Denník N

Národný park Malá Fatra je ochotný po schválení zonácie umožniť vlastníkom poľovanie v nových častiach A zóny, má to pomôcť aj hlucháňovi

Veľký Rozsutec, Národný park Malá Fatra. Foto – Soňa Mäkká
Veľký Rozsutec, Národný park Malá Fatra. Foto – Soňa Mäkká

Národný park Malá Fatra má tak málo štátnych pozemkov, že nemôže urobiť bezzásahovú zónu len na nich. Musia sa dohodnúť s neštátnymi vlastníkmi, ktorí chcú na svojich pozemkoch ďalej poľovať. Podľa riaditeľky parku Gabriely Kalašovej to môže pomôcť v boji s predátormi hlucháňa a tetrova hoľniaka.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Národný park Malá Fatra má zo všetkých slovenských národných parkov najmenej štátneho vlastníctva, iba desať percent. Patrí aj k trom parkom, ktoré sú najďalej od schválenia zonácie. Podľa Gabriely Kalašovej, riaditeľky Správy národného parku Malá Fatra, neštátni vlastníci so zonáciou nesúhlasia, bez nich sa však urobiť nedá. Preto chce národný park v nových bezzásahových územiach, ktoré by boli na neštátnych pozemkoch, povoliť vlastníkom poľovať.

„Môžeme aj po odbornej stránke povedať, že kopytníky sú premnožené a vznikajú veľké škody na lesných porastoch. Tiež ide o tlmenie predátorov hlucháňa, ako sú kuna a líška. Ak by sme vyhodnotili dosah poľovníctva ako závažný na predmet ochrany, určite by sme nesúhlasili, no vidíme to takto,“ hovorí Gabriela Kalašová.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • či má Malá Fatra dosť zachovaných lesov, ktoré by mohli byť v A zóne;
  • či môžu vlastníkom garantovať poľovanie;
  • ako sa darí ohrozeným hlucháňom a tetrovom a čo je pre nich najväčší problém;
  • ako chcú v národnom parku od ďalšej zimy upraviť skialpinizmus.

Riaditeľkou správy parku ste relatívne krátko, od minulej jesene, dovtedy bol riaditeľom váš manžel. Zaskočilo vás napriek tomu niečo, čo ste museli riešiť?

Pracujem na správe národného parku s prestávkami od roku 1999, v problematike som bola viac-menej zorientovaná. Zaskočila ma robustnosť prevádzkovo- ekonomickej agendy, ktorá súvisí so zmenou národného parku na samostatný právny subjekt. Tento servis nám do spustenia reformy zabezpečovalo ústredie Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici.

Prešiel rok od spustenia reformy národných parkov, ako by ste ho vyhodnotili?

Za veľmi dôležitý prínos reformy považujem decentralizáciu, ktorá nám umožňuje sústrediť sa na lokálne záležitosti v regióne. Bol odstránený medzičlánok v komunikácii medzi národnými parkami a ministerstvom životného prostredia, ktorým bola spomínaná štátna ochrana prírody.

Odkiaľ má národný park príjmy?

Peniaze máme z troch zdrojov: štátny rozpočet, envirofond, eurofondové projekty. Vlastné zdroje sú v našom prípade veľmi obmedzené. Sme národný park s najvyšším podielom neštátneho vlastníctva, nemáme veľkú plochu lesov, ktoré by sme obhospodarovali a nemáme veľké výnosy z ťažby dreva.

Ak by bola schválená zonácia národného parku, ktorá sa teraz pripravuje, prešli by pod vás aj štátne pozemky s 3. stupňom ochrany, ktoré momentálne spravujú štátni lesníci. Pomohlo by to v riešení finančnej situácie?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Rozhovory

Turistika a outdoor

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie