Denník N

Medzinárodný festival Dni tanca / Dance days 2023: Tanec pre každé telo

Adrienn Hód, Martina Hajdyla, Soňa Ferienčíková - predstavenie Soft Spot, zdroj: Soft Spot
Adrienn Hód, Martina Hajdyla, Soňa Ferienčíková – predstavenie Soft Spot, zdroj: Soft Spot

Pohyb je prejav každého tela. Je to autentický, prvotný spôsob, ktorý používame v snahe porozumieť si navzájom. Ľudia pohyb kodifikovali do podoby tanca, ktorý sprevádza spoločenský prejav človeka od nepamäti.

Festival Dni tanca / Dance days 2023, ktorý organizuje Divadlo Štúdio tanca v Banskej Bystrici, sa tento rok nesie v znamení hesla “tanec pre každé telo.” Festival sa nesnaží reprezentovať len dokonalé telá tanečníkov. Chce ukázať rozličnosť.

V Banskej Bystrici a Zvolene od 4. do 11. júna uvidíte na javisku matku, dieťa, tancujúceho herca, hrajúceho tanečníka, tancujúcich netanečníkov, starých aj mladých, hendikepovaných, umelcov z rôznych kultúrnych zázemí.

Festival priblíži jeho dramaturgička a riaditeľka Divadla Štúdio tanca Lucia Kašiarová.

Dramaturgický zámer festivalu Dni tanca / Dance days 2023 je ukázať, že tanec je inkluzívne a rôznorodé pohybové umenie. Je súčasný tanec naozaj taký? 

Prioritou festivalu bolo ukázať širokú škálu umeleckých prístupov v tanci. Predstavenia súčasného pohybového, tanečného umenia vznikajú ako dialóg, ako partnerstvo medzi choreografom, scénografom, tvorcom hudby, technikmi, performermi. Vďaka tejto úzkej spolupráci vznikajú diela, ktoré nie sú zaujímavé len pre nadšencov tanca, ale aj pre fanúšikov vizuálneho umenia, techniky, hudby.  Z toho prirodzene vyplýva aj potreba inkluzivity, rôznorodosti. Tanec sa vyvíja v zmysle spoločenských potrieb. Mám pocit, že potrebu spoločenskej angažovansti je vidieť aj v iných oblastiach, nie iba v umení. Firmy menia štruktúry organizácie, korporácie sa zaujímajú o sociálne projekty, a tak ďalej. Tanec toto všetko reflektuje. Súčasný tanec je navyše vo svojej metodike a technike prirodzene autentický. To znamená, že oproti klasickému tancu, ktorý sa snaží ukázať dokonalosť a krásu tela, jeho virtuozitu, súčasný tanec naopak používa telo také, aké je. Používa princípy ako je váha tela, suspenzia, jednoducho prirodzené fyzikálne zákonitosti, proti ktorým naopak klasický tanec bojuje. Balet napríklad ide proti gravitácii, súčasný tanec ju naopak plne používa.

V čom sa ešte odlišuje súčasný tanec od toho klasického?

Nemá definovaný kódex technicky ani metodicky. mení sa skôr  tak v čase,  ako aj v prístupe daného umelca. Keď pôjdete na 10 predstavení súčasného tanca, každé bude úplne iné a ak sa vám jedno nepáči, neznamená to, že na vás neprehovorí práve to desiate. Forma súčasného tanca je nesmierne rôznorodá, od tradičnejšej divadelnej formy po konceptuálne diela. Aj festival Dni tanca / Dance days toto odráža. V programe nájdeme happening Jáma lvová, ktorý zapája do choreografie komunitu, ale aj tradičnejšie tanečné predstavenie ako Postheroica Karla Vaňka , ktorý zároveň reprezentuje staršiu generáciu choreografov na festivale.

Tanzwerke, Vanek, Preuss & Ton25 – predstavenie Postheroica, foto: Jo Hempel

Čo ešte spája program festivalu s témou tanec pre každé telo?

Telo môžeme vnímať cez jeho fyzikálne prejavy, ale aj cez jeho identitu. Niekoho vnímame ako ženu, muža, dieťa. Napríklad predstavenie Adrienn Hód, Martiny Hajdyla a Soni Ferienčíkovej Soft Spot sa snaží potlačiť vnímanie tela cez nálepku identity. Na javisku vidíme dve tanečnice, ktoré majú zakrytú tvár a telo. Vďaka tomu začneme vnímať telo cez jeho čistú fyzikalitu. Ako sa vie hýbať, aké je dokonalé. Podvedome máme potrebu prisúdiť telu identitu: sú to ženy? Nie sú to ženy? Prezentuje zahalená tvár príslušnosť k istému náboženstvu? Atď. Predstavenie teda dostáva diváka do akéhosi konfliktu a pýta sa, čo nás ako ľudí definuje.

Oproti tomu máme Antoinette Helbing s predstavením Laughing Game, kde je zase fyzikalita tanečného tela úplne potlačená, ale je ukázaná fyzikalita tela v prirodzenej aktivite, ktorú každý z nás pozná, a to je smiech. Antoinette sa tam naozaj 40 minút “len” smeje na javisku.

A to je tiež tanec?

Je to rozhodne tanec. Súčasný tanec narúša predstavu o tom, že tanec sú len tanečníci, ktorí sa hýbu na hudbu. Že je to len estetický zážitok. Okrem estetického zážitku súčasný tanec môže byť mentálny zážitok, može byť manifestom, može poukazovať na spoločenské potreby, aktuálne deje. Môže nás nútiť uvažovať inak práve cez pohyb tela. Môže to byť interaktívne predstavenie, ktoré nás donúti  stať sa hýbateľmi.

Festival ponúka skvelú pôdu na to, ako vlastne tieto rôzne prístupy zarámcovať do dramaturgie. Ak budeme mať nejakého diváka, ktorý nás bude sledovať celý festival, má šancu zistiť, že každý spôsob a forma výstupu vychádza z témy.

Opakuje sa nám téza, že súčasný tanec nie je len o tanci a jeho estetickom zážitku, ale aj o vyjadrení spoločenských, sociálnych potrieb cez pohyb tela. To sa deje aj prepájaním s inými formami umeleckého prejavu. Akým spôsobom to uvidíme počas festivalu Dni tanca / Dance days 2023?

Pre mňa zaujímavým a netradičným prístupom je Marie Gourdain, francúzska choreografka. Marie je výtvarníčka a scénografka, ktorá sa k tancu dostala cez jej potrebu pochopiť, ako materiál pracuje s telom. Jej tvorba je týmto úplne špecifická a dokazuje, že nie len tanečník môže byť choreograf, ale môže ním byť hudobník a nakoniec aj scénograf.

tYhle, Marie Gourdain - predstavenie Medúza, zdroj: tYhle
tYhle, Marie Gourdain – predstavenie Medúza, zdroj: tYhle

Marie Gourdain v predstavení Medúza, ktoré uvidíte na festivale, vychádza z inšpirácie známym barokovým obrazom Plť Medúzy. Obraz má pre nás historickú hodnotu a práve cez jeho spracovanie pomocou tanca pre nás nadobúda aj súčasný význam.

Pre slovenské publikum je dobré vidieť predstavenie Raimondy Gudavičiūtė M(other). Myslím si, že na Slovensku stále, bohužiaľ, vládne patriarchát a ženy sú znevýhodňované. Predstavenie M(other) ukazuje krásny vzťah matky a syna, ktorí sú spolu na javisku. Dielo analyzuje rôzne roly, s ktorými matka žongluje a ktoré sa opakovane v priebehu tanca prekrývajú, miešajú a protirečia si. Predstavenie sa vlastne pasuje s typizovaným spoločenským kastovaním a konvenčnou predstavou toho, ako má rola matky vyzerať. Je to téma, o ktorej sa stále málo hovorí.

Raimonda Gudavičiūtė – predstavenie M(other), foto: De-Da Productions

Raimonda Gudavičiūtė sa na festivale predstaví aj ako lektorka počas pohybového workshopu pre rodiny. Akých workshopov sa ešte na festivale môžeme zúčastniť?

Festival Dni tanca / Dance days sme nechceli koncipovať len ako prehliadku tanečných predstavení. Naším cieľom je poskytnúť priestor na celkové pochopenie, zažitie tanca. Preto mnoho umelcov okrem predstavenia v programe festivalu odučí workshop, zapojí sa do diskusie. Pre mňa je to spôsob, ako edukovať publikum, širšiu verejnosť, ale vlastne aj náš tím v Divadle Štúdio tanca.

Workshop Raimondy Gudavičiūtė je možnosť pre rodičov stráviť čas s dieťaťom v hravom prostredí, kde je pohyb hlavným nástrojom komunikácie. Workshop Candoco Dance Company a Markéty Stránskej a aj ich predstavenie Last Shelter rúcajú bariéry o tanci a zdravotnom postihnutí, čím rozširujú vnímanie toho, čo všetko môže byť tanec.

Candoco Dance Company – predstavenie Last Shelter, foto: Camilla Greenwell

V rámci festivalu zrealizujete dva diskusné formáty. Jedným z nich je diskusia Kultúra bez bariér. Inkluzivita v umení je dôležítá téma, akým spôsobom ju plánujete uchopiť?

Samotné kultúrne organizácie majú problém implemenovať potreby rôznych skupín s rôznymi hendikepmi, bariérami s rôznymi kultúrnymi prístupmi do bežnej agendy a dokonca aj do samotných budov, ktoré často nie sú dobre vybavené pre špecifické skupiny. Zároveň na to nie sú finančné zdroje. Chýbajú aj prostriedky na vzdelávanie samotných pracovníkov v kultúre, ktorí často nie sú pripravení na prácu so znevýhodnenými skupinami. Počas diskusie preberieme možnosti  sprístupnenenia kultúrnych akcií divákom so špecifickými potrebami a tiež systémové kroky, ktoré sa dejú alebo by sa mali diať k dosiahnutiu inkluzivity.

Druhým diskusným formátom počas festivalu bude panelová diskusia Príklady spolupráce zriaďovanej a nezriaďovanej kultúry. Divadlo Štúdio tanca funguje v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Na Slovensku sme jedniným zriaďovaným tanečným divadlom a zároveň je tu veľmi bohatá nezávislá tanečná scéna. Prirodzene sa nám často stáva, že u nás chcú nezávislé tanečné súbory hrať. My ich však nemáme ako uvádzať, pretože nás zriaďovateľ určil preto, aby sme hrali svoje predstavenia a nie cudzie predstavenia. Pre mňa téma, ako spolupracovať,  aké to má prínosy a nevýhody je dôležitá. Som rada, že diskusiu si vypočujú aj zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Viac informácií nájdete na stránkach Divadlo Štúdio tanca v Banskej Bystrici, vstupenky je možné zakúpiť TU

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie