Danko so Stalinom za chrbtom chválil komunistov, na kandidátke SNS nakoniec nebudú

Na víkendovom desiatom zjazde Komunistickej strany Slovenska (KSS) si predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko dal záležať na tom, aby komunistom ukázal svoje sympatie.

V úvode svojho príhovoru spomenul, že za minulého režimu bol jeho strýko vedúcim tajomníkom okresného výboru KSS v Rimavskej Sobote. Pokračoval tým, že ak by socializmus pretrval, súčasný predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) by zrejme bol vo väzení, a pochválil „prípravu kádrov“ v réžii vládnucej komunistickej strany.

Tento prístup dával do kontrastu so súčasnou vládou, pri ktorej podľa Danka Západu vyhovuje, ak sú vo funkcii „jednoduchí ľudia“. „Viete si predstaviť, že bude Remišová hovoriť o kybernetickej bezpečnosti s ministrom Kuby alebo ministrom Číny?“ pýtal sa.

Neskôr predseda SNS sľúbil, že ho ľudia budú môcť vidieť „na hrobe Husáka každý rok“. Nie je to novinka, bývalého československého prezidenta a generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa Gustáva Husáka chválil Danko už v čase, keď bol v minulom volebnom období predsedom parlamentu.

Vedenie KSS na zjazde Dankovi darovalo aj plaketu s Husákovou podobizňou. Nebola to jediná tvár minulosti, ktorá sa na zjazde objavila.

Pódium bolo vyzdobené portrétmi filozofa Karola Marxa, lídra sovietskych boľševikov Vladimira Iľjiča Lenina či dokonca Josifa Vissarionoviča Stalina, teda jedného z najväčších masových vrahov v dejinách, ku ktorému sa od polovice 50. rokov už otvorene nehlásili ani predstavitelia minulého režimu.

I keď to na zjazde KSS vyzeralo, že predvolebné spojenie so SNS je viac-menej hotovou vecou, zástupcovia KSS na kandidátke Dankovej strany nakoniec nebudú. Dôvodom je okrem iného postoj Tomáša Tarabu a jeho kolegov zo strany Život, s ktorými sa Danko na kandidátke dohodol už v apríli.

Obnovená, ale nie obrodená KSS

Súčasná Komunistická strana Slovenska vznikla v roku 1992 a nie je priamou pokračovateľkou komunistickej strany, ktorá na Slovensku existovala od roku 1921. Po páde socializmu v novembri 1989 sa do čela vtedajšej Komunistickej strany Slovenska dostali reformní politici na čele s neskorším diplomatom Petrom Weissom.

Na zjazde v októbri 1990 ju najprv premenovali na Komunistickú stranu Slovenska – Stranu demokratickej ľavice (KSS-SDĽ), o pár mesiacov prvú časť z názvu úplne vypustili. SDĽ sa od svojej minulosti odpútala nielen názvom, ale aj politikou. Začala sa profilovať ako sociálno-demokratický subjekt, ktorý podporoval integráciu Slovenska do Európskej únie a NATO.

Nová Komunistická strana Slovenska vznikla v reakcii na zmenu politiky SDĽ. Jej prvým predsedom sa stal Vladimír Ďaďo, ktorého v roku 1998 vystriedal Jozef Ševc, zať normalizátora a funkcionára KSČ Vasiľa Biľaka. Obnovená KSS sa ďalej hlásila k minulému režimu, marxizmu-leninizmu a odmietala členstvo v NATO, i keď integráciu do EÚ podporila.

Komunisti vo voľbách v rokoch 1994 a 1998 získali len necelé tri percentá hlasov. Prekvapivý úspech dosiahli v roku 2002, keď sa so ziskom 6,32 percenta dostali do parlamentu. Stranu zastupovalo 11 poslancov, no už v ďalších voľbách z Národnej rady opäť vypadli.

Vo voľbách v roku 2010, 2012 a 2016 nedosiahli ani jedno percento, v roku 2020 dokonca vôbec nekandidovali, lebo nezohnali prostriedky na 17-tisícovú volebnú kauciu. Súčasné preferencie strany sú také malé, že ich ani nezachytávajú prieskumy relevantných agentúr.

Na pomery slovenského straníckeho systému si však KSS zachováva pomerne početnú členskú základňu, ku koncu roka 2021 mala 1829 členov.

Súčasný predseda KSS Jozef Hrdlička na víkendovom zjazde strany hovoril, že naďalej nedozrel čas, aby sa KSS vrátila voličská podpora z minulosti. Preto zjazd odsúhlasil vyhlásenie, v ktorom hovorí o spoločnom postupe do volieb s „vlasteneckými“ stranami.

„Aktuálna situácia v Európe i na Slovensku nám nedáva inú možnosť, len sa zaradiť do celosvetového antiimperialistického frontu, do boja za zachovanie mieru, za zmenu svetového politického a ekonomického systému,“ píše sa vo vyhlásení zo zjazdu.

„Sme pripravení zaradiť sa do jednotného ľavicového a vlasteneckého frontu, ktorý sa čo v najkratšej dobe musí na Slovensku vytvoriť, a musí tak postaviť pevnú hrádzu proti vulgárnemu neoliberalizmu a neokolonializmu. Sme otvorení a pripravení, ale len pod podmienkou, že naše hodnotové priority zo strany partnerov budú v plnej miere akceptované.“

Danko o KSS stál

Andrej Danko na zjazde komunistov rečnil tak, že poslucháč jeho príhovoru musel mať pocit, že o účasť politikov KSS na kandidátke SNS stojí. „Sme povinní sa spojiť v boji proti hnusnému liberalizmu, ktorý nás rozkladá,“ vravel pred členmi strany.

„Potom sa môžeme baviť, či je dobré byť členom Únie, či je dobré reformovať NATO. Ja hovorím, že NATO je starý projekt, ktorý nepomáha Európe a slúži iným záujmom.“

Danko sa pritom ako predseda parlamentu v roku 2019 (a predtým v roku 2017) deklaráciou trojice najvyšších ústavných činiteľov prihlásil k orientácii Slovenska na EÚ a NATO. „Vyhlasujeme, že budeme spoločne dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenska navonok v zahraničí a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci EÚ a NATO,“ písalo sa v textoch deklarácií.

Napriek Dankovmu záujmu komunisti na kandidátke SNS nebudú. Dôvodom je okrem iného postoj Tomáša Tarabu a strany Život. Taraba to naznačil už v utorok v parlamente počas rozpravy o uznesení, ktoré malo odmietnuť výroky vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimíra Šuchu. Ten povedal, že Slováci majú v DNA chromozómy, ktoré sú pokazené, a mali by ich napraviť.

Poslanci z klubu SaS, Ján Benčík či Ondrej Dostál, Tarabovi vyčítali, že ide do volieb za SNS, ktorej predseda cez víkend rečnil pred Stalinovou podobizňou. Taraba reagoval, že nemá informáciu o tom, že by komunisti za SNS mali kandidovať.

„Pokiaľ ide tuto o pána Benčíka, eštebák, ktorý je pohoršený komunistickou stranou… Ja som dupľovane, hej. Môžem vás uistiť, nemám žiadnu informáciu, že KSS bude na kandidátke SNS,“ vyhlásil predseda strany Život v parlamente.

Pre kontext, poslanci klubu SaS sa ohradili voči tomu, že Taraba nazval Jána Benčíka „eštebákom“, keďže agentom komunistickej tajnej polície nebol. Taraba na to odpovedal, že pojem použil ako hyperbolu pre človeka, ktorý niečo hľadá na iných, a prirovnal to k tomu, keď hyperbolu, ktorá môže niekoho uraziť, použil Šucha v súvislosti so Slovákmi.

Poslanec Tomáš Taraba pre Denník N potvrdil, že politici KSS na kandidátke SNS nebudú. „Dohodli sme, že ak by KSS ako strana bola na kandidátke SNS, nebol by to najlepší nápad,“ povedal.

„Dohodli sme sa – teda my, Národná koalícia, strana Slovenský patriot a SNS -, že už nebudeme s inými stranami rokovať a rokovania s KSS sa ukončia. Budeme sa baviť už len s jednotlivými osobnosťami, ktoré budeme ohlasovať postupne.“

Predseda SNS Danko podľa Tomáša Tarabu názor rešpektoval. „Nikto nespochybňuje, že sa počas komunizmu stavali školy či škôlky. No širšia konotácia KSS ako strany je podľa môjho názoru nekompatibilná s kresťanským pilierom v rámci SNS. Andrej Danko týmto výhradám rozumel, nešlo to proti jeho názoru,“ dodal Taraba.

SNS, Taraba, Radačovský a Huliak

Rezervovaný postoj tarabovcov k spoločnej kandidatúre s politikmi KSS má svoju logiku. V porovnaní s SNS vo svojej politike výraznejšie akcentujú kresťanské prvky, aj pôvodný názov Tarabovej strany znel „Kresťanská demokracia – Život a Prosperita“.

Spoločná kandidatúra vyhranených kresťanských politikov, ktorých predseda parlamentu Boris Kollár nazval „tvrdými kresťanmi“, s komunistickou stranou hlásiacou sa k minulému režimu by veľkú logiku nedávala. Práva veriacich boli v minulom režimu potláčané a predstavitelia cirkví tvrdo prenasledovaní.

Danko na zjazde KSS vravel, že aj preňho sú „národný a kresťanský pilier“ dôležité, ale za ešte dôležitejší označil „sociálny pilier“. V tejto súvislosti dodal, že sociálny pilier v jeho očiach nepredstavujú socialisti, ale komunisti. Z jeho neskorších slov vyplynulo, že mal zrejme na mysli európskych socialistov a nie napríklad Smer.

Možné spojenie SNS a komunistov už pred časom kritizoval bývalý podpredseda Dankovej strany Anton Hrnko. „Je to politický idiotizmus,“ povedal.

Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus hovorí, že nemáme k dispozícii dáta, ktoré by vypovedali o tom, či by účasť politikov KSS na kandidátke SNS časť voličov strany odradila.

„Môj odhad ale je, že to nejako zásadne nebude voličom SNS prekážať, pretože to, čo bude dominovať ako hlavný naratív takéhoto spojenia, bude predovšetkým národný a sociálny rozmer, ktorý SNS vie použiť ako dôvod akvizície KSS. S konfesijným rozmerom sa explicitne nebude operovať,“ vysvetľuje Slosiarik.

„Medzi potenciálnymi voličmi SNS je silný spomienkový optimizmus, pokiaľ ide o obdobie pred rokom 1989 a predovšetkým silnú ochranu sociálnych práv. Národný koncept bude postavený zasa v kontraste s globalizačnými trendmi a EÚ.“

SNS na otázky Denníka N k spolupráci s komunistami nereagovala, predseda KSS Jozef Hrdlička nezdvihol telefón ani neodpísal na esemesku.

Danko sa zatiaľ na spolupráci dohodol s tarabovcami, europoslancom Miroslavom Radačovským (zvolený za Kotlebovu ĽSNS) a jeho stranou Slovenský patriot a najnovšie aj Národnou koalíciou starostu Očovej, ktorým je Rudolf Huliak.

Huliak, člen predsedníctva Slovenského poľovníckeho zväzu, vlani zaujal výsledkom v županských voľbách v Banskobystrickom kraji. Skončil na treťom mieste so ziskom 11,5 percenta hlasov.

Voľby vyhral Ondrej Lunter, ktorému dalo hlas vyše 47 percent ľudí, no Huliakovi sa podarilo predbehnúť hneď dvoch známejších, krajne pravicových kandidátov, navyše poslancov parlamentu – Miroslava Suju z Republiky a Mareka Kotlebu z ĽSNS.

V absolútnom počte išlo o vyše 20-tisíc hlasov, získal ich v kraji, ktorý býval baštou politikov z Kotlebovej strany (odkiaľ vzišiel aj Suja). V kampani stavil na antisystémové postoje a výroky o „zlom Bruseli“, ktorý likviduje slovenský vidiek, poľnohospodárov a lesníkov.

Je zrejmé, že Huliak má osloviť radikálnejších voličov. Jeho Národná koalícia presadzuje nielen „vojenskú a politickú neutralitu“, teda vystúpenie z NATO, ale aj „slovexit“. Teda odchod z Európskej únie, o ktorom by mali občania rozhodnúť v „povinnom referende“.

Tomáš Taraba môže kandidátke SNS pomôcť vďaka svojmu vplyvu na Facebooku. V prvom štvrťroku 2023 bol ôsmym najpopulárnejším politikom na Facebooku, jeho susedmi v rebríčku boli Danko a Huliak.

Na kandidátke SNS bude aj zakladateľ Moderných odborov Volkswagenu Zoroslav Smolinský či syn bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského Adam, s ktorým bude mať Danko zrejme aj bilbordy. Veľmi pravdepodobne sa na kandidátke objaví aj bývalá moderátorka Markízy a exposlankyňa Martina Šimkovičová.

Ako vyzerá SNS v prieskumoch

SNS sa s menšími stranami dohodla na tom, že jej zástupcovia pôjdu do volieb na jej kandidátke. Nevytvoria teda predvolebnú koalíciu a nedá sa ani očakávať, že by Danko nechal pre prípad volieb premenovať stranu, ktorej historická predchodkyňa vznikla v roku 1871.

Vo voľbách v roku 2020 SNS vypadla z parlamentu, keď získala len 3,16 percenta hlasov. Jej súčasné preferencie nie sú oveľa vyššie. V poslednom aprílovom Focuse dosiahla 4 percentá, v aktuálnom májovom volebnom modeli Ipsosu 3,8 percenta.

Neznamená to, že strana je bez šance. Podľa dát agentúry Ipsos je široký potenciál strany vyše 10 percent. Toto číslo predstavuje súčet voličov, ktorí uviedli, že by SNS volili, a voličov iných strán, pre ktorých je SNS prijateľná a menovali ju ako svoju druhú či tretiu voľbu.

Potenciálnych voličov by SNS mohla nájsť najmä medzi priaznivcami Smeru, ako svoju druhú či tretiu voľbu Dankovu stranu menovala štvrtina z nich. SNS by mohla zvažovať aj necelá pätina voličov Republiky.

Dankovi sa pomerne darí aj v osobných rebríčkoch popularity. Podľa Ipsosu predsedovi SNS dôverovalo asi 20 percent voličov, viac ako lídrovi SaS Richardovi Sulíkovi či predsedovi PS Michalovi Šimečkovi (ktorý má ale medzi voličmi nižšiu poznateľnosť).

O spojenie nacionalistických skupín sa popri Dankovi snažia aj ďalší politici. Na štvrtok ohlásila tlačovú konferenciu strana Domov – Národná strana, ktorú vedie syn expolitika Jána Slotu Pavol. Mieni na nej ohlásiť volebný blok, v ktorom by sa mala zjednotiť asi desiatka skupín vrátane politickej strany Občan Národ a Spravodlivosť, Únie vojnových veteránov či proruského združenia Brat za brata.