Svetový newsfilter: Šéf vagnerovcov varuje pred zlým scenárom pre Rusko

Dobrý deň,

Rusko už tvrdí, že Bachmut je pod jeho kontrolou, hoci podľa Ukrajincov sa ešte bojuje na jeho okrajoch. Nič to nemení na tom, že mesto je úplne zdevastované. Veľavravné je, že Volodymyr Zelenskyj ho počas samitu G7 v Hirošime prirovnal práve k tomuto japonskému mestu, ktoré zažilo totálnu deštrukciu na konci 2. svetovej vojny.

Koniec ruskej vojny proti Ukrajine je zatiaľ v nedohľadne a je zjavné, že aj v nasledujúcich mesiacoch budú hrať dôležitú úlohu žoldnieri z Vagnerovej skupiny a ich majiteľ Jevgenij Prigožin.

Európa: Prigožin varuje pred zlým scenárom pre Rusko

Keď sa americký prezident Joe Biden minulý víkend na samite G7 v Hirošime stretol s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským, okrem iného hovoril aj obrovských stratách medzi ruskými vojakmi.

Len pri bitke o Bachmut, po ktorej z mesta takmer nič nezostalo, malo podľa Bidena Rusko prísť o približne stotisíc vojakov – to znamená mŕtvych, zranených či zajatých. Bez pochýb ide o jednu z najkrvavejších bitiek od 2. svetovej vojny.

Aké sú čísla: Bidenovo číslo sa dá ťažko overiť a Moskva tají počet obetí vojny, ktorú proti Ukrajine vedie. Podľa všetkého si však „mlynček na mäso“, na ktorý sa zmenila desaťmesačná bitka, vyžiadal desaťtisíce obetí.

Američania predtým tvrdili, že 20-tisíc Rusov zahynulo od decembra, najmä v Bachmute. Nórsky minister obrany už v januári odhadoval straty počas vojny – mŕtvych aj zranených – na 180-tisíc na ruskej a 100-tisíc na ukrajinskej strane.

Ukrajinská armáda ráta mŕtvych Rusov už na vyše dvestotisíc, no toto číslo pôsobí vzhľadom na iné odhady ako nadsadené.

Spomedzi štátov NATO majú viac vojakov, ako je toto číslo, len USA, Turecko a Francúzsko. 200-tisícovú armádu nemá ani Veľká Británia.

Varovania od Prigožina: Necelý rok vojny priniesol Rusom viac obetí, ako mali USA za dve desaťročia vojny v Afganistane.

O obrovských stratách hovoril tento týždeň aj šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin. V bojoch o Bachmut popri ruských vojakoch podľa neho zomrelo aj 20-tisíc jeho žoldnierov. Prigožin zároveň znovu zaútočil na ministra obrany Šojgua aj náčelníka generálneho štábu ruskej armády Gerasimova.

Z vojny podľa jeho slov majú zábavu, tvária sa, že všetko ide fajn, a bezstarostne posielajú mužov na smrť. Nepáči sa mu ani to, že dcéra Šojgua lieta na dovolenky do Dubaja. Ak sa ruské bohaté elity podľa neho viac neoddajú vojne, môže podľa neho dôjsť aj k chaosu v Rusku a revolúcii.

A Prigožin pridáva aj svoju víziu toho, kam by sa malo uberať vedenie krajiny. Nie je to nič veselé, jeho predstava je ešte totalitnejšia ako súčasné Rusko: zaviedol by stanné právo, nové vlny mobilizácie a priemysel by úplne prispôsobil potrebám vojny.

Čo bude ďalej: Pri Prigožinovi treba byť opatrný. Hrá svoje mocenské hry a jeho muži sa podieľali na vojnových zločinoch. Na druhej strane platí, že ho Putin nechá hovoriť, čo by si iní dovoliť nemohli. Spôsob, akým sa vyjadroval o ruskej invázii v dlhom rozhovore s prokremeľským blogerom, stojí za zmienku.

Podľa jeho slov „ruská špeciálna operácia“ dosiahla presný opak a spravila z Ukrajiny jednu z najsilnejších armád. Ak mala predtým 500 tankov, teraz ich má 5-tisíc. Ak mali 20-tisíc vojakov, teraz ich majú 400-tisíc. Aká to je demilitarizácia? pýta sa Prigožin, ktorý o svojej žoldnierskej skupine hovorí chvastavo ako o najlepšej na svete.

V rozhovore pripúšťa, že reálny je aj scenár, ktorý je pre Rusko pesimistický. Ukrajinci dostali rakety, výcvik pre vojakov a teraz podniknú kontraofenzívu na územia, o ktoré prišli od roku 2014. Dokonca zaútočia na Krym a vyhodia do vzduchu Kerčský most, ktorý spája polostrov s ruskou pevninou. Rusko sa podľa neho musí pripraviť na ťažkú vojnu.

Jeho slová treba brať s rezervou, šéf ukrajinskej tajnej služby Kirill Budanov však tvrdí, že do veľkej miery sú pravdivé.

Severná Amerika: USA ohrozuje dlhový strop

Americkí politici majú na stole horúcu tému: musia zdvihnúť dlhový strop. Deadline sa blíži, a ak by nedospeli ku kompromisu, výrazne by to zasiahlo americkú, ale zrejme aj svetovú ekonomiku.

O čo ide: Spojené štáty podobne ako skoro všetky západné krajiny žijú na dlh. Ich príjmy sú každoročne nižšie ako suma, ktorú minú na vládne výdavky.

Pravidelný deficit verejných financií (v pluse bol rozpočet naposledy v roku 2001) znamená, že dlh USA narastá. Prispeli k tomu vlády oboch strán: náklady na vojny v Iraku a Afganistane za Busha mladšieho, záchrana bánk za Obamu, nižšie dane za Trumpa či covidová pomoc za Bidena.

Momentálne je verejný dlh USA vo výške 31,4 bilióna dolárov, čo je 129 percent HDP krajiny.

Podobne ako napríklad na Slovensku aj v Spojených štátoch existuje dlhová brzda, ktorá nedovoľuje zvyšovať dlh nad istý limit. V USA sa to volá dlhový strop. Krajina ho dosiahne zhruba 1. júna.

Americký kongres dlhový strop pravidelne zvyšuje, od roku 1960 tak urobil 78-krát. Kedysi to bola skôr formalita, no posledné roky sa to často končí krízou.

Republikáni odmietajú zahlasovať za zvýšenie, pokiaľ sa neznížia výdavky štátu. Chcú, aby zostali na úrovni minulého roku. Demokrati na čele s prezidentom Joeom Bidenom to odmietajú. Navrhujú skôr zvyšovanie daní pre bohatých Američanov, s čím nesúhlasia republikáni, ktorí ovládajú snemovňu.

Čo ak sa nedohodnú: Ak by do začiatku júna politici nezvýšili dlhový strop, znamenalo by to, že americká vláda by si nemohla požičať ďalšie peniaze. A keďže hospodári s deficitom, nemala by dostatok zdrojov na základné služby štátu: dôchodky, zdravotné poistenie pre chudobných a seniorov, peniaze pre armádu či veteránov.

Rovnako by zrejme nevládala platiť staré dlhy. Spojené štáty by tak v podstate skrachovali – išlo by o historickú a bezprecedentnú udalosť.

Ministerstvo financií a nezávislí ekonómovia si myslia, že by to malo katastrofálny vplyv na ekonomiku USA. Záleží, ako dlho by taká situácia trvala, no agentúra Moody’s odhadla, že ak by to bolo len týždeň, o prácu by mohlo prísť 1,5 milióna Američanov.

Hore by išli úrokové miery pri hypotékach, spadol by dolár aj akcie. Zasiahlo by to celý svet, keďže USA je hlavný obchodný partner pre mnohé štáty. Slovami jedného ekonóma, finančná kríza v roku 2008 by v porovnaní s tým bola len čajovým posedením.

Republikánsky predseda snemovne reprezentantov Kevin McCarthy a Joe Biden. Foto – TASR/AP

Ako to dopadne: Dobrá správa je, že všetci experti, ktorých oslovilo BBC, sú presvedčení, že sa tak nestane a republikáni a demokrati nájdu kompromis. Nejde o prvý podobný prípad. Aj v roku 2011, keď bol v Bielom dome Barack Obama a republikáni držali snemovňu, došlo k podobnej kríze. Dohodli sa len tri dni pred posledným možným termínom.

Je dosť možné, že podobne to dopadne aj teraz. Začiatkom týždňa rokoval Joe Biden s predsedom snemovne Kevinom McCarthym. Kompromis bude musieť prejsť oboma komorami kongresu (senát tesne držia demokrati).

Ako alternatíva sa spomínala možnosť, že by Biden využil 14. dodatok americkej ústavy, ktorý hovorí, že „platnosť verejného dlhu sa nemôže spochybňovať“. Odborníci však nemajú jednoznačný názor, či mu to dáva právomoc obísť kongres.

Afrika: Ghana je vo vážnej kríze

Ghana sa aj v dôsledku pandémie a ruskej vojny proti Ukrajine nachádza v najväčšej ekonomickej kríze za posledné desaťročia. Pomôcť by jej mala pôžička od Medzinárodného menového fondu (MMF), na ktorú však musia nadviazať aj nepopulárne opatrenia vnútri krajiny.

Aký je kontext: Ghana dlhodobo patrí medzi najstabilnejšie štáty s najvyššou mierou demokracie v Afrike. Jej ekonomika je do významnej miery závislá od vývozu zlata a kakaa.

Dôležitý je aj ropný priemysel, jeho rozvoj v posledných rokoch v krajine urýchlil hospodársky rast. Aktuálny prezident dlhodobo tvrdil, že Ghana sa postupne stane nezávislou od medzinárodnej pomoci.

V posledných rokoch však platí presný opak. V uplynulých mesiacoch inflácia prevyšovala 50 percent a verejný dlh sa dostal na úroveň 100 percent HDP. Ghana ho nestíha splácať, čím stráca dôveru na trhu.

Prečo sa to deje: Podľa vlády za zhoršenú situáciu môže nástup covidu, ktorého následky ešte znásobila vojna proti Ukrajine. Opozícia aj niektorí analytici však upozorňujú, že ku kríze prispeli aj krátkozraké kroky politikov.

V Ghane napríklad zaviedli bezplatné obedy pre študentov základných aj stredných škôl a predovšetkým znížili viacero daní, vrátane dane z nehnuteľnosti.

Jeden z hlavných problémov západoafrickej krajiny spočíva v nepriaznivej platobnej bilancii. V praxi to znamená, že Ghana nie je schopná zarobiť na vývoze tak veľa, aby si mohla dovoliť dovoz.

Čo bude ďalej: Vláda sa preto obrátila na MMF, ktorý minulý týždeň schválil pôžičku vo výške 2,4 miliardy eur. Vyplácať sa bude tri roky, pričom prvá platba v hodnote vyše 550 miliónov má prísť už onedlho.

Podmienkou expertov z medzinárodného fondu je však ozdravenie ekonomiky, ktoré má spočívať predovšetkým v hľadaní zdrojov na príjmovej stane rozpočtu. To v praxi znamená, že v Ghane budú musieť opäť zvýšiť niektoré dane.

Nevyhnutná bude aj reštrukturalizácia dlhu s veriteľmi tak, aby bol do budúcnosti udržateľný a vláda ho stíhala splácať.

Ázia: Netanjahu znovu hrozí justičným prevratom

Napriek masívnym protestom proti kontroverznej reforme justície sa izraelská vláda premiéra Benjamina Netanjahua stále chystá v blízkej budúcnosti radikálne zotrieť tradičné rozdelenie medzi súdnou a exekutívnou mocou.

O čo ide: Kritici zmien dlhodobo hovoria, že v hre je vážne ohrozenie demokracie v Izraeli. Politickou predohrou bolo tento týždeň schválenie dvojročného rozpočtu, ktoré presmeruje miliardy šekelov spojencom predsedu vlády – ortodoxným stranám a krajnej pravici.

Veľkej podpory sa vďaka tomu dostalo napríklad osadám na Západnom brehu Jordánu, ktoré medzinárodné spoločenstvo považuje za nelegálne, či vzniku kontroverznej Národnej gardy, ktorú si presadil extrémistický politik s rasistickou minulosťou Itamar Ben-Gvir.

Znamená to, že po krátkej pauze vynútenej nevídanými protestami a hrozbou generálneho štrajku sa Netanjahu vracia k plánu oslabiť Najvyšší súd a prokuratúru, aby sa vyhol procesu, kde je obvinený z korupcie? „Istotne,“ odpovedal Netanjahu na otázku o návrate k pôvodnému plánu.

Kritizovaný plán: Reforma je ušitá na mieru trestne stíhaného premiéra a jeho radikálnym spojencom. Podľa autora biografie o Netanjahuovi novinára Anshela Pfeffera za nesystémový rozpočet Netanjahu nakoniec draho zaplatí.

Nerieši totiž predražený život bežných Izraelčanov, akurát je štedrý k jeho koaličným partnerom. A to výhľadovo len zhorší jeho osobný rating a popularitu jeho strany Likud.

Čo bude ďalej: Rozdávanie štátnych peňazí však oddialilo riziko nových predčasných volieb a Netanjahu môže ísť za svojimi osobnými záujmami bez ohľadu na dlhodobú víziu svojej krajiny.

Izrael tak budú čakať náročné týždne, ktoré môžu rozhodnúť o demokratickom charaktere štátu.

Jeden z opozičných lídrov a bývalý generál Benny Ganc hovorí, že Netanjahu je po presadení rozpočtu opitý mocou. Ak vláda nezastaví svoj plán na justičný prevrat, ako reformu nazýva protestné hnutie, podľa Ganca ľudia znovu povstanú a obrátia Izrael naruby.

Latinská Amerika: Známa sopka znovu ožila

Mexická sopka Popocatépetl spôsobila problémy miliónom ľudí, ktorí žijú v jej okolí. Sopka chrlí popol a počas niekoľkých dní pre ňu museli zastaviť vyučovanie aj lety.

O čo ide: Popocatépetl je druhý najvyšší vrch Mexika. Vďaka nadmorskej výške takmer 5500 metrov ho vidieť z veľkej vzdialenosti, za istých okolností dokonca až z hlavného mesta Mexico City, ktoré leží asi 80 kilometrov ďaleko.

To znamená, že ak sa sopka začne otriasať a nad jej kráterom sa zjaví popol, všimnú si to nielen vedci, ktorí ju majú pod nepretržitým dozorom.

Hrozba je veľká, v okruhu sto kilometrov od sopky žije 25 miliónov ľudí, ktorí by mohli doplatiť na neočakávanú erupciu. Okolo vrcholu sopky je preto niekoľko kamier, ktoré sledujú situáciu a posielajú obrázky do riadiaceho centra v hlavnom meste.

Čo sa deje: Vedci aj na základe ďalších dát vyvinuli semafor, ktorý ľudí informuje o tom, aké vážne nebezpečenstvo sopka predstavuje v danom momente.

Momentálne milióny Mexičanov žijú s pocitom, že ich môžu kedykoľvek vyzvať, aby odišli z oblasti. Pre mnohých to nie je novinka, sopka je aktívna od roku 1994, keď vybuchla prvýkrát po vyše 70 rokoch.

Potom prišli ešte ďalšie erupcie, no našťastie znamenali iba rušenie letov a evakuáciu desaťtisícov ľudí.

Čo bude ďalej: V posledných rokoch sopka vybuchuje častejšie, chrlí lávu, popol a kamene. Teraz vedci očakávajú intenzívnu aktivitu, ktorá potrvá mesiace, no nepredpokladajú, že nastane veľká erupcia.

Ľudia, ktorí bývajú neďaleko Popocatépetla, však musia počítať s istými obmedzeniami. Napríklad s nosením rúšok či respirátorov, aby nevdychovali popol, ktorý k nim prilieta z neďalekej sopky.

Život pri sopke však vo všeobecnosti nie je pre Mexičanov nič nezvyčajné. V krajine je až dvetisíc sopiek, 48 z nich je aktívnych alebo potenciálne aktívnych.

Meno týždňa: Ron DeSantis

Guvernér Floridy definitívne a oficiálne oznámil, že kandiduje na prezidenta. Nedopadlo to však podľa jeho predstáv. DeSantis sa rozhodol, že to urobí počas živého prenosu na Twittri spolu s Elonom Muskom.

Sprevádzali to technické problémy, prenos meškal 20 minút a zvuk nefungoval tak, ako by mal. Veľký nástup do kampane tak zatienili posmešky.

DeSantis sa považuje za jedného z najvážnejších súperov Donalda Trumpa v boji o nomináciu Republikánskej strany. Ešte donedávna si títo dvaja politici veľmi dobre rozumeli a boli spojencami pri pandemických opatreniach či kultúrno-etických témach.

44-ročný politik však teraz ide proti Trumpovi a v prvom kampaňovom videu sľubuje „veľký americký comeback“, boj za slobodu a zdravý sedliacky rozum.

Grafika týždňa

Rusi sa pripravovali na ukrajinskú ofenzívu stavaním zákopov, priekop a pascí s mínami. Dostať sa cez ne bez ťažkých strát bude výzva, myslia si analytici.

Viac čítajte tu: Satelitné snímky ukazujú, kde všade sa Rusi opevnili. Ako môžu Ukrajinci prelomiť viacvrstvovú obranu?