Obavu z falšovania volieb má polovica ľudí. Tretina verí, že EÚ prikázala pridávať hmyzí proteín do potravín
Prieskum Ipsosu hovorí nielen o vysokej náchylnosti Slovákov veriť konšpiračným teóriám. Ukazuje, že ak s konšpiráciami prídu politici, osvojí si ich ešte viac ľudí.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Konšpiráciám, ktoré dlhodobo pretláčajú relevantní politickí hráči, môže uveriť výrazne viac ľudí než takým, ktoré sa objavia len na sociálnych sieťach. Na Slovensku je pritom veľmi vysoká aj dôvera k hoaxom a dezinformáciám, ktoré si neosvojili politici a ktoré sa šíria len cez Facebook či alternatívne weby.
Ukazujú to závery z prieskumu Ipsosu, ktorý agentúra spracovala pre Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO).
Prieskum zisťoval postoj slovenskej – ale aj českej – verejnosti k niekoľkým aktuálnym tvrdeniam, ktoré sa objavili vo verejnom priestore. Väčšina respondentov napríklad považovala za úplne či skôr dôveryhodnú možnosť, že príde k sfalšovaniu volieb.
Keď sa na možnosť falšovania volieb pýtali v Česku, obavy tam malo menej ľudí, aj tam je však číslo vysoké a blíži sa k polovici populácie.
Pri tejto otázke treba zdôrazniť, že na Slovensku na rozdiel od Česka v posledných mesiacoch touto témou strašia viacerí politici.
Priamo v
