Načo sú pošte akcie poisťovne J&T? Lebo zamestnanosť

Slovenská pošta minulý týždeň na tlačovke prekvapila, keď bez predchádzajúceho avíza jej riaditeľ oznámil, že kupujú akcie malej poisťovne patriacej skupine J&T.

Pošta zaplatí za pätinový podiel v poisťovni 6,1 milióna eur v priebehu troch rokov. Akcionársky vstup odobrila Národná banka Slovenska aj Protimonopolný úrad. Spoločný podnik štátu a finančníkov z J&T sa má volať Poštová poisťovňa.

Informácia, že štátna pošta chce zarábať aj na predaji poistných produktov, je rok stará, no doteraz pošta nehovorila, že by kupovala aj akcie v poisťovni.

Vláda v posledných rokoch nijako nenaznačila, že sa chce angažovať v poisťovníctve. Podiel v Slovenskej poisťovni predal štát pred 12 rokmi Allianzu. Ostali mu len dve banky, ktoré riadi ministerstvo financií. Ani to nikdy nedalo najavo, že by štát potreboval vlastnú poisťovňu.

O kúpe podielu v poisťovni skupiny J&T nerokovala vláda, pošte stačil súhlas ministerstva dopravy. To vedie Ján Počiatek, ktorý sa ako minister financií dostal viackrát do podozrenia, že J&T nahráva. Napríklad pri zmene kurzu koruny či najnovšie pri mýte.

Tradiční partneri

Spolupráca J&T a štátnej pošty nie je novinkou. V minulosti bol štát významným akcionárom Poštovej banky, no nechal sa z nej vytlačiť súkromnými akcionármi. Po zlej investícii do gréckych dlhopisov skupina Istrokapitál situáciu sama nezvládala, a preto vplyv prepustila J&T.

Na vzťahoch súkromnej Poštovej banky a štátnej pošty to nič nezmenilo. Pošta vlastní v banke už len necelé dve percentá akcií, ale zviazaní sú špeciálnou zmluvou. Vďaka nej nemôže pošta významne spolupracovať s inými bankami a predáva mnoho produktov Poštovej banky.

Rovnakú možnosť mala pošta aj pri produktoch súkromnej poisťovne, ktorá bola doteraz stopercentnou dcérou Poštovej banky. Nevyužila to, ale priamo nakúpila jej akcie.

Pošte teda nestačí produkty poisťovne J&T predávať a mať z toho maržu, ale štátny podnik šiel hneď do kúpy akcií. Riaditeľ Drucker hovorí, že chcú mať aj vplyv. Opakuje, že klasické poštové služby upadajú a ak chce pošta udržať zamestnanosť a pobočky aj v menších lokalitách, musí hľadať nové príjmy. Pomáha si aj príkladom talianskej pošty, ktorá ponúka mnoho finančných služieb.

„Vzhľadom na širokú distribučnú sieť a potenciál si myslím, že Slovenská pošta má aktuálne veľmi silnú pozíciu pri rokovaniach s poisťovňou, nemusela do poisťovne hneď majetkovo vstupovať,“ hovorí Maroš Ovčarik, analytik portálu FinančnýKompas.sk.

„Pokiaľ štátna pošta plánuje majetkovo vstúpiť do niektorej z poisťovní, očakával by som veľký tender a prípadne rokovania so všetkými relevantnými poisťovňami, pokiaľ teda tak nespravili,“ dodáva Ovčarik.

Riaditeľ Drucker hovorí o tom, že vo väčšej poisťovni si podiel kúpiť nevedeli: „Analyzovali sme aj možnosti ostatných hráčov, ale nebola taká ponuka, akú sme my žiadali. To znamená majetkový vstup so zásadným akcionárskym postavením ‚joint ventures‘.“ Vzápätí však riaditeľ priznáva, že by na to aj tak museli mať súhlas Poštovej banky, čiže J&T.

Pošta teda kupuje pätinový podiel v poisťovni, ktorá je na trhu okrajovým hráčom. V životnom poistení jej napríklad patrí sotva percento trhu.

Poistia SIPO

Slovenská pošta sa podľa šéfa komunikácie Tomáša Kuču venovala predaju poistných produktov doteraz iba doplnkovo. Tvrdí, že tržby z tejto činnosti vykazujú „výrazne stúpajúci trend“.

Návratnosť investície do piatich rokov majú zabezpečiť spoločne dividendy a nový provízny systém. Pošta o ňom bližšie nehovorí.

Šéf pošty Drucker vysvetľuje, že sa chcú zamerať na jednoduchšie životné poistky. Ako príklad uviedol poistenie SIPO. Klient platí každý mesiac 97 centov a keď stratí zamestnanie alebo bude dlhodobo PN, poisťovňa mu vyplatí poistné plnenie 100 eur počas štyroch mesiacov, teda spolu 400 eur. Do kapitálových životných poistiek sa nechcú púšťať.

Pošta v rámci pilotného projektu začala vlani ponúkať poistenie úverov Poštovej banky a chcú ho ponúkať aj ďalej.

Pošta sa tlačí tam, kde už konkurencia je

Pochopenie nenachádza postup pošty ani u viacerých ekonómov. „Tam, kde funguje konkurencia, by sa štát nemal tlačiť. Úlohou štátu je zabezpečovať verejný záujem.“ hovorí Šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš.

Podľa údajov Slovenskej asociácie poisťovní ponúka životné poistenie na Slovensku zhruba dvadsať poisťovní.

„Nikde v štatúte ani poslaní pošty sa nepíše, že by mala podnikať na trhoch, ktoré sú z pohľadu ponuky saturované. To znamená investovať do sektoru, v ktorom je dostatočná súkromná konkurencia. Ak má pošta zdroje na kúpu podielu v súkromnej spoločnosti, tieto peniaze by sa mali použiť na zníženie štátneho dlhu,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

„My si tu pletieme udržiavanie zamestnanosti s výkonom verejnej služby. Štátne podniky by sa nemali udržiavať pri živote s cieľom zabezpečiť zamestnanosť za každú cenu, ale aby poskytovali služby, ktoré trhové subjekty poskytovať nevedia,“ dodáva Ďurana.

„Ja v tom nevidím žiadny problém, pokiaľ je to ekonomicky zaujímavé a efektívne pre danú spoločnosť. Pozrite sa na ČEZ, ktorý je na burze, ale je vlastnený štátom a robí obrovské investície,“ povedal Drucker.

Zastáva sa ho šéf KPMG Ľuboš Vančo. „Myslím si, že je to správna stratégia, že chcú ponúkať jednoduché poistné produkty. Poznám čísla poisťovne, je rastúca a spolu s poštou majú ešte väčší rastový potenciál,“ hovorí Vančo.

„Vo svete aj štátne podniky kupujú podiely v súkromných firmách a naopak. Som trochu prekvapený, že kupujú iba 20 percent. Myslím si, že mohli kúpiť aj polovicu alebo celú poisťovňu, aby mali ešte väčší vplyv na jej riadenie. Samozrejme, vždy rozhoduje cena,“ hovorí Vančo.

KPMG robilo pre poštu jeden z dvoch posudkov, ako by sa mali akcie oceniť.

Kto zarobil – pošta alebo J&T?

Opozičný poslanec Miroslav Beblavý hovorí, že to má dva uhly pohľadu. „Ilustruje to riziko štátneho podnikania, keď sa vedenie pošty z nej snaží urobiť konglomerát poskytujúci širšiu stratégiu podnikania, no podnikateľské riziko je na účet nás všetkých,“ hovorí Beblavý.

„Keď je druhou stranou lokálne napojená finančná skupina, vyvstáva otázka, či cena a nákup sú vo verejnom záujme. Nebol tu otvorený a transparentný spôsob, ako sa dospelo k cene. Utajenosť postupu dáva dôvod na rôzne podozrenia. Čudujem sa manažmentu pošty, že si takto poškodzuje meno,“ hovorí Beblavý.

„Určite to nie je v poriadku. Vždy je tu riziko, že štátny podnik nebude napĺňať verejný záujem, ale záujem konkrétneho podnikateľa. Môže ísť o nejaké skryté dotácie pre súkromného podnikateľa,“ hovorí Tomáš Meravý, ktorý je ekonomickým poradcom Mosta-Híd.

Poslanec Jozef Kollár (nezaradený) považuje za neobvyklé, ak Slovenská pošta ako podnik vlastnený štátom vstupuje do súkromnej poisťovne 20-percentným balíkom. „Pošta neplní úlohu portfóliového manažéra,“ hovorí Kollár.

Drucker tvrdí, že aj tento podiel napríklad zabezpečuje, že sa pravidlá fungovania poisťovne nebudú môcť zmeniť bez súhlasu pošty.

„Myslím si, že Slovenská pošta je kandidát na privatizáciu, už vstupuje do konkurenčného biznisu. Štát by mal z tohto biznisu vycúvať a s investorom v zmluve dohodnúť, aby zabezpečoval aj niektoré služby, ktoré sú vo verejnom záujme,“ povedal Goliaš z INEKO.