Minister obrany Sklenár: Zničenie našej S-300 na Ukrajine sú len fámy, ďalej tam funguje
Nový minister obrany Martin Sklenár hovorí o tom ako ho vybrali, o svojich vzťahoch s Jaroslavom Naďom aj o tom, ako bude ministerstvo pokračovať v nákupoch novej techniky a ako by sme mohli dodávať muníciu Ukrajine.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Ste členom úradníckej vlády či vlády odborníkov. Ako ste sa stali ministrom? Kto prišiel s vašou nomináciou a kto vás oslovil?
Ministrom som sa stal asi tak, ako aj ostatní ministri. Klíma v spoločnosti po tom trošku volala, takže sa kancelária prezidentky pripravovala, ak by k niečomu podobnému prišlo. Stal som sa ministrom na základe nominácie premiéra a vymenovania prezidentkou. Tie konzultácie, samozrejme, boli predovšetkým s pánom Ľudovítom Ódorom, s ktorým sme sa porozprávali, ako vnímame situáciu, čo by sme si predstavovali, že by takáto vláda odborníkov mohla spoločne dosiahnuť. Na tom základe sme potom pokračovali ďalej.
Kedy vás oslovili? Bolo to až po tom, čo bolo jasné, že Hegerova vláda bude odvolaná, alebo už skôr?
Už si nepamätám, kedy to presne bolo, ale bolo to dlhší čas predtým.
To znamená mesiace?
Neboli to až mesiace, ale nebolo to zo dňa na deň.
Ide mi o to, či ide o vládu pani prezidentky, alebo o vládu premiéra Ódora. Ako to je?
Túto debatu som mal s pánom Ódorom. Rozumiem, že prezidentka v tomto zohráva úlohu z ústavy. My sme však vláda úradníkov pod vedením pána Ódora.
S kým ste mali úvodný pohovor – s pani prezidentkou alebo s pánom Ódorom?
S pánom Ódorom. Ozval sa mi, že by sme sa mohli stretnúť, takže sme sa potom rozprávali hlbšie.
Ešte pred dvomi týždňami ste viedli sekciu obrannej politiky ministerstva obrany. Málokto vie, za čo je táto sekcia zodpovedná. Skúste to krátko vysvetliť.
Bol som generálnym riaditeľom. Tá sekcia mala približne 65 zamestnancov a tri veľké funkčné celky, ktoré som riadil. Bol to odbor obrannej politiky, ktorý má na starosti horizontálne obranno-politické témy vrátane medzinárodnej spolupráce v rámci NATO a EÚ. Bol tam odbor obranného plánovania. Veľmi veľa práce ministerstva obrany je založenej na plánoch. Pracujeme aj vo vojenskom prostredí, takže plány sú veľmi dôležité. Medzinárodným elementom boli ľudia, ktorí boli často v kontakte s centrálou NATO. Tretí veľký celok bol odbor medzinárodných vzťahov, ktorý zabezpečuje každodennú medzinárodnú spoluprácu. Nie sú to však len každodenné veci. Išlo o bilaterálne vzťahy a vzťahy s našimi partnermi z EÚ, NATO, OSN či OBSE. Dohromady je to silný balík tém a dáva dokopy jednotlivé vstupy. Išlo aj o prípravu stretnutí ministra a zastupovanie ministerstva obrany v rôznych orgánoch a inštitúciách na medzinárodných alebo na bilaterálnych stretnutiach.
Takže aj pracovne ste boli blízky spolupracovník ministra Jaroslava Naďa? Boli ste s ním každý deň?
Neviem či každý deň, ale na mnohých podujatiach sme boli spolu, predovšetkým keď mali zahraničný presah. Pozícia generálneho riaditeľa je blízko k ministrovi a štátnemu tajomníkovi a je širším okruhom tímu ministra.
Nie je to tak, že si vás vlastne vybral on? Nedá sa povedať, že ste aj v Ódorovej vláde nominantom Jaroslava Naďa?
Svoju kariéru som začal na ministerstve obrany ako radový zamestnanec. Veľmi rýchlo po mojom nástupe tam nastúpil aj Jaro Naď. Poznali sme sa aj z vysokej školy. Asi po ôsmich rokoch práce na ministerstve obrany som prešiel na ministerstvo zahraničných vecí, kde som pracoval na bezpečnostnej politike. Na obrane som robil zahraničné vzťahy a na zahraničných vzťahoch som robil bezpečnosť a obranu. Bol som teda stále súčasťou obranno-bezpečnostnej komunity, takisto ako Jaro Naď a mnohí ďalší, ktorí na ministerstve začali pracovať niekedy po roku 2000. Prirodzene sme boli v blízkom kontakte aj tým, že máme spoločné študentské časy. Na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí som si tiež prešiel zhruba desiatimi rokmi skúseností. Keď Jaro Naď skladal tím na ministerstve obrany, tak som bral ako prirodzené, že sa ozval aj mne.
Viete, či sa za vás prihovoril teraz?
Nemyslím si, že sa prihováral.
Keďže ste blízky spolupracovník Jaroslava Naďa a ste aj v kamarátskom vzťahu, ako je to s vami a so stranou Demokrati? Máte s nimi niečo? Pridáte sa po skončení vlády odborníkov k tejto strane?
Nemám s tou stranou nič a ani sa k nej neplánujem pridať.
Politika vás neláka?
Politika ma neláka. Mojím cieľom nie je politika.
V diplomatických kruhoch sa o vás ešte nedávno hovorilo ako o možnom veľvyslancovi na Ukrajine. Prejavili ste o túto funkciu záujem? Malo to tak byť?
