Exprezident v domácom väzení. Sarkozyho prenasledujú kauzy, ale stále má vplyv na francúzsku politiku

„Bude to dlhý boj, ale budem ho viesť až do konca,“ vyhlásil bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy len niekoľko dní po tom, čo mu odvolací súd potvrdil trojročný trest za korupciu a kupovanie vplyvu.

Šesťdesiatosemročného muža, ktorý mal prezývku hyperaktívny prezident, tak čaká usadlejší život, než na aký bol zvyknutý. Jeden rok väzenia totiž dostal nepodmienečne, ďalšie dva podmienečne. „Odsedieť“ si ho môže doma, strážiť ho bude elektronický náramok. Tri roky má aj zákaz pôsobiť vo verejnej funkcii.

Exprezident z rokov 2007 až 2012, ktorý stále patrí medzi najvýraznejšie a najsledovanejšie osobnosti francúzskeho politického života, sa však nemieni len tak vzdať. Tvrdí, že je nevinný, a chce sa odvolať na najvyšší súd.

Zo súdnej siene, kde si vypočul svoj trest, odišiel bez slova.

Až po niekoľkých dňoch sa rozhovoril pre denník Le Figaro.

„Som bojovník. Pravda nakoniec zvíťazí,“ verí Sarkozy, ktorý vo voľnom čase píše romány a občas sa stretáva so súčasným prezidentom Emmanuelom Macronom.

Sarkozy je po Jacquesovi Chiracovi druhým francúzskym exprezidentom, ktorého v moderných dejinách Francúzska odsúdili. Chirac dostal v roku 2011 podmienečný trest za zneužívanie verejných financií, ktorého sa dopustil ešte ako starosta Paríža.

Sarkozy však ako prvý dostal nepodmienečný trest odňatia slobody.

Znova na začiatku

Exprezidenta Sarkozyho odsúdili v takzvanej Bismuthovej afére, ako ju pomenovali francúzske médiá. Podľa tamojšej justície Sarkozy, jeho bývalý právnik a dlhoročný priateľ Thierry Herzog a sudca Gilbert Azibert pred rokmi uzavreli nekalú dohodu.

Na jej základe sa exprezident spolu s Herzogom snažili získať od sudcu dôverné informácie o ďalších kauzách, v ktorých Sarkozyho vyšetrovali – konkrétne išlo o nelegálne financovanie jeho prezidentskej kampane v roku 2007. Výmenou za poskytnutie kľúčových informácií obaja muži ponúkli sudcovi podporu pri kandidatúre na lukratívny a prestížny post v Monaku. Sudca ho síce nedostal, ale podľa vyšetrovateľov išlo aj tak o korupciu.

Žaloba sa opiera o odpočúvanie, ktoré zhromaždila francúzska polícia. Najskôr sledovala dva Sarkozyho telefóny. Neskôr sa jej údajne podarilo odhaliť, že používa aj tretí „neoficiálny“, kde vystupuje pod fiktívnym menom Paul Bismuth – odtiaľ pochádza prezývka celej kauzy. Práve pod týmto menom komunikoval s Herzogom.

Súd uznal Sarkozyho za vinného už v roku 2021, teraz bolo rozhodnutie potvrdené.

„Sarkozy je nevinný. Sme znova na začiatku,“ tvrdí napriek tomu jeho právnička Jacqueline Laffontová s tým, že sa odvolá.

Exprezident sa tak zatiaľ začiatku trestu vyhne, kým rozhodne najvyšší súd. Podľa francúzskych médií to môže trvať až rok.

Tento súd však v odvolaní posudzuje len právne otázky týkajúce sa verdiktu, nie podstaty prípadu. Verdikt buď potvrdí a tým celú vec definitívne uzavrie, alebo ho zruší a vráti nižšiemu súdu.

Herzogovi aj Azibertovi súd vymeral rovnaký trest ako Sarkozymu.

Problémy sa nekončia

Tým sa však Sarkozyho problémy nekončia. V novembri francúzska justícia znovu otvorí ďalší proces.

Bývalého prezidenta a skupinu jeho blízkych spolupracovníkov obžalovali, že v roku 2012 približne dvojnásobne prekročili povolený finančný limit na prezidentskú kampaň.

Obísť pravidlá im pomáhala spoločnosť Bygmalion, ktorá zamaskovala reálne náklady. V roku 2021 súd vymeral Sarkozymu trest jeden rok, ktorý by si mal odpykať v domácom väzení. Aj v tomto prípade sa exprezident odvolal.

Sarkozy je podozrivý aj z toho, že v roku 2007 získal na svoju prvú prezidentskú kampaň milióny eur od líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího. Minulý týždeň prokuratúra rozhodla, že po rokoch vyšetrovania pošle na súd aj tento prípad.

Píše romány a radí Macronovi

Sarkozy odišiel z Elyzejského paláca v roku 2012, keď sa mu nepodarilo obhájiť mandát. Vtedy ho porazil socialista Francois Hollande.

Odvtedy sa ešte niekoľkokrát pokúsil o politický návrat, ale neúspešne.

Napriek tomu nezaháľa. Má kanceláriu sídliacu neďaleko Elyzejského paláca, v ktorej ho pravidelne navštevujú bývalí a súčasní politici. Poskytuje rozhovory médiám a komentuje aktuálne dianie vo Francúzsku aj vo svete.

Kľúčovú úlohu zohral Sarkozy vo vlaňajších prezidentských voľbách. Politici z konzervatívnej strany Republikáni, s ktorou niekdajší prezident spojil svoju politickú kariéru, očakávali, že verejne podporí ich kandidátku Valériu Pécressovú. Sarkozy ju dobre pozná – bola jeho ministerkou školstva a pomáhala mu presadiť nepopulárnu reformu vzdelávacieho systému.

Sarkozy to však neurobil. Pred prvým kolom prezidentských volieb, napriek tlaku mnohých Republikánov, sa na jej stranu nepostavil a mlčal. To je na francúzskej politickej scéne neobvyklé.

Rozhneval si tým mnohých spolustraníkov. Niektorí preto dokonca označili Sarkozyho za „zradcu“, ktorý sa k svojej strane, „politickej rodine“, otočil chrbtom. „Bol som 200-percentný sarkozysta. Ale teraz som úplne vyliečený,“ povedal senátor Jean-Marc Boyer.

Pécressová v prezidentských voľbách nedostala ani päť percent hlasov, čo bola rana nielen pre ňu, ale aj pre celú stranu. Bol to najhorší výsledok konzervatívnej strany v histórii.

Pred druhým kolom volieb Sarkozy verejne vyzval Francúzov, aby dali svoj hlas liberálovi Macronovi a pomohli mu poraziť kandidátku krajnej pravice Marine Le Penovú.

K Macronovi má niekdajší „hyperaktívny prezident“ blízko niekoľko rokov. Sú priatelia a často si telefonujú alebo sa stretávajú.

Exprezident podporil Macrona už počas protestu žltých viest na prelome rokov 2018 a 2019. Nedávno ho varoval, že jeho dôchodková reforma neobstojí pred verejnou mienkou. „Poviete to verejne?“ spýtal sa ho Macron s obavami, že by to poškodilo verejnú mienku. „Nie,“ odpovedal Sarkozy.

Macron ho pozýva do Elyzejského paláca, niekedy ho berie aj na návštevy do zahraničia, napríklad na inauguráciu nových hláv štátov, píše denník Le Monde. Na Sarkozyho narodeniny ho prijal v Elyzejskom paláci a daroval mu obľúbenú čokoládu.

No nejde len o priateľstvo. Bývalý prezident si uvedomuje, že klasická pravica má vo Francúzsku dlhodobo problémy. Cestu na výslnie vidí v intenzívnej spolupráci Republikánov s Macronom a jeho hnutím Renaissance. Myslí si, že vďaka tomu sa podarí presadiť ich pravicový program, a oni tým zachránia svoj odkaz.

„Ľudia hovoria: Sarkozy sa predáva Macronovi. Ale to len zle chápu. On sa snaží zachrániť pravicu pred stroskotaním,“ myslí si popredná politička Republikánov Rachida Datiová.

Nepatrí do starého železa

Ako pred niekoľkými mesiacmi napísal Le Monde, Sarkozy si uvedomuje, že mu pre všetky kauzy hrozí väzenie. Podľa svojich slov tak trávi čo najviac času s rodinou a venuje sa svojim  koníčkom.

Každý deň vyprevádza svoju desaťročnú dcéru Giuliu do školy. Nenechá si ujsť hodinu angličtiny, hodinu behu ani čítanie – denne prečíta minimálne 50 stránok.

Zatiaľ nie je jasné, či pripravuje nový román. Tých vydal už niekoľko. Jeho „Čas búrok“ a „Vášne“ pritiahli veľkú pozornosť a niekoľko týždňov sa držali v rebríčku najpredávanejších kníh vo Francúzsku. V oboch románoch Sarkozy spomína na politickú kariéru a zložité medzinárodné rozhovory.

Francúzom umožnil nahliadnuť aj do svojho súkromia a rozpísal sa o rozvode s druhou manželkou Céciliou a o osudovom stretnutí so súčasnou ženou, speváčkou a herečkou Carlou Bruniovou.

„Mám energiu, mám vášeň. Budem mať 18 rokov až do konca môjho života,“ povedal nedávno exprezident s tým, že jeho bohatá kariéra sa napriek mnohým kauzám ešte nekončí.