Denník N

Labute pri Komárne sa stali závislé od maku, čaká ich pomalá smrť

Foto - Napunk/Krisztián Kacsinecz
Foto – Napunk/Krisztián Kacsinecz

Kolónia labutí uviazla na makových poliach medzi obcami Iža a Patince v okrese Komárno. S pomocou odborníkov sme skúmali, čo sem vtáky prilákalo a ako sa lapili do pasce nadmernej konzumácie maku.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Už to môže znieť takmer ako klišé, no aj v pozadí tejto bizarnej situácie stojí klimatická zmena. A čo je bizarné? Skutočnosť, že kolónia labutí obsadila makové pole medzi obcami Iža a Patince v okrese Komárno a nedokáže sa odpútať od tejto plodiny.

Po mimoriadne miernych zimách zimuje v uplynulých rokoch v Karpatskej kotline čoraz viac jedincov labute veľkej a iných vodných vtákov. V priaznivých podmienkach mnohé vtáky zotrvajú počas celého roka. V chladnejšom období si hľadajú potravu na orných pôdach.

Labute doteraz neboli odkázané na výhonky maku, došlo k tomu v dôsledku pre ne nešťastnej zhody okolností. Jedince, ktoré mak ochutnali, sa pravdepodobne stali závislými od toxickej rastliny, ktorá je pre ich tráviaci systém mimoriadne škodlivá. Zahynuli už desiatky vtákov a takmer 150 otrávených labutí ostáva zajatcami makového poľa.

Problém labutí, ktoré sa usadili na ornej pôde, nie je nový

V teplejšej časti roka žijú labute veľké v blízkosti vody, kde majú dostatok obživy. Žijú roztrúsene, v rodinách. S príchodom chladnejšieho obdobia sa spoja do skupín s jedincami, ktoré v prišli v tomto roku na svet, spoznáte ich podľa sivo-hnedého zafarbenia. Postupne sa spoja aj s jedincami prilietajúcimi zo severu. Rozrastú sa do vtáčej kolónie, v ktorej žije aj niekoľko stoviek jedincov.

Apetít dospelej labute, ktorá môže vážiť až 14 kilogramov, je v zimnom období obrovský, kolónia s niekoľkými stovkami jedincov je schopná skosiť celé polia. Na tie vyrážajú, pretože vodné plochy im v zime nezabezpečia dostatočné množstvo potravy. A tak labute, ktoré sa živia výlučne rastlinami, vyrážajú na rovinatom juhu Slovenska na ornú pôdu. Najviac im chutí ozimná repka olejná.

Autor článku na webe Agroforum.hu vysvetľuje, že proti kolóniám labutí spásajúcim repku je ťažké sa brániť. „Ide o pomerne inteligentné zvieratá, ktoré si rýchlo zvyknú na prítomnosť človeka, na ruch áut, ako aj pohyb, a nenechajú sa rušiť ani vtedy, keď vojdeme autom do skupiny, ktorá sa práve kŕmi na poli, kde je vysadená repka.“ Najčastejšie sa „zhlukujú na nedotknutých poliach a môžu tam ostať dovtedy, kým nezničia celú populáciu repky olejnej“.

Proti vodným vtákom veľkého vzrastu, ktoré si svoje teritórium vehementne bránia, sú pestovatelia repky bezmocní aj preto, že všetky druhy labutí sú na Slovensku chránené, takže je zakázané na ne nielen poľovať, ale ich aj rušiť.

Neprilákal ich tam mak, ale voda

Prečo si však labute, ktoré sa usadili medzi Ižou a Patincami, vybrali toxický mak namiesto osvedčenej repky?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie