Denník N

Riaditeľ pamiatkarov Ižvolt: So záchranou Banskej Štiavnice pomáha aj francúzsky tesár, ktorý po požiari obnovoval Notre Dame

Pavol Ižvolt. Foto N - Vladimír Šimíček
Pavol Ižvolt. Foto N – Vladimír Šimíček

Pamiatkami by sa mali stať aj hotel Kyjev s obchodným domom Prior v centre Bratislavy, ako aj budova radnice v bratislavskom Prievoze z 30. rokov minulého storočia. Na Slovensku sa s obnovou pamiatok čaká, až kým sú v kritickom stave, hovorí riaditeľ pamiatkarov Pavol Ižvolt.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tím pamiatkarov od minulého roka v rámci plánu obnovy zisťuje, v akom stave je tisíc pamiatok vo vlastníctve štátu. Projekt podľa Pavla Ižvolta, šéfa Pamiatkového úradu SR, napreduje podľa plánu. „Kľúčová otázka je, čo ďalej a kto urobí ďalší krok. Štát by sa mal o svoje pamiatky ukážkovo starať, keď to vyžaduje od iných vlastníkov,“ vraví Ižvolt.

V rozhovore hovorí aj o tom,

  • ako bude prebiehať obnova budov po požiari v Banskej Štiavnici;
  • prečo na Slovensku nemáme samohasiace systémy ako v Poľsku alebo v Česku;
  • čo ukázal audit, ktorý robili hasiči na kultúrnych pamiatkach;
  • prečo by chcel vytvoriť novú organizáciu Centrum pre pamiatky.

Nedávno ste v Banskej Štiavnici zorganizovali seminár o možnostiach obnovy budov poškodených požiarom. Čo bolo vaším cieľom?

Po požiari sa nám ozvalo viacero ľudí, ktorých domy boli zasiahnuté požiarom, a preto sme sa snažili zorganizovať seminár ako metodickú pomoc. Zišli sa tam najmä pamiatkari a tesári, ktorí sa venujú rekonštrukcii historických krovov – podarilo sa nám pozvať aj Françoisa Calamého z Francúzska, tesára, ktorý sa zasadil o to, aby sa pri obnove Notre Dame v Paríži urobila kópia historického krovu z 13. storočia. Najprv voči tomu riešeniu vládla nedôvera, no on urobil jednu z ukážkových väzieb krovu, na základe ktorého mohli urobiť prepočty, a hlavný architekt obnovy sa napokon rozhodol, že pôjdu týmto smerom.

Do Štiavnice prišli aj kolegovia z Česka – tesár Petr Růžička, statik Jan Vinař, obaja skúsení odborníci na historické krovy, a pamiatkový výskumník Michal Panáček. Za náš úrad tam bol Ľubor Suchý, ktorý bol napríklad pri obnove zaniknutého historického krovu skladu soli v Solivare v Prešove či krovu na Krásnej Hôrke, a za oblasť požiarnej ochrany s nami diskutoval podplukovník Dušan Macášek z prezídia Hasičského a záchranného zboru.

Na čo ste prišli?

Zhodli sme sa na tom, že na budove základnej umeleckej školy je potrebné postaviť repliku krovu z 18. storočia, ktorý zhorel, samozrejme, s dôrazom na protipožiarne opatrenia a s podmienkou, že nebude slúžiť na obývanie. Niektoré z ďalších krovových konštrukcií máme tiež čiastočne zdokumentované. Pri niektorých objektoch stojí za úvahu, či sa nevrátiť k pôvodným tvarom striech, ktoré boli pri prerábkach zjednodušené alebo zmenené.

Zazneli aj ďalšie postrehy, o požiarnej odolnosti rôznych materiálov a konštrukcií bola priam búrlivá debata, ale tieto otázky si ešte vyžadujú podrobnejšie preskúmanie.

Pohľad na zhorené centrum Banskej Štiavnice zhora. Foto – TASR, infografika N – Soňa Ševčíková

O zobytnených podkroviach sa hovorilo v Štiavnici aj počas požiaru a po ňom. Mohlo to prispieť k jeho rýchlemu šíreniu?

Videli sme, čo sa stalo na ZUŠ, ktorá podkrovie zobytnené nemala. Celá strecha zhorela veľmi rýchlo, ale budove pod ňou sa takmer nič nestalo. V minulosti podkrovia takýchto budov zobytnené neboli, posledné podlažia boli dokonca prekryté vrstvou hliny alebo ílu, či takzvanej „pôjdovky“, teda tehál naukladaných do hliny. Keď ľudia používali šindeľ, ktorý bol aj na budove školy, rátali s tým, že strecha môže zhorieť. Dokonca existovali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Požiar v Banskej Štiavnici

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie