Erdogan ide do finále volieb ako favorit. Kde urobila turecká opozícia chybu a má vôbec šancu?

Hovorilo sa o nich ako o možnom konci éry dlhoročného autokratického vládcu.

Namiesto politického zemetrasenia však prvé kolo prezidentských volieb v Turecku prinieslo prekvapivo dobrý výsledok pre Recepa Tayyipa Erdogana a pred tým druhým z neho urobilo jasného favorita.

Nakopol ho aj úspech jeho strany AKP (Strana spravodlivosti a rozvoja), ktorá ostane hlavnou politickou silou v parlamente. A nakoniec ho pred nedeľným druhým kolom podporil aj tretí najsilnejší kandidát – radikálny nacionalista Sinan Ogan, ktorého volilo 5,2 percenta voličov.

Jeho hlasy spojenej tureckej opozícii budú chýbať. Aj preto sa šance jej kandidáta Kemala Kilicdaroglua pred nedeľným rozhodujúcim kolom prezidentských volieb výrazne zmenšili.

To, či nepriaznivé projekcie ešte môže zvrátiť, kde spravil chybu a prečo sa posunul ku krajnej pravici napríklad tým, že sľubuje vyhostenie všetkých sýrskych utečencov, rozoberáme s expertkou na Turecko Luciou Yar.

Zaskočená opozícia mení stratégiu

Nepriaznivý výsledok (len pol percenta pod 50 percent hlasov pre Erdogana) tureckú opozíciu zjavne prekvapil a trvalo jej až štyri dni, kým sa vrátila do hry s novou stratégiou. Nad prezidentom, ktorý je pri moci už dve desaťročia, očakávala víťazstvo.

Zmeny v stratégii opozície sú podľa slovenskej analytičky viditeľné na prvý pohľad.

Kilicdaroglu uprostred volieb napríklad nepredĺžil zmluvu s agentúrou, ktorá viedla jeho dovtedajšiu kampaň. „A nových ľudí majú aj dve jeho kampaňové esá, starostovia Istanbulu a Ankary, ktorí v kampani pokračujú s ním,“ hovorí Yar. Všimla si tiež, že Kilicdaroglu už nerobí vyhlásenia zo svojej kuchyne, ale spred bielej steny alebo zo svojej kancelárie s tureckou zástavou.

Opozičná koalícia, známa ako stôl šiestich, sa teraz podľa nej už na verejnosti neobjavuje s argumentom, že ide o voľbu prezidenta.

Má teda Kilicdaroglu ešte šancu? Ako podotýka Yar, až osem miliónov Turkov nešlo voliť, respektíve ich hlasy boli neplatné. Aj tu je podľa nej priestor na rozšírenie voličskej základne.

„Okrem Turkov žijúcich v zahraničí môže opozícia presvedčiť ešte viac Kurdov. V niektorých kurdských regiónoch padla účasť aj o sedem percentuálnych bodov,“ hovorí. Osloviť by Kilicdaroglu mohol aj mladú generáciu Z. Napríklad v konzervatívnom meste Konya podľa nej mladí nevolili len pre to, lebo mali dojem, že ich hlasy nebudú v silnej konkurencii relevantné. A to teraz v prezidentských voľbách na rozdiel od tých parlamentných už neplatí.

„Kilicdaroglu sa preto objavuje viac v internetových televíziách alebo hovorí s influencermi, často však známymi svojimi nacionalistickými pohľadmi,“ upozorňuje Yar.

Otočka k radikálnej pravici

Svojím posunom k radikálnej pravici a papagájovaním extrémistickej rétoriky sa Kilicdaroglu snaží osloviť práve stratených 5 percent hlasov neúspešného kandidáta Sinana Ogana, ktorý tesne pred druhým kolom podporil Erdogana.

„To však nemusí nutne znamenať, že všetci jeho voliči súčasného prezidenta podporia. Oganovi sa v podstate s malou kampaňou podarilo získať milióny hlasov, pričom jeho kampaň bola z obrovskej väčšiny postavená na tom, že sľuboval návrat Sýrčanov späť do Sýrie,“ vysvetľuje Yar.

Vyše tri milióny utečencov zo Sýrie sú v Turecku podľa nej skutočne veľkou témou a ťažiť z nej chce najmä opozícia. „Nacionalistické nálady sa preukázali aj vo výsledkoch parlamentných volieb, kde si nacionalistické strany bezprecedentne polepšili,“ dodáva.

Čo za podporu Ogan od prezidenta dostal, nie je známe. Novinárom neumožnil klásť otázky. „Špekuluje sa však, že by mohol dostať pozíciu lídra v strane MHP, ktorá je menšou v Erdoganovej  koalícii, vedie ju starnúci nacionalista Devlet Bahceli. Práve on Ogana zo strany v minulosti vylúčil,“ rozpráva Yar.

Pri tureckých voľbách podľa nej netreba podceňovať ani ich nie úplne demokratický charakter. „O tureckých voľbách sa síce v médiách hovorí ako o neférových, avšak slobodných. V demokracii však jedno bez druhého nemôže fungovať,“ hovorí Yar. Aj opozícia však priznala, že nezrovnalosti pri sčítaní hlasov nakoniec nezohrali zásadnú rolu pri výsledku.

Veľkým problémom sú médiá, ktoré podľa nej skutočne výrazne pomáhali Erdoganovi.

Iné formy komunikácie, ktoré využíva opozícia, nie sú obyvateľom z vidieckych oblastí a menších miest a obcí také dostupné. Opozícia sa podľa Yar mala viac sústrediť na vnútrozemie a strednú Anatóliu a nezachytila ani silnú nacionalistickú emóciu medzi obyvateľmi. Sústreďovala sa na budovanie mostov a hľadanie prienikov spolupráce. A to nezafungovalo.

Teraz to preto opozícia skúša z druhého konca. „Ideme zachrániť krajinu od terorizmu a utečencov,“ hovoril začiatkom týždňa Kilicdaroglu a Erdogana vinil z toho, že nechránil turecké hranice.

Najväčšia chyba opozície

Napriek všetkým nevýhodám, akými sú kontrola médií, hrozba väzenia, zmena volebného zákona či nadŕžanie zo strany úradov, bola podľa Yar najväčšia chyba opozície, že jednoducho nominovala zlého kandidáta.

„Nacionálnejšie Turecko na čele svojej silnejúcej krajiny nechcelo vidieť starnúceho úradníka a neúspešného politika. Kilicdaroglu je navyše z náboženskej menšiny, ktorá je často považovaná za ‚nedostatočných moslimov‘. Tak o nej hovorí aj Erdogan,“ vraví Yar. Kilicdaroglu patrí do náboženskej skupiny alevitov.

Turci, ktorí mali Erdogana dosť, podľa nej chceli skôr starostu Istanbulu – mladého, úspešného „sympaťáka“, ktorý už raz Erdogana nepriamo porazil. Lenže ten, ako dodáva Yar, čelil dvojročnému väzeniu, a hoci rozsudok v jeho veci ešte nebol právoplatný, opozícia nechcela riskovať.

„Musela urobiť kompromis a postaviť menej perspektívneho Kilicdarouglua. Opozícia tak bola donútená urobiť chybu,“ dodáva Yar. Paradoxne sa tak dostala do situácie, že keď mala byť na koni, jej kampaň pred druhým kolom spomalila a je menej emotívna.

„V opozícii robí veľké predvolebné mítingy už len starosta Istanbulu Ekrem Imamoglu a starosta Ankary Masur Yavaş. Kilicdaroglu veľké mítingy podľa mojich informácií neplánuje, skôr sa sústreďoval na návštevu rôznych komunít a miestnych a lokálnych lídrov,“ rozpráva Yar.

Erdogan, o ktorom sa pred prvým kolom špekulovalo, že má zdravotné problémy, naopak, absolvoval niekoľko väčších predvolebných zhromaždení a vo svojej rétorike ostal konzistentný. „Hovorí, že Kilicdaroglu by do krajiny priniesol chaos. Nazýva ho teroristom pre podporu, ktorú Kilicdarogluovi dala prokurdská strana HDP a trochu nepriamo aj PKK,“ hovorí Yar. Do toho všetkého prízvukuje jeho náboženské presvedčenie, alevizmus, ktoré podľa prezidenta nie je dostatočne moslimské.

Dôsledkom je to, že Kilicdaroglu zásadne zmenil rétoriku. Je teraz oveľa nacionalistickejšia a radikálnejšia. Hlavnou témou jeho kampane sa podľa Yar doslova stal strach. „V tom zmysle, že súčasný prezident spôsobí krajine ďalšie problémy na domácej aj medzinárodnej scéne. Opozícia napríklad tvrdí, že ak bude líra ďalej padať, migrácia sa stane pre mnohých Turkov formou zárobku, a preto sa bude do Turecka sťahovať aj viac Sýrčanov.”

Na dobré vyhliadky Erdogana pred druhým kolom zareagoval aj trh, ktorý v očakávaní, že s jeho víťazstvom bude pokračovať aj chaotický hospodársky program, pokračoval v páde.