Adam Crafton z The Athletic: Som gej. A keď zomrel novinár v Katare, ľudia mi písali, že ja budem ďalší

Adam Crafton patrí k najznámejším športovým novinárom vo Veľkej Británii. O futbale píše pre známy portál The Athletic, v roku 2018 vyhral cenu Najlepší mladý športový novinár, napísal aj knihu o vplyve španielskeho futbalu.

Pred a počas majstrovstiev sveta v Katare napísal niekoľko kritických textov na tému LGBTIQ+ v kontexte práve usporiadateľa šampionátu, kde je homosexualita trestná.

Reakcia? Pravidelné urážky a vyhrážky smrťou. „Z tohto pohľadu bol Katar veľmi náročný, obťažovanie prakticky nemalo konca,“ hovorí vo veľkom rozhovore pre Denník N Adam Crafton, ktorý pred MS v Katare absolvoval aj bezpečnostné lekcie.

Svoju sexuálnu orientáciu vraj „na zopár týždňov odložil do skrine”.

Dočítate sa:

• aké obťažovanie a vyhrážky zažil za texty o Katare;
• že keď vyrastal, márne hľadal ľudí ako on;
• o rozdiele medzi mužským a ženským športom v téme queer ľudí;
• čo ho zaujalo pri rozhovore s mladým homosexuálnym futbalistom;
• prečo nevidíme viac coming-outov známych športovcov,

Ako reportér jedného z najvplyvnejších športových webov na svete ste o MS v Katare veľa písali. Bola to jedna z najväčších výziev vzhľadom na vašu sexuálnu orientáciu?

Nenazval by som to najväčšou výzvou, skôr čímsi nezvyčajným. Nie som vybavený na to, aby som sa cítil komfortne v krajine, kde sa cítim akosi nepokojne a nevítane. To je kultúrny aspekt.

Potom sú tu však aj nepríjemné športové momenty, ako napríklad túžba európskych krajín nastupovať v dúhových kapitánskych páskach a následné odmietnutie zo strany FIFA, fanúšikovia, ktorí išli na štadión v dúhových tričkách či iných odevoch s nejakou symbolikou, ktoré im odobrali, či protesty iránskych žien.

Pred turnajom boli obavy z toho, ako hostiteľská krajina prijme queer ľudí. Ambasádor turnaja dokonca hovoril o osobách s inou sexuálnou orientáciou ako o ľuďoch s vrodenou chybou. Dnes sa však hovorí o MS ako o jedných z najlepších vôbec. Vnímate to rovnako?

Ja som tam bol pracovať. Nikto nevedel, že som gej, kým som sa náhodou nepostavil a nepovedal som to nahlas. A to sa nestalo. Nie je to preto to isté – byť ženou či byť človekom tmavej pleti, teda že to ľudia okamžite vidia.

Svoju sexualitu môžete skrývať, a môžete ju skrývať veľmi dlho – tak ako to mnohí ľudia robia. Ja som ju teda na zopár týždňov odložil do skrine. Z tohto pohľadu teda moja skúsenosť nemohla byť skúsenosťou geja, ktorý sa narodil a žije v Katare. A to preto, že ja tam idem na pár týždňov, som tam s kolegami a nerandím tam s partnerom po boku.

Absolvovali sme bezpečnostné lekcie, dostali sme asistentov, keď to náhodou bolo treba. Moja pozícia bola preto mimoriadne privilegovaná oproti ľuďom v Katare.

Stretli ste sa s problémom odmietnutia vašej orientácie?

Nezachytil som žiadny problém vo vzťahu ku kolegom novinárom ani respondentom a osobnostiam. Aspoň mi nič nepovedali do tváre. V prípade čitateľov to bolo vo väčšine prípadov v poriadku, úplne iný prípad sú sociálne siete. Z tohto pohľadu bol Katar veľmi náročný, obťažovanie prakticky nemalo konca.

Vždy dostanete kritiku a urážky, keď ste pripravení hovoriť o homosexualite spojenej s takýmto podujatím, prípadne keď trebárs kritizujete Newcastle United v kontexte saudskoarabských vlastníkov.

Vidíme to najmä v poslednom období, a to najmä na twitteri, ktorý sa v súčasnosti stal úplne bláznivým miestom. Z mojej skúsenosti môžem povedať, že akokoľvek bezpečne ste sa tam mohli cítiť pred trebárs pol rokom, tak to už je preč a nie je to aktuálne.

Aký typ obťažovania či urážok ste presne zažili?

Keď na šampionáte zomrel americký športový novinár Grant Wahl (zomrel na infarkt pri štvrťfinálovom zápase Argentína vs. Holandsko – pozn. red.) tak som dostával správy, že ja budem ďalší. Alebo napríklad vznikali mémy s horiacimi