiž vôbec nič nekončí. Aj v roku 2016 budú prichádzať do Európy noví utečenci a možno ich počet aj klesne. Veď kiežby by to tak naozaj bolo a v krajinách, kde sa bojuje – Ukrajina, Sýria, Irak, Rusko, Afganistan, Pakistan, Líbya, Mali, Nigéria, Kamerun, Niger, Sudán, Južný Sudán, Somálsko, Stredoafrická republika, Demokratická republika Kongo,… – zavládne mier. Kým sa tak stane, musíme hľadať nové riešenia pre naše staré európske inštitúcie – a niekoľko štatistických údajov pri tom iba pomôže.