Poslanec Lehotský: S Veronikou Remišovou sa v parlamente ani nepozdravíme

Poslanec Tomáš Lehotský kandidoval za Za ľudí a bol za to, aby Veronika Remišová nebola predsedníčkou. Dnes je v klube SaS a rozpráva o tom, prečo končí v politike.

V rozhovore sa taktiež dočítate:

• aké vzťahy má s Veronikou Remišovou;
• ako si budú ľudia pamätať túto koalíciu;
• či o svojom odchode hovoril s Andrejom Kiskom;
• ale aj o tom, prečo sú pre poslanca dôležité sociálne siete.

Momentálne ste členom klubu SaS, kandidovali ste za Za ľudí. Na kandidátke SaS, ktorú v pondelok predstavili, však nie ste. Nebudete kandidovať v septembrových voľbách?

Nie. V nasledujúcich voľbách kandidovať nebudem.

Prečo?

Vykonávať prácu poslanca Národnej rady je veľmi dôležité, ja si tú možnosť veľmi vážim a snažil som sa k tomu pristupovať zodpovedne. Ak sa to vykonáva zodpovedne, odborne a morálne, je to jedno z najdôležitejších povolaní, ktoré poznám. Na druhej strane objektívne dokážem zhodnotiť svoje schopnosti, v čom som dobrý a v čom nie. Na základe toho som si povedal, že viem byť možno užitočnejší niekde inde.

Zhodnotili ste si, že ste neboli dobrý poslanec?

Zhodnotil som svoje schopnosti – čo všetko má poslanec robiť, ako má vystupovať. Mám problém s mediálnym vystupovaním, nerád som stredobodom pozornosti, neovládam veľmi sociálne siete ani v tom prostredí nie som doma. Nemám vlastnú prirodzenú schopnosť a potrebu sebaprezentácie. To sú oblasti, v ktorých sa necítim doma, zároveň viem, že sú pre poslanca dôležité. Pocítil som to sám v parlamente, ak chce človek niečo presadiť jednoduchšie, je dobré, keď o tom verejnosť vie, vie tak napríklad vytvoriť tlak. Viem si predstaviť lepších ľudí, ktorí tieto oblasti ovládajú lepšie.

Za minulý rok ste pritom boli jedným z najaktívnejších poslancov Národnej rady. Nezáleží teda dnes toľko, či predkladáte dobré návrhy, ale či ich viete mediálne podať?

Neviem, či to je o tom, že to je potrebné dnes. V parlamente prechádzali a prechádzajú aj zlé návrhy a neprechádzajú dobré. Dnes je situácia taká, že si viete mediálnu pozornosť veľmi získať napríklad pôsobením na sociálnych sieťach, v čom sa necítim dobre.

Je pri práci v parlamente dôležitejšia odborná časť alebo to, či som aktívna na sociálnych sieťach a viem si získať pozornosť?

Neviem to percentuálne povedať. Nedá sa povedať, že by do toho kolegovia nedali odbornosť, aspoň od nás sú návrhy veľmi odborné. Oblasť prezentácie návrhov alebo mojej osoby je veľmi dôležitá. Ani sa to nesnažím dehonestovať; je dôležité, aby ľudia, ktorí stoja za poslancom či politikom, vedeli, čo predkladá, prečo to predkladá a prečo je to dôležité. Nechcel by som to stočiť k tomu, že dôležitejšia je marketingová práca. Nemyslím si to. Ale je dôležité, aby ľudia a ostatní kolegovia vedeli, o čom návrh je a prečo je dôležitý.

Dostali ste ponuku kandidovať?

Áno.

Z SaS či aj od iných strán?

Len z SaS, inú ponuku som nedostal.

Toto je pre vás koniec v politike alebo si viete predstaviť politickú budúcnosť v inej pozícii?

Pre mňa to znamená koniec politickej budúcnosti ako poslanca. Neviem si samého seba teraz predstaviť ako ministra, natoľko nie som erudovaný v žiadnej oblasti. Ďalšie pôsobenie v politike ale nechcem zásadne vylúčiť. Ale nebude to volená funkcia a na 90 percent to nebude žiadna funkcia.

V stredu sme mali na titulnej strane novín titulok: Už iba rozdávajú. Bola to reakcia na to, že parlament schválil tesne pred voľbami vyššie penzie, rodičom policajtov dôchodkový bonus a rodinám vyšší príspevok na dieťa. Bez toho, aby bolo zrejmé, ako je zabezpečené financovanie týchto zmien. Je to zodpovedné správanie parlamentu?

Nie je.

Ako vnímate, že takto funguje parlament tesne pred voľbami?

Dalo sa to čakať. Bolo to tak aj v minulých obdobiach, keď bolo na poslednú chvíľu schválené zastropovanie dôchodkov alebo 13. dôchodky. Predpokladám, že to je súčasťou volebnej kampane niektorých strán. Sme niekoľko mesiacov pred voľbami a každá strana a každý poslanec sa chce prezentovať. A ako jednoduchšie sa dá prezentovať, ak nie rozdávaním peňazí.

Ste sklamaný z toho, ako funguje parlament?

Áno, dá sa povedať, že som sklamaný. Nechcem, aby to vyznelo tak, že vnímam len to negatívne. Ale sklamalo ma množstvo neodbornosti, hnevu a netolerancie, ktoré v parlamente sú. Ale nedá sa povedať, že som to neočakával alebo že to nie je v iných parlamentoch podobné. Ale na začiatku som bol negatívne prekvapený.

Kedy vás to prvýkrát prekvapilo?

Prvotný impulz boli vystúpenia poslancov z ĽSNS. Je niečo otrasné to počúvať. To bol prvý moment, keď som si povedal preboha.

Do akej miery parlament prispieva k tomu, ako veľmi je spoločnosť rozdelená? Keď vidíme návrhy ako obmedzovanie interrupcií či vyjadrenia o LGBTI+, a to aj po vražde na Zámockej.

Nedokážem úplne prečítať nálady ľudí a odhadnúť, čo môže byť témou. Nikdy by som nepovedal, že problematika komunity LGBTI+ sa môže stať v tejto krajine témou. Nenapadlo by ma to. Keď si spomeniete na atmosféru pred tromi či štyrmi rokmi, tá téma tu v negatívnom zmysle neexistovala. Komunita pociťovala problémy, ale nebola tu verejná diskusia o tom, či sú dobrí alebo zlí ľudia, či majú alebo nemajú mať nejaké práva. Nebolo tu toľko negatívneho. Niekto mi vtedy povedal, že to v roku 2024 môže byť volebná téma, ale ja som tomu nechcel uveriť. Ale vidíte, že to je jednou z dôležitých tém, o ktorých sa v spoločnosti hovorí. K tomu prispelo nielen fungovanie parlamentu. Určite k tomu prispeli aj politici, ktorí vycítili, že to je téma, ktorá bude rozdeľovať a bude určovať hranice, ktoré rozdelia politikov do dvoch táborov. A je to tu. Odpoveď na vašu otázku je, že politici dokážu veľmi ovplyvniť verejnú diskusiu a to, akým smerom sa vedie.

Ako sa vám s kolegami z iných strán a klubov komunikuje? Verejnosť má možnosť vidieť, ako sa k sebe správajú v diskusiách, možno si niekto pozrie správy, kde sú zábery z pléna parlamentu. Ako vyzerajú vzťahy v parlamente mimo kamier?

Vzťahy často navonok pôsobia vyostrene. To bola tiež jedna z vecí, ktorá bola pre mňa zaujímavá. Ľudia, ktorí sú naoko na seba nahnevaní, sa zrazu spolu rozprávajú, keď nie je zapnutá kamera. Nemôžete byť v konflikte 24 hodín sedem dní v týždni. Ak chcete fungovať normálne v pléne či vo výboroch, napríklad pri presadzovaní návrhov, nemôžete byť stále v konflikte. Medziľudské vzťahy to nedovoľujú. V parlamente je veľa situácií, keď si poslanci potrebujú pomôcť, niekto nemôže prísť, potrebuje, aby ho niekto zastúpil, a vtedy požiada aj kolegov z politických strán, ktorých nie je sympatizantom. Život prináša množstvo situácií, keď nastupujú normálne medziľudské vzťahy. Nemôžete si dovoliť, aby to stále bolo na ostrí noža. Ale rovnaké skúsenosti mám z pôsobenia vo firmách. S kolegami môžete mať rôzne názory na rôzne témy, ale keď potrebujete pracovať na spoločnej úlohe, snažíte sa vychádzať, lebo inak sa to nedá.

Vo firme asi neprichádzajú tak často do rozhovorov kultúrno-etické otázky, ako je to v parlamente.

Ale aj spolupracovníci sa môžu správať veľmi zle, môžu urobiť podraz, zažil som to viackrát. Nie je to o názore na potraty, ale o tom, kto čo vo firme utrúsi. Parlament je v tomto veľmi špecifický. Nehovorím, že to je rovnaké, ale aj vo firme sa človek snaží nájsť nejakú cestu, ako vyjsť s ľuďmi.

Rokovali ste niekedy s poslancami Smeru či ĽSNS o podpore?

Nie. Mám nejaké červené čiary, kde je aj ĽSNS. Nemal som tendenciu pri zákonoch rokovať so stranami. Spolieham sa, že ľudia, ktorí v stranách pôsobia, poznajú návrh. Aj my sa ako klub pred každou schôdzou stretneme a prejdeme si, aké zákony budú na rokovaní. Tímový líder pre danú oblasť povie, aký názor na zákon má. Keď mám pocit, že niekto môže niečomu nerozumieť alebo príde otázka od kolegov, odpovedám na otázky a snažím sa ich vysvetliť, ale nemal som tendenciu chodiť návrhy vysvetľovať. Pri minulom zákone sa ma poslanec za Smer pýtal na pozmeňujúci návrh o fonde vzdelávania, ktorý som predkladal. Poslal som mu ho a odpovedal mi. Tu narážame na normálne fungujúce vzťahy. Je milión situácií, keď musíme normálne komunikovať, čo, samozrejme, neznamená, že schvaľujem, čo strana Smer momentálne robí.

Mali ste byť podpredsedom parlamentu, ale nakoniec vám chýbal jeden hlas, aby ste sa ním stali. Bol už premiérom Eduard Heger, SaS ešte bola v koalícii. Čo sa vtedy stalo?

Nikdy to neviete určite presne. Už sa nad tým ani nezamýšľam. Predpokladám, že bola za tým naša roztržka v strane Za ľudí. Bolo to tesne predtým, prepukla nespokojnosť s predsedníčkou strany pani Remišovou a mal som vtedy o tom rozhovor. Predpokladám, že to bolo za tým, že som sa nestal podpredsedom parlamentu.

Veronika Remišová sa teraz vrátila do parlamentu. Rozprávate sa na chodbách?

Nie.

Ani sa nepozdravíte?

Priznám sa, že nie.

Ako to vyzerá? Aké sú vaše vzťahy, obchádzate sa?

Neobchádzame sa. Neodbočím na toaletu, keď ide oproti mne. Tú stranu som spoluzakladal, vybudovali sme ju na zelenej lúke. Stále beriem osobne, čo sa so stranou nakoniec udialo. Aj ja mám na tom vlastný podiel, urobili sme chyby aj my, ale je to pre mňa otvorená rana, ktorá vo mne naďalej žije. Neviem si predstaviť nejakú normálnu komunikáciu s ľuďmi, ktorí s tou stranou urobili to, čo s ňou urobili.

Nevysvetlili ste si to s Remišovou?

Tam nie je veľmi čo vysvetľovať. Jedna aj druhá strana vie, čo spravila. Neviem si predstaviť spôsob, akým by sme spolu mohli fungovať. Nie je to ani téma môjho života, nie je to dôležitá vec z pohľadu vyrovnávania sa s kolegami z tejto strany. Hovorím to skôr preto, že sú veci, ktoré sa s vami nejaký čas v živote vlečú, s ktorými vnútorne žijete, a toto je jedna za nich.

Od začiatku ste v strane stáli s Andrejom Kiskom. Ste s ním v kontakte? Hovorili ste s ním o tom, že chcete skončiť v politike?

Áno, Andrej je z Popradu aj ja som z Popradu. Dovolím si povedať, že sme priatelia, takže pravidelne komunikujeme.

Čo vám povedal na to, že chcete skončiť v politike?

Vzhľadom na to, že už ani on nie je v politike, ho to teší, že sa jeho kolega a priateľ vráti do Popradu.

Budete spolupracovať?

Je to možné.

Z parlamentu odchádza aj Ján Benčík. Hovoríte spolu o tom, ako vnímate parlament a jeho fungovanie?

Sme kolegovia, chodíme spolu na obed. Okrem hokeja a futbalu rozoberáme aj iné spoločenské témy, ktoré nás zaujímajú. Hovoríme aj o veciach, ktoré sa denne stávajú v parlamente. Denne môže byť človek sklamaný z toho, čo sa tam deje, ale zas by som nerád robil z toho silou-mocou negatívnu vec. Parlament odráža, ako je spoločnosť momentálne nastavená. Takí sme v parlamente, kde je to možno viac okaté, ale takí sme aj v práci, v obchode. Každý človek sa v živote stretáva s tým, že ho niečo hnevá na fungovaní života, zamestnania.

Do akej miery do toho, čo vás hnevalo v politike, vstúpil príbeh Za ľudí?

Nemôžem povedať, že ten by bol samotnou podstatou, prečo už nechcem pokračovať v politike ako poslanec. Na začiatku som opísal moje dôvody, prečo už nechcem kandidovať, a myslím to úprimne. Mňa to mrzí skôr osobne. A ako mohol prispieť? Ak by v tom danom okamihu viedol tú stranu niekto iný, mohla celá vláda a koalícia fungovať inak. Preto mohli byť aj dôsledky fungovania iné.

Pred dvomi rokmi ste počas rozkolu v strane Za ľudí v Sme hovorili, že strana má budúcnosť. Dnes Veronika Remišová rokuje s OĽaNO o mieste na kandidátke, Za ľudí má nízke preferencie. Ako sa spätne na pôsobenie strany pozeráte?

Poviem vám, že to je moja osobná trauma, a vy do toho stále vŕtate a nenecháte si ma v pokoji si to spracovať. Srandujem.

Pýtam sa, lebo tu bola opäť strana, ktorá bola na jedno volebné obdobie, pôvodne s premiérskymi ambíciami. Nebola to chyba?

S odstupom času sa veci zdajú rôzne, niekedy jednoznačnejšie. V roku 2018 a 2019, keď strana vznikala, som do toho projektu išiel s tým, že je dôležitý. Bol budovaný s tým, že nemá byť na jedno použitie a má to byť premiérska strana, budovali sme to ako stranu, ktorá bude mať veľký vplyv na slovenskú politiku. Bohužiaľ, to nevyšlo. Mňa to mrzí. Urobili sme chyby aj my, aj ja osobne. Viac k tomu neviem povedať. Bohužiaľ, strana Za ľudí je aj po tom, čo sme odišli, dnes s percentami tam, kde je. Aj odstup času ukázal, že odchádzajúca skupina ľudí zo strany mala pravdu, že Veronika Remišová nie je správny človek na správnom mieste.

Ako si ľudia budú pamätať vašu koalíciu?

Asi to budeme vedieť až s odstupom času. Hlasy, ktoré dnes poukazujú na chaotické riadenie, na to, že dôvera v štátne inštitúcie klesá, veľa napovedá, ako sa ľudia s odstupom času budú na túto vládnu koalíciu pozerať.

Ak sa niekto chystá kandidovať do parlamentu, čo by ste mu poradili, na čo sa má pripraviť, aby nebol prekvapený?

Je dôležité, aby ľudia, ktorí chcú ísť do politiky, kandidovať do parlamentu, tak spravili. Je to jedno z najdôležitejších povolaní, ktoré na Slovensku máme. Aj keď si nevybudovalo najlepšiu povesť. Je dôležité, aby bol o túto profesiu záujem. Sociálne siete sú jedna z oblastí, pre ktoré by mal byť ten človek nadšený. V politike je to aj špina už len preto, že sedíte vedľa ľudí, ktorí klamú, o ktorých viete, aké veci napáchali. Pre citlivejšie povahy to nemusí byť úplne jednoduché. Je to prostredie, ktoré nie je úplne zdravé pre ľudskú psychiku, treba sa obrniť. O to som vďačnejší, že je veľmi veľa ľudí, ktorí spĺňajú morálne, zodpovedné aj odborné predpoklady a zvládajú aj ľudskosť v rámci politiky.

Viete, koho budete voliť v septembrových voľbách?

Myslím, že to budú moji kolegovia z SaS.