Pieseň A ja taká čarná Amerikáni preložili ako I´m black: v Ťahyni otvorili múzeum vysťahovalectva 

Možno ste ten príbeh počuli a pripadal vám ako trochu morbídny vtip. Nie je to vtip, o čom vypovedajú dobové noviny zo Spojených štátov. Tie sú jedným z exponátov unikátneho múzea vysťahovalectva, ktoré nedávno po štyroch rokoch príprav otvorili v Ťahyni na Zemplíne.

Volá sa Kasigarda, čo je skomolenina anglického Castel Garden, hlavnej brány pre imigrantov do USA.

V roku 1907 zomrela v Pensylvánii pani z Dlhého Klčova. Podľa poslednej vôle chcela byť pochovaná v rodnej dedine. V Amerike dali babku spopolniť a popol v urne poslali na Slovensko, kde vtedy ešte kremácie nepoznali.

„Aké parádne biele kakao! – zvolali príbuzní, keď otvorili balík. Upiekli koláč a babku zjedli. O dva týždne došlo písmo z Ameriky, kde je babka pochovaná,“ opisuje neuveriteľnú story zakladateľ múzea v Ťahyni, historik z Prešovskej univerzity Martin Javor.

Instantná Amerikánka nie je jediný pozoruhodný príbeh, ktorý sa viaže k tomuto múzeu.

Tretina Slovákov odišla do Ameriky

Trojpriestorovú chyžu, v ktorej historik Javor zriadil múzeum, postavili v roku 1892 relatívne zámožní vysťahovalci, ktorí sa vrátili na rodnú hrudu. Ide o jediný dom v dedine, ktorý nemal slamenú strechu. Oproti dali vybudovať gréckokatolícky kostol.

„Dom chátral, vykrádali ho. Takmer celá rodina majiteľov je v Amerike, až na jednu vetvu, čo býva tu neďaleko v Michalovciach. Keď videli, ako sa to vďaka iniciatíve pána Javora a šikovnosti miestnych majstrov opravilo, oľutovali, že dom predali,“ hovorí Milan Mihálik, pravá ruka historika a pracovník obecného úradu, ktorý expozíciu sprístupňuje pre návštevy.

Neuplynie deň, aby sem niekto nezavítal, často aj autobusové zájazdy.

Keď múzeum pred dvomi týždňami otvárali, prišlo asi tristo hostí, aj z USA. Bol medzi nimi aj rodák z kraja a exminister obrany Jaroslav Naď. Jeho rezort podporil vznik múzea najväčšou čiastkou, a to sumou 60-tisíc eur. Zvyšok financoval historik Javor sám alebo z darov krajanskej komunity.

Vedľa domu stojí sýpka, menšia budova na skladovanie obilnín a potravín. Počas 2. svetovej vojny tu ukrývali židov. Vchodové dvere sú z 18. storočia, celý objekt múzea je národná kultúrna pamiatka.

Je štvrtok obed a do Ťahyne priváža historik Javor manželský pár. Clyde a Audrey Cunfirovci sú z Hazletonu v Pensylvánii, kde žije početná krajanská komunita. Znie to neuveriteľne, ale od 19. storočia sa do Spojených štátov vysťahovala tretina obyvateľov dnešného Slovenska. Zo Zemplína to je dokonca polovica a z Ťahyne odišli do Zámoria až štyria z piatich.

Strýko Audrey zahynul pri invázii v Normandii, ona sama má slovensko-poľský pôvod, časť jej predkov spočinula na cintoríne v Zborove. Clyde má nemecko-anglický pôvod. Typickí Američania.

„Oh my goodness!“ zvolá Audrey, keď Mihálik otvorí kufor svojho auta, plný čerstvo nazbieraných húb. Hovoria im tu pečarky, najväčšia má priemer 34 centimetrov.

Vďaka hubárstvu tento muž objavil v lese asi dvesto metrov od múzea zabudnutý a zarastený židovský cintorín. Dva roky tam býval tulák, ktorý si myslel, že nájde zlato a iné cennosti.

Brémy, Osvienčim, Iwo Jima

Zvonku vyzerá múzeum ako rozprávková chalúpka, kde žije deduško Večerníček. Dominantou pri vstupe je smerovník z kmeňa stromu. Ceduľky ukazujú na všetky svetové strany, každá nejakým spôsobom súvisí s vysťahovalectvom.

Napríklad prístavy Brémy (1057 km), Hamburg (1003 km) a Gdyňa (705 km). Odtiaľ Amerikáni na „šífach“ (lodiach) odchádzali z Európy.

Alebo Osvienčim (258 km), mesto v dnešnom Poľsku, za vojny známe ako nacistický koncentrák Auschwitz. V 19. storočí tadiaľ viedla z východu Slovenska železnica do prístavov v Nemecku či Holandsku. V 20. storočí tam deportovali a zavraždili židov zo Slovenska, z Ťahyne ich bolo 27.

Na smerovníku je aj Tchaj Pej, hlavné mestp Taiwanu (8619 km). Tam emigroval Javorov kamarát z dediny.

Unikátna je Iwo Jima (8900 km), kde ku koncu 2. svetovej vojny bojovali Američania s Japoncami. Jeden z vojakov, ktorí na slávnej fotografii vztyčujú americkú zástavu, bol Michal Strank, rodák z Jarabiny pri Starej Ľubovni.

„Keď tu môj miestny kamarát Janči Valko uvidel, že do Buenos Aires je to iba 12-tisíc kilometrov, povedal, že tam zájde na bicykli,“ smeje sa Javor.

Manželia Cunfirovci priviezli tri vzácne exponáty – vlajky Spojených štátov na tyčke s kovovým medailónom, ktoré sa zvyknú zapichnúť na hroby padlých vojakov. Jedna je z vietnamskej, druhá z kórejskej a tretia z 1. svetovej vojny.

Exponáty kupoval aj cez eBay

„Nechápem, že polovica Slovenska podporuje Putina a nenávidí Američanov. Pýtal som sa študentov: prečo váš pradedo neemigroval do Jekaterinburgu, ale do New Jersey?“ hnevá sa Javor.

Vo vstupnej miestnosti expozície je unikátna uniforma amerického Slováka, čo bojoval v Štefánikových légiách. Vo vitríne je spoločná fotografia Slovákov bojujúcich v 1. svetovej vojne na strane Spojených štátov a aj druhý originál Pittsburskej dohody.

Je tam aj kameň z Iwo Jimy, dar od Jaroslava Naďa. A aj vlajka, ktorú venoval Slovensku minister obrany USA Lloyd Austin a ktorá 28. októbra 2021, na výročie vzniku Československa, viala na budove Pentagónu.

Historik Javor má k téme vysťahovalectva silné osobné väzby. V múzeu je obraz Ťahyne, ktorý po osemdesiatich rokoch v emigrácii namaľovala jeho prababka Mary Javor. V USA sa narodili obe jeho staré mamy, zahynuli tam obaja jeho prastarí otcovia. Jeho príbuzní za veľkou mlákou mu veľmi pomohli so získaním exponátov pre múzeum.

„V Spojených štátoch som bol za dva roky osemkrát. Napríklad do Clevelandu som išiel iba preto, lebo jedna žena mi zavolala, že má kompletnú zbierku Slovenského katolíckeho Sokola a musí predať dom, takže ak si po ňu osobne neprídem, vyhodí ju,“ spomína historik.

23. februára tento rok letel Javor do Spojených štátov kvôli spomínanej uniforme legionára. Získal tiež 750 kilogramov periodík, ktoré vydávali americkí Slováci. Poslal ich loďou – doteraz nedorazili.

„Toto je fašiangový kroj z Heľpy, v roku 1941 vyhral prvú cenu na súťaži v Massachusetts,“ hovorí s hrdosťou Javor manželom Cunfirovcom.

„It´s your Opus Magnum!“ povie s uznaním Audrey.

Takmer všetky exponáty múzea pochádzajú zo Spojených štátov. Mnohé historik nakúpil cez eBay, ich majitelia nepoznali ich pôvod ani hodnotu – tak napríklad československú vlajku predali ako poľskú. Iné exponáty doslova vytiahol z odpadu.

„Málokto vie, že americkí Slováci v roku 1943 urobili zbierku a darovali americkej armáde tri bombardéry B-17. A nielen to, kúpili aj tri sanitárne autá a dve lode,“ pokračuje Javor.

V expozícii sú aj fotografie, ako americkí Slováci v roku 1948 protestovali proti Stalinovi a o dvadsať rokov neskôr proti invázii Varšavského paktu do Československa.

V Spojených štátoch vychádzalo 267 titulov novín vydávaných krajanmi.

Vo vitrínach sú aj certifikáty, zdravotné potvrdenia, ktoré museli mať tí, čo chceli pracovať v uhoľných baniach. Pôvodom Slovák Michael Bosak zbohatol počas prohibície na alkohole – fľaše vína predával ako „medicínu“.

Audrey poznamená, že jej dedo mal jednu takú fľašu pri posteli.

V ďalšej vitríne sú lodné lístky zvané šifkarty. „Šifkartový a bankový obchod, prievoz so Ameriky, do Kanadi na rýchloloďoch, slovenská kancelária,“ uvádza text. V múzeu je aj exemplár sprievodcu prisťahovalca do Clevelandu, údajne jediný na svete.

Mužskí majú viac pohlavnej slobody ako ženské

V najväčšej miestnosti je podivuhodný exponát. Takisto cez eBay kúpená obrovská maľba na plátne, ktorá siaha takmer od podlahy po strop. Pozostáva z dvoch častí, zobrazuje život slovenských baníkov v Pensylvánii, (medzičasom developermi zničený) kostol Svätého Štefana, na horizonte kopce a bane.

Z neznámych príčin chýba stredný diel maľby, na ktorom bol Ježiš a nápis: „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete.“

Historik Javor zostavil interaktívnu mapu slovenských kostolov všetkých denominácií v Spojených štátoch. Zo 650 ich ostalo aktívnych iba 72.

V Scrantone, rodisku súčasného prezidenta Joea Bidena, tvorili tretinu populácie Slováci. Až v Ťahyni zistíte, že štvrtinový slovenský pôvod má aj spevák Bon Jovi. Jeho babka bola suseda a kamarátka prababky historika Javora – hovoria jej familiárne „Bondžovička“.

V expozícii sú aj vinylové platne. Tak napríklad známu pieseň A ja taká čarná Amerikáni preložili ako I´m black. Javor doviezol aj 27 kuchárskych kníh vydaných krajanmi, jedna sa volá Úprava jedla starokrajovych.

Krajania vydávali aj mravoučné texty. Jeden sa volá Spôsob pohlavného žitia. Začína sa týmito slovami: „Ačpráve náš štát svojimi zákonmi a kostol svojim nariadením pevne zariadily jednotvárne práva týkajúce sa pohlavnej mravovedy mužského a ženského pohlavia, preto však predsa mužskí majú viac pohlavnej slobody ako ženské.“

Povedzte, čo sa odvtedy zmenilo?