Psychologička Rajznerová: Ramsayho vyjadrenia o hráčoch sú obdivuhodné. Mnohé môžu aplikovať aj rodičia

Hoci poznáme príslovia, ako mýliť sa je ľudské, v praxi často nedokážeme akceptovať chyby. Svoje vlastné, ale ani chyby druhých ľudí. Je pritom nemožné nerobiť chyby.

Tieto návyky si často odnášame už z detstva. Ak niekto vyrastá v prostredí, kde nemohol robiť chyby, často je to dôvod, pre ktorý musí navštíviť odborníka.

Psychologička Dominika Ondačková Rajznerová pracuje v poradni pre mladých ľudí IPčko.

V rozhovore hovorí aj o tom, že ju veľmi potešilo, ako rešpektujúco sa tréner hokejistov Craig Ramsay vyjadruje o svojich hráčoch. Podobný prístup by sa dal aplikovať aj vo vzťahu rodiča s dieťaťom. „Ak dostaneme za chybu, s ktorou sa trápime, ešte aj kritiku, poníženie, tak si budujeme negatívny vzťah nielen k sebe, ale aj k okoliu, bojíme sa robiť čokoľvek, aby sme neurobili chybu, alebo sa ženieme do extrémnych výkonov, aby sme chybám predišli,“ vysvetľuje.

V rozhovore sa dočítate aj:

• prečo nie je dobré, že slovo chyba berieme automaticky negatívne;
• ako by sme mali dať konštruktívnu kritiku;
• ako sa prejaví v dospelosti, ak sa od detstva bojíme robiť chyby;
• v čom si z Ramsayho prístupu k hráčom môžeme vziať príklad všetci;
• ako by sme mali hovoriť o samovraždách.

Je strach požiadať o pomoc niečo, čo máme v spoločnosti zakorenené?

Neviem, či to úplne máme v spoločnosti zakorenené, to je náročné povedať. Ale, prirodzene, máme často obavy hovoriť o tom, keď nás niečo trápi. Často sa stretávame s tým, že ľudia majú pocit, že svoje problémy by si mali riešiť sami a nezaťažovať s nimi okolie. Najmä pokiaľ ide o problémy týkajúce sa duševného zdravia a prežívania.

Často sú dokonca presvedčení, že svojimi problémami ubližujú okoliu. Dlhodobo sa na našej četovej linke pomoci, kde nám zo 70 % píšu ľudia do 30 rokov, stretávame s témou samoty. Mladí ľudia majú ťažkosti, trápia sa, a hoci majú okolo seba ľudí, ktorým by o tom aj povedali, majú zábrany to urobiť, pretože majú strach zo zlyhania a z toho, že svojich najbližších sklamú.

Za prvok úspešného človeka totiž mylne považujeme ťažkosti nemať, nezlyhávať a podávať výkon, dosahovať úspechy alebo v niečom byť perfektný. A tým, že by sme o svojich chybách a trápeniach zrazu začali hovoriť, tak by sme dojem perfektnosti narušili a mali pocit, že blízkych sklameme.

To, že niekto spraví chybu, si zamieňame s tým, že zlyhal ako človek.

Pomáha nám v niečom, ak robíme chyby?

Samozrejme. Máme o tom aj veľa rôznych prísloví a porekadiel: mýliť sa je ľudské, z chýb je potrebné sa ponaučiť a podobne. Čiže to, že urobíme nejakú chybu, z ktorej získame skúsenosť, je úplne prirodzené.

Na základe toho, že niečo urobíme a neprinesie nám to želaný efekt, môžeme svoje správanie zmeniť. Čiže sa nejakým spôsobom ponaučíme.

V našom vývine od detstva k dospelosti je nemožné nerobiť chyby. Je dokonca potrebné ich robiť. Slovo chyba má negatívnu konotáciu, ale v skutočnosti je to hlavne nejaká skúsenosť. Nastavujeme si hranice vo vzťahoch aj svoje vlastné hranice. Učíme sa, čo funguje, čo nefunguje. Citlivo by som pristupovala k tomu, v akom kontexte vlastne hovoríme o chybe.

Tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Craig Ramsay po chybe svojho hráča Olivera Okuliara povedal toto: „On nie je