Denník N

Komunisti ho neznášali, robil si z nich žarty. Igor Ďurišin bol zabudnutý umelec, ale slobodný človek

Igor Ďurišin: Obálka listu mame, 1982. Foto - Nuba Gallery
Igor Ďurišin: Obálka listu mame, 1982. Foto – Nuba Gallery

Prvý rozsiahly výskum predstavuje život a tvorbu priekopníka alternatívnej grafiky na východnom Slovensku, ktorý sa nevzdával svojej túžby tvoriť, aj keď mu okolnosti nepriali.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keď sa v roku 1982 v Košiciach konala výstava západonemeckých umelcov, pre výtvarníka Igora Ďurišina išlo o prelomovú životnú udalosť.

Na podujatie, ktorého súčasťou bola delegácia z Wuppertalu na čele so starostom, ale aj vysokopostavení funkcionári z Košíc, Ďurišin pozvaný nebol, no napriek tomu predstúpil pred ľudí a otvorene hovoril o umeleckej neslobode u nás.

„Ďurišin si pred verejnosťou, výtvarníkmi, ale najmä pred zahraničnými hosťami dovolil povedať, že toto celé u nás je jeden veľký ‚fejk‘ a že v skutočnosti máme úplne iné podmienky, než ktoré hosťom ukazujú,“ hovorí galerista Martin Ftáčnik, ktorý sa posledných pár rokov venoval výskumu Ďurišinovej tvorby. „Z jeho strany nešlo len o provokáciu, on si dovolil povedať pravdu tam, kde zaznieť nemala,“ vraví.

Prejav Igora Ďurišina na výstave vyvolal veľký rozruch. Nasilu ho vyviedli zo sály a malo to aj dohru. O pár týždňov ho neznámi chlapi prepadli v ateliéri, zničili mu diela a on sám skončil v nemocnici.

Igor Ďurišin. Foto – Zdeněk Smieško

Priamočiaro proti systému

Pre mnohých je dodnes Igor Ďurišin neznámym človekom a umelcom. Jeho vystúpenie v košickej galérii však nebolo len ojedinelou udalosťou, naopak, zapadá do mozaiky jeho života.

„Igor Ďurišin bol autentickým rebelom, ktorý si dovolil režimu nastaviť zrkadlo. Nerobil to však premyslene, vychádzalo to skôr z jeho povahy prirodzene reagovať na to, v akom systéme žil,“ vraví Martin Ftáčnik.

O jeho tvorbu sa galerista začal intenzívne zaujímať v roku 2016, keď v košickom antikvariáte úplnou náhodou objavil jednu z jeho najlepších grafík. Po šiestich rokoch výskumu vydal monografiu Portrét strateného umelca pod hlavičkou galérie a vydavateľstva Nuba. Uviedli ju na otvorení Ďurišinovej sólovej výstavy vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, ktorá predstavuje mnohé dosiaľ nikdy nevystavené diela.

Z otvorenia výstavy Igora Ďurišina Umelec bez hraníc/Grenzenloser Künstler vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Foto – Zuzana Jakabová
Výstava, ktorej kurátorom je Miroslav Kleban, potrvá do 22. októbra. Foto – Zuzana Jakabová

Ďurišinova povaha sa podľa Martina Ftáčnika prejavila už počas stredoškolských čias, ktoré strávil na bratislavskej ŠUP-ke. Na škole sa ocitol v silnom ročníku s 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie