Denník N

Trpí smrteľnou chorobou, ale nevzdáva sa: Najviac frflú bohatí a zdraví. Odmietam byť negatívna, teším sa zo života

Iveta Chamcová. Foto - archív I. CH.
Iveta Chamcová. Foto – archív I. CH.

Dnes je moderné byť negatívnym, vidieť vo všetkom zlo. Najviac nadávajú tí, čo skutočné problémy ešte nezažili. Majú domy, autá, zdravé deti. Niekedy sa až zasmejem, keď vidím, čo všetko ľudia riešia, čo ich trápi, ako si nevážia, čo majú, hovorí bývalá učiteľka Iveta Chamcová, ktorá bojuje s vážnou chorobou.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

IVETA CHAMCOVÁ z Vranova nad Topľou pracovala 31 rokov ako učiteľka. Aktuálne je na invalidnom dôchodku po tom, čo jej diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu.

„Amyotrofická laterálna skleróza (ALS) je progresívne, degeneratívne ochorenie, ktoré poškodzuje motorické neuróny. Motorické neuróny prechádzajú z mozgu do miechy a z miechy do svalov, ktoré kontrolujú vôľový pohyb v rukách, nohách, hrudníku, hrdle a ústach. ALS spôsobuje degeneráciu motorických neurónov, až v konečnom dôsledku vedie k ich odumretiu. Keď motorické neuróny odumrú, mozog už nevie iniciovať a kontrolovať pohyb svalov. S postupným odchádzaním funkcie svalov môžu ľudia stratiť schopnosť hovoriť, jesť, hýbať sa a dýchať.“
Zdroj – lekar.sk

Keďže respondentka má pre diagnózu ALS problémy s rečou, jej vyjadrenia nám tlmočil jej manžel, povolaním učiteľ Peter Chamec.

Viac ako 30 rokov ste učili deti na základnej škole. Vychovávali ste, vzdelávali, sprevádzali na tréningy malých hokejistov. Čo s vami urobilo zistenie, že trpíte amyotrofickou laterálnou sklerózou, ktorá človeka čoraz viac obmedzuje a nedá sa vyliečiť? Zákernosť tejto choroby je v tom, že kým telo odchádza, hlava všetko vníma.

Áno, hlava mi funguje a telo postupne odchádza. Keď som sa dozvedela, čo mi je a čo ma čaká, nebola som na tom psychicky dobre. Veľmi mi však pomohol psychológ aj manžel. Vyrovnať sa s tým je náročné, ale mojím šťastím je, že som optimistická povaha. Koniec koncov, čo iné ako vyrovnanie sa s osudom mi ostávalo?

Na začiatku teda bolo trochu plaču, ale potom mi bolo jasné, že musím zabojovať. K tomu patrí to, že som sa podriadila všetkým terapiám, ktoré mi lekári predpísali. Vrátane bolestivejších, ako napríklad aplikácia kmeňových buniek. Zažila som aj veľa nepríjemností, najmä s lekármi, ktorí o mojej chorobe nič nevedeli. Treba priznať, že o takýchto pacientov sa lekári netrhajú. Našťastie sa ma ujali skvelý neurológ v Prešove a skvelá pľúcna lekárka. K veľkým odborníkom chodím aj na fyzioterapie.

Verím, že raz sa na amyotrofickú laterálnu sklerózu vyvinie účinný liek. Sledujem, čo sa v tejto oblasti deje, nevzdávam sa, stále mám nádej, hoci malú.

Keď sa človek dozvie o ťažkej diagnóze, obvykle si začne na internete študovať, čo ho čaká, aká je liečba a či vôbec má nádej prežiť. O perspektíve s ALS tam, žiaľ, veľa pozitívneho nie je. Sám som poznal paniu, ktorá posledné roky len ležala a dokázala hýbať už len očami.

Človeka to môže totálne zlomiť. Musí mať povahu bojovníka, optimistu. Do štádia, o akom hovoríte, by som rozhodne nechcela prísť. To by som radšej „odišla“. Naozaj som si všetko preštudovala, viem, čo môže prísť, a tak v tom mám jasno. Na druhej strane stále prichádzajú momenty, ktoré mi dávajú nádej. Zatiaľ má zmysel bojovať a pokračovať. Keď je človek vyrovnaný, trápi sa o niečo menej.

Ste hlboko veriaca. Pochopil som správne, že v ťažkých situáciách ste za právo človeka rozhodnúť o ukončení svojho života, teda za eutanáziu?

Áno, som, nemám s tým problém. Človek môže byť veriaci a proti eutanázii, keď je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie