Denník N

Keď idem ilustrovať, vždy si najskôr urobím mapu knihy, je to taký cestovný poriadok, hovorí Peter Kľúčik

Ilustrácia ku knihe Pipi Dlhá Pančucha. Foto - archív GMB
Ilustrácia ku knihe Pipi Dlhá Pančucha. Foto – archív GMB

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Maliar a grafik, autor bájnych bytostí Peter Kľúčik oslávil 70 rokov. Je známy vďaka ilustráciám kníh Pipi Dlhá Pančucha, Janko Polienko či Pán Tragáčik. Originály z Pipi Dlhej Pančuchy môžete aktuálne vidieť na výstave TOTO je príbeh ilustrácie v Galérii mesta Bratislavy a sú aj témou najnovšieho podcastu Oči dokorán.

Na začiatok zahrievacia otázka. Venoval si sa vo svojom živote aj niečomu inému ako knižnej ilustrácii a maľbe?

Niečomu inému? Všeličomu som sa venoval, ale hlavne kresleniu a maľovaniu odmalička. A v mladosti som sa venoval aj klasickej gitare, ale len ako amatér, bol to môj koníček. Na strednej som sa začal zaujímať o vážnu hudbu. Pamätám si, že som vždy závidel spolužiakom, ktorí vedeli hrať na nejakom nástroji. Keď sme ako deti hrali na ulici futbal, často na kamaráta zvykla zavolať z okna jeho mama a musel ísť na hodinu klavíra. Bol z toho celý nešťastný. Doteraz si pamätám ten zmiešaný pocit, ktorý som z toho mal. Aj som bol rád, že mňa sa to netýka, a zároveň som cítil akúsi zvláštnu tajomnú zvedavosť. Až na strednej škole som sa začal učiť ako samouk, lebo toho pocitu som sa nezbavil a závidel som spolužiakom, ktorí vedeli hrať. Žili sme dobu bigbítu, prelom 60. a 70. rokov, tak som začal hrať na gitare, a keď som sa naučil základné veci, vrhol som sa na klasickú gitaru a neskôr som sa zamiloval do španielskeho flamenca.

Rozmýšľal si, že to budeš robiť aj profesionálne?  

To nie, bol to len koníček, len som sa chcel učiť. Bavilo ma vnikať do štruktúry hudby cez hranie na hudobnom nástroji. Tam som objavoval viac vecí. Keď hráš, je to iné, ako keď len počúvaš. Nemal som sny niekde vystupovať, iba byť sám so svojou gitarou, sedieť trebárs pod stromom a objavovať. Na hudbe flamenca ma očarilo, čo dokázala vyťažiť z možností gitary.

Mal si už v ranej mladosti jasno, že raz budeš ilustrátor? 

V detstve som nemal jasno, čo budem robiť a či budem ilustrátor, tak to už vôbec nie. Ako dieťa som stále

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Oči dokorán

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie