Pred súdom stojí bývalá dvojka Smeru na východe: čo čítam v prípade „grófky“ Roškovej
Svoje léno tam majú aj Uhrík, Harabin či iní „vlastenci“, no na fakte ani podvodmi smerákov neprebudených Ficových voličov na Zemplíne to nič nemení.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Kacírsky by sa dalo povedať, že Božie mlyny melú v prípade „grófky“ Ľubice Roškovej ozaj pomaly. Taký istý čas, aký uplynul od mojich reportáží po deň, keď sa ocitla pred súdom, trvali komunistom päťročnice. Ibaže tých päť rokov je lepších ako nikdy, buďme v prípade Slovenska skromní.
Konečne, bola moja prvá reakcia. A zároveň cítim z prípadu, v ktorom som fungovanie Ficovej „štátostrany“ na Zemplíne rozobral na súčiastky, istú pachuť.
Spomienky ožívajú ako rozmrazené rybky v akváriu. Keď som čítal článok kolegyne Veroniky Prušovej o tom, že „grófke“ (kto viac spopularizoval u nás šľachtické tituly?) hrozí za podvody s dotáciami dvanásť rokov väzenia, satisfakciu čoskoro vystriedalo sklamanie. To súvisí s dodnes prevažujúcim, takmer hollywoodskym naratívom šíreným v spoločnosti, že dotyčná dáma poberala – v pote tváre, všakže – agrodotácie aj na asfaltové parkovisko a betónové letisko.
Iste, je to absurdita non plus ultra, tá jej drzosť. Na betóne a asfalte ozaj veľa trávičky ani kláskov obilia nevyrastie. To sú však maličkosti, podstata je inde.
