Tomáš Čorej
Ruské ministerstvo obrany v utorok večer vyhlásilo, že odrazilo útok skupiny militantov, ktorí začiatkom týždňa vtrhli do Belgorodskej oblasti. Jeho vojaci podľa Moskvy zlikvidovali vyše sedemdesiatich „teroristov“.
Toto číslo sa však nepodarilo overiť a s najväčšou pravdepodobnosťou je nadhodnotené.
Ukrajinci tvrdia, že o útokoch v ruskom pohraničí mali informácie, ale neboli za ne priamo zodpovední. Podľa Kyjiva ich vykonali dve skupiny, a to Ruský dobrovoľnícky zbor a légia Sloboda Rusku.
Podľa ukrajinského rezortu obrany ide o ruských patriotov, ktorí sa snažia zvrhnúť režim Vladimira Putina. Lenže ako upozorňujú analytici z investigatívneho centra Bellingcat, viacerí členovia Ruského dobrovoľníckeho zboru nie sú „len“ patrioti, ale extrémisti otvorene sa hlásiaci k neonacizmu.
O Slobode Rusku máme menej informácií, pretože jej predstavitelia komunikujú takmer výlučne na sociálnych sieťach. Pôsobia však oveľa viac umiernene a hovoria, že „skutoční Rusi“ nemôžu znásilňovať ženy a zabíjať civilistov.
Sympatie pre Breivika aj Hitlera
Ruský dobrovoľnícky zbor vznikol vlani v auguste. Prvýkrát na seba výraznejšie upozornil tento rok v marci, keď z ukrajinskej strany prekročil ruskú hranicu a vnikol do obcí v Brianskej oblasti.
Ako píše analytik Michael Colborne z Bellingcatu, Ruský dobrovoľnícky zbor sa skladá z protiputinovských pravicových extrémistov, ktorí našli útočisko na Ukrajine. Jeho líder, ktorý sa objavil aj na tohtotýždňových videách z Belgorodskej oblasti, je známy futbalový chuligán a neonacista.
Volá sa Denis Kapustin a verejnosti je známy predovšetkým ako Nikitin. Prečo bojuje na strane Ukrajiny? Podľa portálu The Moscow Times vyhlásil, že je fanúšikom predstavy „ruského sveta“, ale „ruský svet“ je najprv potrebné zaviesť v jeho vlastnej krajine. Narážal tým na to, že mu prekáža ruský multikulturalizmus pozostávajúci napríklad z Čečencov či Tadžikov.
Hoci sa narodil v Moskve, významnú časť svojho života prežil v Kolíne. Je veľkým fanúšikom zmiešaných bojových umení, pričom v tomto športe vo viacerých európskych krajinách vrátane Talianska, Maďarska či Grécka organizoval turnaje.
Nikitin opakovane tvrdil, že chce dať „šancu bielym chlapcom otestovať svoju silu“. Pred štyrmi rokmi ho zatkli pre podozrenie z účasti na obchode s drogami, ale vyviazol bez trestu.
Ako píše BBC, cieľom Ruského dobrovoľníckeho zboru je v Rusku zaviesť „monoetnický štát“. Na videách z akcie v Belgorodskej oblasti sa po Nikitinovom boku objavil aj ďalší významný ruský neonacista Alexej Lavkin, ktorý prišiel na Ukrajinu pred štyrmi rokmi. Ide o zrejme najvýznamnejšieho predstaviteľa hnutia Wotanjugend.
To podľa investigatívy portálu Bellingcat z roku 2019 otvorene označuje teroristov vrátane Timothyho McVeigha či Andersa Breivika za „hrdinov“, organizuje neonacistické koncerty, usporadúva prednášky o „rasovej teórii“ a dokonca oslavuje narodeniny Adolfa Hitlera.
Aj Wotanjugend je podľa Bellingcatu proti Putinovi, pretože je preň „príliš mäkký“, napríklad v otázke migrácie.
Na videách z Belgorodu zachytili podľa zakladateľa Bellingcatu Eliota Higginsa aj Aleksandra Skočkova, ktorého ukrajinská spravodajská služba zadržala pred tromi rokmi, keď prekladal manifest Brentona Tarranta. Ide o teroristu, ktorý v meste Christchurch na Novom Zélande zabil 51 ľudí v miestnej mešite a ďalších štyridsať zranil.
The guy on the far right in the 2nd picture is Russian Aleksandr Skachkov, who the SBU arrested in 2020 during a raid on people selling translated versions of the Christchurch Shooter’s Manifesto, following our reporting on the topic: https://t.co/2BEYgAelPM https://t.co/GysM5bj5Oe
— Eliot Higgins (@EliotHiggins) May 23, 2023
Ruský dobrovoľnícky zbor na Telegrame informoval, že jeho vojaci sa zúčastnili na bojoch v Zaporižskej aj Doneckej oblasti, čo však ukrajinská strana nepotvrdila.
Sloboda Rusku aktívna najmä na sociálnych sieťach
Kyjiv tvrdí, že za útokmi v obciach v ukrajinskom pohraničí bola okrem Ruského dobrovoľníckeho zboru aj légia Sloboda Rusku, ktorá vraj vznikla vlani na jar a tvoria ju aj ruskí zajatci a vojaci, ktorí prešli na ukrajinskú stranu. Spadá priamo pod Ozbrojené sily Ukrajiny.
Predstavitelia ukrajinského vojenského spravodajstva tvrdia, že na začiatku totálnej vojny sa prihlásilo „mnoho Rusov, ktorí pre svoje morálne zásady nemohli zostať ľahostajní, a hľadali spôsob, ako vstúpiť na stranu ochrancov Ukrajiny“.
O Slobode Rusku vieme veľmi málo. V pondelok však zverejnila videá svojej bielo-modro-bielej vlajky nad viacerými ruskými mestami vrátane Moskvy. Táto „ruská zástava umytá od krvi“ vznikla vlani a odkazuje na Novgorodskú republiku, ktorá v Rusku symbolizuje zrod demokracie.
"Freedom for Russia Legion" published a video of their flag reportedly flying over Moscow. pic.twitter.com/REyEyTUdWp
— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) May 22, 2023
V oficiálnom vyhlásení légia, ktorá vznikla minulý rok v lete, uviedla, že jej cieľom je „skoncovať s diktatúrou Kremľa“, pretože už nechce „ospravedlňovať zločinov pri moci“. Na rozdiel od predstaviteľov Ruského dobrovoľníckeho zboru jeho bojovníci ušli na Ukrajinu až po 24. februári 2022. Tvrdia, že skutoční Rusi sa nemôžu zapájať do agresívnej vojny a znásilňovať či zabíjať civilistov.
K Slobode Rusku sa minulý rok pridal aj viceguvernér Gazprombanky Igor Volobujev – Ukrajinec zo Sumskej oblasti, ktorý však strávil väčšinu života v Rusku a mal blízko ku Kremľu.
Okolo tejto légie je však tak veľa nejasností, že niektorí podľa portálov The Moscow Times aj ruskej pobočky BBC naznačujú, že môže ísť výlučne o PR projekt Ukrajiny. Ukrajinský prezidentský poradca Oleksij Arestovyč vlani v lete odhadol, že pozostáva z niekoľkých stoviek vojakov.
Aj ukrajinský novinár Illia Ponomarenko vyhlásil, že hoci niektorí ruskí bojaci môžu bojovať na ukrajinskej strane, je „otvorenou otázkou“, či sú organizovaní v tejto légii.
Nočné útoky dronmi
Podľa Alexeja Baranovského, ktorý sa hlási k politickému krídlu Slobody Ruska so sídlom v Kyjive, sa útoky v Belgorodskej oblasti začali v nedeľu večer.
V pondelok diverzanti, ako ich nazýva ruské ministerstvo obrany, prekročili hraničný priechod Grajvoron a ohlásili „oslobodenie“ obce Kozinka, kde niektorým miestnym podľa spravodajského portálu Baza zobrali mobilné telefóny. Obsadili aj dom kultúry v obci Gora-Podol a tvrdili, že plánovali bojovať aj o mesto Grajvoron, ale podľa miestnych tam intenzívne boje neprebiehali.
Napriek tomu, že Ukrajinci priamu zodpovednosť odmietli a aj podľa New York Times hranice neprekročil ani jeden ich občan, podľa viacerých analytikov je náročné predstaviť si, že by do akcie neboli zapojení.
Napríklad Vojtěch Bahenský pre Denník N povedal, že ich cieľom mohlo byť „podlomiť morálku ruských vojakov pred ofenzívou, potenciálne odlákať ruské rezervy z iných častí frontu a možno pritiahnuť a udržať západnú pozornosť a zdvihnúť domácu morálku“.
Videá z útokov okrem iného zaznamenali použitie najmenej jedného amerického tanku a západných obrnených vozidiel. Navyše aj líder Ruského dobrovoľníckeho zboru Kapustin pre Financial Times potvrdil, že svoj útok koordinoval s ukrajinskou armádou.
Spojené štáty aj ďalší ukrajinskí spojenci pritom zdôrazňujú, že sú proti útokom vnútri Ruska. Aj v reakcii na incident Pentagón uviedol, že „neoprávňuje Ukrajincov a ani ich nepovzbudzuje k útokom mimo ukrajinských hraníc“. Zároveň však dodal, že je „dôležité všetkým pripomenúť, že túto vojnu začalo Rusko“.
V Belgorodskej oblasti vyhlásili režim protiteroristickej operácie a na miesto poslali príslušníkov ruskej armády. Moskva v utorok večer uviedla, že situáciu dostala pod kontrolu, hoci musela evakuovať viacero dedín. Belgorodské úrady informovali, že svoje domy opustila väčšina obyvateľov Grajvoronského okresu.
Aktuálne z ruského pohraničia nehlásia žiadne správy preukazujúce bojové operácie.
V stredu však gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov informoval o „vysokom počte“ nočných útokov dronmi, pričom väčšinu z nich podľa neho zneškodnila ruská protivzdušná obrana.
V dôsledku útokov boli podľa neho dvanásti ľudia zranení, pričom traja ostávajú na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
