Ruská hranica je odomknutá

Autor je novinár a prekladateľ

Bývalý generál pohraničnej stráže pod podmienkou zachovania anonymity poskytol toto hodnotenie: „Najúčinnejšou zbraňou na stanovištiach a hraničných priechodoch sú staré, zle fungujúce obrnené transportéry, ktorým však chýbajú vycvičené posádky. Niektorým jednotkám odobrali drony pre potreby frontovej línie. Vojenská polícia, špeciálne služby a špeciálne jednotky majú povinnosť zasahovať proti sabotérom. Ak nepriateľ používa obrnené vozidlá, sú potrebné delostrelectvo a letectvo. A pohraničná stráž by mala chytať pašerákov a pečiatkovať pasy občanov.“

Treba povedať, že v posledných rokoch existencie Sovietskeho zväzu bol dostatok síl na kompletnú ochranu najdlhšej hranice na planéte. Úrady vydali nariadenia, ktoré umožňovali bežným občanom žijúcim v blízkosti hranice strážiť ju.

V 90. rokoch minulého storočia de facto neexistovala medzi Ukrajinou a Ruskom skutočná hranica. Platila dohoda o cezhraničnej spolupráci, ktorá umožňovala všetkým prechádzať tam a späť prakticky bez dokladov. Ruské vlaky na severný Kaukaz prechádzali cez územie susedného štátu.

Ukrajinci boli prví, kto v 2005 roku začal stavať na hranici zátarasy a hraničné priechody. Celá infraštruktúra na ruskej strane sa doteraz obmedzovala len na udržiavanie hraničných priechodov. Občas pohraničná stráž pozatýkala pašerákov. Na niečo vážnejšie však nebolo dosť síl.

Zatvorenie hraníc nie je možné

„Problém Ruska je objektívnej povahy. Mnoho stoviek kilometrov hranice s pomerne priechodným terénom, osadami a so sieťou poľných ciest nemožno hermeticky uzavrieť,“ povedal izraelský vojenský expert David Sharp autorovi tohto textu. „Spoľahlivé zablokovanie takej dlhej hranice by si vyžiadalo obrovské množstvo vojakov a techniky. Potrebujete štábу, koordinačné a prieskumné prostriedky a veľa síl v neustálej vysokej pohotovosti. Pre útočiacu stranu je to oveľa jednoduchšie ako pre brániacu sa stranu. Ukrajinci majú schopnosť hľadať slabé miesta v Rusku a starostlivo pripravovať svoje akcie. Kyjiv má všetko, čo potrebuje – čas, zdroje, spravodajské informácie.“

David Sharp uvádza príklad izraelsko-libanonskej hranice, kde 130 kilometrov stráži elitná armáda a pohraničná stráž s použitím najmodernejších prostriedkov a techniky, o akej môže Rusko len snívať. Navyše je známe, že táto línia má svoje slabé miesta a v prípade potreby sa ju nepriateľ môže pokúsiť prelomiť.

Pre Rusko je podľa Sharpa situácia ešte horšia, ako by sa mohlo zdať. Na obranu hraníc totiž vyčlenilo veľmi málo síl a na niektorých miestach nemusia byť vôbec žiadne. „Rusko nemá na fronte dostatok jednotiek,“ hovorí Sharp a dodáva, že „čo Rusi dokážu s tými skromnými zdrojmi, ktoré dnes majú, je otvorená otázka. Môj odhad je, že ich účinnosť je zanedbateľná. Môžeme byť svedkami vysokej miery ľahkovážnosti, zlej organizácie a slabého výcviku“.

Ruská armáda už dlho operuje v podmienkach extrémneho nedostatku vycvičeného personálu, povedal ďalší vojenský expert, bývalý dôstojník izraelskej polície a špeciálnych služieb Sergej Migdal. Podľa neho vidíme, že jednotky z celej krajiny od Kaliningradu až po Ďaleký východ využívajú na miestach, kde prebiehajú aktívne boje. Je ich sotva toľko, aby udržali viac ako tisíc kilometrov frontovej línie. Určitá časť z nich musí navyše zostať vo svojich domovských vojenských okruhoch. Zatiaľ čo zvyšok línie dotyku, teda hranicu, v skutočnosti kryje pohraničná stráž a Rosgvardia s políciou. „Tieto jednotky nie sú prispôsobené ani len na boj so záškodníkmi, nehovoriac o ťažkej technike. Môžu len obetavo zomrieť na bojisku,“ tvrdí Migdal.

Ruská pohraničná stráž je podľa neho celkovo na mimoriadne nízkej úrovni. Je presvedčený, že väčšina rusko-ukrajinskej hranice stále nie je vybavená potrebnými prostriedkami na odhaľovanie narušiteľov a vo všeobecnosti je otvorená voľnému pohybu. Preto je prakticky nemožné zorganizovať na nej serióznu obranu.

Príznaky ukrajinskej protiofenzívy

„Ruské posily sa do Grajvoronu presúvali veľkými transportnými vrtuľníkmi Mi-26,“ pokračuje Migdal. Je zrejmé, myslí si, že „na zemi neboli žiadne sily, ktoré by útok odrazili. Jeden útočný vrtuľník bol údajne zostrelený a zhorel v dedine neďaleko okresného centra. Na úspešné odrazenie prichádzajúcich síl bolo potrebné rozmiestniť v blízkosti hraníc niekoľko práporov ruskej armády s vopred pripravenými obrannými pozíciami. Samotné opevnenia a mínové polia nič nezmôžu. Odstránia ich zo dňa na deň ženijné jednotky“.

Migdal predpokladá, že podobné nájazdy sa môžu v najbližších týždňoch alebo dokonca dňoch uskutočniť aj v iných regiónoch Ruska. A to bude pre ruské bezpečnostné orgány vážny problém. Nie nadarmo sa Vladimir Putin k situácii nevyjadruje a snaží sa tváriť, že sa nič nestalo.

„Bolo by logické, keby ukrajinská strana zintenzívnila takýto nápor,“ tvrdí Migdal, „s pomocou Rusov z Ruského dobrovoľníckeho zboru a Ruskej légie slobody alebo vlastných špeciálnych jednotiek zaradených do týchto jednotiek“.

A ak hranicu prekročí celá pešia brigáda, mohla by sa zmocniť mestečka a udržať ho. Moskva by potom bola nútená reagovať a premiestniť formácie z frontovej línie do predtým bezpečných oblastí. Vzhľadom na to, že zdroje sú obmedzené, nakoniec budú miesta, kde by sa mohla začať očakávaná ukrajinská protiofenzíva, prázdne.

Expert sa domnieva, že takéto operácie plánuje Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinských ozbrojených síl a sú veľmi úspešné. Aj keď oficiálne médiá incident úplne ignorujú, informácie sa okamžite šíria prostredníctvom internetu. Cieľom je vniesť na domáci front hrôzu a zmätok, zasiať paniku, zablokovať cesty utečencami a dopravnými zápchami a ukázať zraniteľnosť obývaných oblastí. To všetko sú znaky blížiacej sa protiofenzívy Ukrajiny.