Propaganda už presvedčila polovicu Slovákov, že za ruskú agresiu môže Západ alebo Ukrajina

Šíritelia proputinovskej propagandy môžu byť spokojní. Už viac než polovicu Slovákov dokázali presvedčiť, že za to, že Rusko dobýja a systematický ničí ukrajinské územie, môže Západ alebo Ukrajina.

Najnovší prieskum organizácie Globsec ukázal, že naďalej rastie počet Slovákov, ktorí preberajú tvrdenia Ruska a jeho slovenských pomocníkov v odpovedi na otázku, kto je hlavným vinníkom vojny proti Ukrajine.

Výskumníci dali respondentom na výber tri možnosti, dve tvrdenia vychádzali z kremeľskej propagandy.

Vysvetlenie, že hlavnú zodpovednosť nesie Západ, lebo provokoval Rusko, zvolilo 34 percent opýtaných.

Tvrdenie, že hlavným vinníkom je Ukrajina, lebo utláčala po rusky hovoriacich obyvateľov, si vybralo 17 percent opýtaných.

S verziou, že zodpovedné je Rusko, ktoré zaútočilo na Ukrajinu, súhlasilo 40 percent opýtaných.

Zvyšok opýtaných nedal jednoznačnú odpoveď.

Dáta k prieskumu zbierali výskumníci koncom marca tohto roka. V každej krajine prebiehal na vzorke tisíc respondentov, pričom na Slovensku ho pre Globsec zabezpečovala agentúra Focus.

Výsledky ďalej ukázali, že percento Slovákov, ktorí v súvislosti s vojnou preberajú tvrdenia propagandy, stále rastie.

Pri poslednom prieskume, ktorý robil Globsec na jeseň minulého roka, to bolo približne pol na pol: 43 percent označilo za hlavného vinníka Rusko, 46 percent Západ alebo Ukrajinu.

Stredoeurópski premianti

Najnovší prieskum, ktorý robil Globsec v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy, potvrdil aj dlhodobo známu vec, že Slováci sú v proruských postojoch stredoeurópskymi lídrami.

Dokonca aj v Maďarsku, kde je Orbánova vláda výrazne proruskejšia, než bola bývalá Hegerova či súčasná Ódorova vláda, ktoré jednoznačne podporujú Ukrajinu, považuje Rusko za jasného agresora 54 percent opýtaných – o 14 percentných bodov viac ako na Slovensku. Naopak, Západ či Ukrajinu označilo za vinníka 35 percent opýtaných.

Výrazne inak sa na príčiny vojny pozerajú Česi: podľa 71 percent opýtaných za ňu môže Rusko, podľa 23 percent je to Západ alebo Ukrajina.

No a tradične úplne jasno majú Poliaci: 85 percent si myslí, že za vojnu môže Rusko, dohromady len sedem percent si myslí, že Západ alebo Ukrajina.

Podobné skóre ako Slovensko mali – rovnako ako pri starších prieskumoch – iba Bulhari.

Aké sú príčiny?

To, čo odlišuje Slovensko najmä od Česka či Poľska, je, že prokemeľskú propagandu preberajú vplyvní politici. Ich arénou sú hlavné sociálne siete.

Denník N nedávno ukázal, že na Facebooku majú najväčší úspech tí politici, ktorí šíria prokremeľskú propagandu: Robert Fico, Milan Uhrík či Milan Mazurek. Síce priamo neobhajujú Rusko, ale snažia sa odvádzať pozornosť od jeho zodpovednosti. Namiesto toho, aby rozprávali o ruskej agresii, kritizujú Ukrajinu alebo Západ, ktorý Kyjivu pomáha.

Špecifickým prípadom je poslanecký asistent Republiky Tomáš Špaček, ktorý sa rozhodol preraziť na sociálnych sieťach a používa tú najtvrdšiu kremeľskú propagandu – napríklad vrátane spochybňovania masakru ukrajinských civilistov v Buči.

V Českej republike ani v Poľsku analogické príklady nie sú.

„Aj zarytý podporovateľ Ruska, akým bol bývalý prezident Zeman, vo svojich názoroch otočil, kým na Slovensku máme politikov, ktorí naďalej šíria naratívy kremeľskej propagandy. Hovoria, že je to len vojna medzi Ruskom a USA, kým Ukrajina je nejakou figúrkou,“ poznamenala výskumníčka Globsecu Katarína Klingová.

Ďalší dôvod: Nedôvera v inštitúcie

Slovensko patrí medzi najhoršie (z pohľadu sympatizantov Putina najlepšie) prakticky vo všetkých otázkach, ktoré súvisia s vojnou.

Príkladom je postoj k ukrajinským utečencom: až dve tretiny opýtaných Slovákov si myslia, že Ukrajincom štát pomáha na úkor „našich ľudí“.

Podobné čísla namerali len v Bulharsku a Rumunsku. V Česku mala rovnaký názor len tretina opýtaných.

Ďalšou témou sú protiruské sankcie: väčšina Slovákov si myslí, že nie sú efektívne.

Ešte väčšie hodnoty síce namerali v Poľsku, tam to však bolo z iného dôvodu. Poliaci si podľa analytikov prajú, aby boli sankcie ešte tvrdšie, preto ich označujú za málo efektívne. Na Slovensku si, naopak, významná časť ľudí praje, aby sa zrušili.

Okrem mimoriadnej aktivity politikov, ktorí majú pochopenie pre Putina, môžu mať tieto trendy ešte ďalšiu súvisiacu príčinu. Tou je nízka dôvera Slovákov v inštitúcie a v politikov, ktorí sú prozápadní a proukrajinskí.

Rapídny prepad dôvery v inštitúcie nameral Globsec už vlani. Za hlavný dôvod označil rozpačitý výkon bývalej vlády počas pandémie.

„Ľudia prestali dôverovať inštitúciám aj preto, ako posledné tri roky fungovala naša vláda. Keďže prestali dôverovať vláde, prestali dôverovať aj posolstvám o vojne, ktoré vláda šírila,“ dodala výskumníčka Klingová.

Podpora pre EÚ a NATO

Zdanlivo povzbudivo vyznieva zistenie, že podpora členstva v EÚ i v NATO je na Slovensku stále väčšinová. Aj pri tejto téme vidieť tendencie, ktoré analytici označujú za znepokojivé.

V prípade členstva v NATO sa trend otočil. Posledné roky podpora Aliancie medzi Slovákmi rástla, poskočila najmä vlani po šoku z Putinovej agresie. V najnovšom prieskume namerali prvýkrát po rokoch výraznejší pokles.

„V podpore členstva v NATO sme sa vrátili na úroveň z roku 2019,“ poznamenali analytici Globsecu.

Pri tejto téme vidno kontrast s Českom. Aj tam vlani skokovo stúpla podpora NATO, na rozdiel od Slovenska sa udržala. Podľa aktuálneho výskumu Globsecu podporuje členstvo v NATO 85 percent Čechov a 58 percent Slovákov.

„Tento pokles pripisujeme aktívnym dezinformačným kampaniam, s ktorými sa na Slovensku stretávame,“ povedal riaditeľ Globsecu Róbert Vass.

Už dávnejšie sa obrátil trend pri podpore členstva v Európskej únii. Slováci patrili mnoho rokov medzi najväčších eurooptimistov, kým Česi patrili skôr do opačnej kategórie. Dnes už je to podľa prieskumov Globsecu naopak.

Na Slovensku podporuje členstvo v EÚ 64 percent opýtaných, v Česku 75 percent.

„Výhody členstva v EÚ naďalej uznávajú aj niektoré z tých skupín obyvateľstva, ktoré inak podliehajú dezinformačným naratívom,“ hovorí Klingová.

Aj v prípade dôvery v EÚ skončili Slováci na poslednom mieste medzi ôsmimi meranými krajinami. Najvyššiu podporu má dnes členstvo v Únii v Rumunsku, Litve a Maďarsku.