Denník N

Neľutujte asistenčné psy, majú lepší život než väčšina psov v domácnostiach, vraví cvičiteľka

Foto - Ludvík Hradilek, Deník N
Foto – Ludvík Hradilek, Deník N

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Zuzana Daušová založila neziskovú organizáciu Helppes, ktorá pomáha ľuďom s rôznym typom postihnutia, aby boli sebestační a aby žili plnohodnotný život. Počas svojho fungovania jej neziskovka vycvičila takmer 300 psov.

V rozhovore hovorí, čo sa za posledných tridsať rokov v práci s asistenčnými psami zmenilo, ako prebieha ich výcvik a prečo ich nemôžete hladkať, keď ich stretnete na ulici.

Výcviku asistenčných psov sa venujete roky. Zmenila sa za ten čas vaša práca?

Určite áno. Pred tridsiatimi rokmi tu boli iba vodiace psy, vôbec sa nevedelo, že ich možno cvičiť aj pre iné typy hendikepov. To prišlo až koncom deväťdesiatych rokov.

Keď som už mala informácie o ďalších typoch výcvikov zo zahraničia, založila som v roku 2001 organizáciu Helppes. Nie každý pes sa hodí na sprevádzanie ľudí so zrakovým postihnutím, preto sme mohli tých, ktorí na to neboli vhodní, zaradiť do iného výcviku.

Pes musí byť v prvom rade v práci šťastný a spokojný. V momente, keď je v strese a necíti sa dobre, to nemôže fungovať. Výcvik je totiž iba jedna časť, to najpodstatnejšie je vzťah s človekom, s klientom. A pes, ktorý sa v práci nájde a robí ju rád, si vytvorí oveľa hlbší a pevnejší vzťah, ako keď robí prácu, na ktorú sa nehodí.

Ako vyberáte psy, ktoré sa na asistenčnú prácu budú hodiť?

V minulosti sme dávali prednosť starším psom, to však príchod covidu zmenil – ⁠ ľudia si psy rozobrali z útulkov, takže sme začali s väčším nákupom šteniat. Už keď nám ich privezú, spoznáme, ktoré musíme odmietnuť. Hlavným faktorom je, že sa šteňa bojí.

Keď sa človeka bojí v takom veku, znamená to, že už má zrejme nejakú zlú skúsenosť. Stačí, že sa mu chovateľ nevenoval, nevytvoril si s ním dobrý vzťah, nemal dostatok kontaktu s ľuďmi. Asi najlepším testom je, keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pes

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie