Denník N

Bieloruský denník: Lukašenko omilostil Prataseviča, kvôli ktorému pred 2 rokmi odklonil lietadlo Ryanairu. Prečo?

Raman Pratasevič (v strede) na archívnej fotografii z marca 2017. Foto - TASR/AP
Raman Pratasevič (v strede) na archívnej fotografii z marca 2017. Foto – TASR/AP

Ako diktátor využíva známeho rukojemníka a ako sa k Ramanovi stavia opozícia.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Raman Pratasevič, bývalý redaktor nezávislého média NEXTA, dostal na základe rozhodnutia Lukašenka milosť. Hoci nedávno to, čo sa nazýva bieloruský súd, odsúdil novinára na 8 rokov väzenia. Prvýkrát zverejnila správu o milosti štátna tlačová agentúra BelTA, neskôr sa v štátnych médiách objavilo video so samotným Ramanom Pratasevičom. Hovorí v ňom, že je na slobode, ďakuje Lukašenkovi a že chce ísť do prírody, rozptýliť sa a pokojne premýšľať.

Čo sa vlastne stalo? Prečo vôbec prepustili muža, ktorý bol obvinený zo „sprisahania s cieľom prevziať moc“? Už nie je nebezpečný pre diktatúru? Je to hra, ktorá má ukázať, že aj tí najslávnejší Lukašenkovi odporcovia sa môžu vrátiť do krajiny a po nejakom čase sa dostať na slobodu?

Stručná história

Raman Pratasevič je bývalý redaktor Nexty, jedného z hlavných protestných médií v Bielorusku. Práve tento projekt ako prvý zverejnil fotografie a videá všetkých hrôz bezpečnostných zložiek v dňoch 9. – 11. augusta 2020 a neskôr. Práve telegramový kanál Nexty sa po zmanipulovaných voľbách stal kľúčovým zdrojom informácií o miestach zhromaždení pre státisíce demonštrantov.

A v máji 2021 informačný priestor zaplavili správy, že na Lukašenkov príkaz bieloruské bezpečnostné sily donútili pod zámienkou hrozby pristáť v Minsku lietadlo Ryanairu, ktoré letelo z Atén do Vilniusu a na ktorého palube bol Raman Pratasevič so svojou vtedajšou priateľkou Sofiou Sapegovou. Išlo o prvý významný čin Lukašenkovho režimu, ktorý možno nazvať medzinárodným terorizmom.

Odvtedy – takmer celé dva roky – štátna propaganda aktívne využívala Ramana Prataseviča na svoje účely. Režim, ktorý ho v skutočnosti vzal ako rukojemníka, prinútil opozičníka ohovárať bývalých kolegov, priznať sa k zločinom, opakovať a potvrdzovať tézy Lukašenkovej propagandy. Nekonečné interview a tlačové konferencie. Pokus o imitáciu Pratasevičovho návratu k spravovaniu vlastných sociálnych sietí. Spustenie nového Ramanovho média – samozrejme, „čestného a nezávislého“, ale pod dohľadom bieloruskej KGB.

Nič z toho sa nepremenilo na skutočne dlhodobé projekty. A teraz nie je jasné, či sa Pratasevič vráti k práci v médiách. Nevieme, či Pratasevič zostane v Bielorusku alebo sa pokúsi odísť a povedať pravdu o tom, čo sa mu stalo.

Prečo to Lukašenko potrebuje?

Úprimne, ja osobne som neveril, že Raman Pratasevič dostane milosť. Podľa mňa režim nepotrebuje presviedčať ostatných členov opozície, ktorí boli nútení opustiť krajinu, aby sa vrátili. A tak diktatúra nepotrebuje príklad Prataseviča, ktorý súhlasil so spoluprácou a skončil na slobode. Videl som v tom zvláštnu krutosť režimu: najprv použiť človeka na vlastné účely, nalomiť mu vôľu a potom ho poslať do väzenia.

Ale nie. Lukašenkov režim si chce nechať možnosť „spolupráce“ s poprednými predstaviteľmi demokratických síl Bieloruska. A na to vytvára príklad Ramana Prataseviča, čím otvorene hovorí: ak vyjdete v ústrety, budete hovoriť, spolupracovať s propagandou, priznáte sa k tomu, čo ste neurobili, dostanete milosť.

Postoj k Pratasevičovi

Priaznivci demokratického Bieloruska vnímali správy o omilostení Ramana Prataseviča nejednoznačne. Nie je na tom nič prekvapivé – celá cesta jeho spolupráce s režimom a rozhovory v štátnych médiách vzbudili u niektorých podporu a u iných odsúdenie.

U niektorých podporu, pretože Raman Pratasevič je stále rukojemníkom Lukašenkovho režimu. A len on sám vie, čím všetkým si musel prejsť a čo presne ho prinútilo ísť do takejto aktívnej spolupráce.

Odsúdenie zase preto, že Maxim Znak a Marija Kolesnikovová, Sergej Cichanovskij a Igor Losik, Nikolaj Statkevič a tisíce ďalších ľudí stále zostávajú vo väzniciach. Nespolupracovali s režimom a naďalej sú za mrežami v neľudských podmienkach, ktoré ohrozujú ich zdravie a život.

Ale nie všetci ľudia musia byť hrdinovia. A ľudský život je hlavnou hodnotou.

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Proces s Eduardom Babarykom

V Minsku sa začal proces s Eduardom Babarykom – synom bývalého kandidáta na prezidenta Viktara Babaryka, ktorého zadržali pred voľbami. Eduard strávil za mrežami tri roky bez obvinenia, pretože proces sa začal až teraz. Obžalovaný je podľa štyroch paragrafov (od daňových únikov až po výtržnosti) a hrozí mu až 20 rokov väzenia.

Útoky na Mariju Kolesnikovovú pokračujú

Aktivisti za ľudské práva informovali, že v trestaneckej kolónii bola proti Mariji Kolesnikovovej zinscenovaná provokácia. Zamestnanci kolónie presvedčili jednu z Kolesnikovovej spolubývajúcich, aby medzi Marijine veci uložila tabletky. A podľa pravidiel kolónie sa lieky zo sanitárnej jednotky vyberať nesmú. Pri prehľadaní cely sa „zakázaná vec“ našla a Kolesnikovovú poslali do „ŠIZA“ – trestnej cely. Pripomínam, že Lukašenkov súd odsúdil Mariju Kolesnikovovú na 11 rokov väzenia.

Koľko dní nemáme správy o politických väzňoch?

103 dní nemáme správy o Maximovi Znakovi, právnikovi a zástupcovi centrály Viktara Babaryka. Už 102 dní nie je nič známe o stave Nikolaja Statkeviča, bývalého prezidentského kandidáta. 92 dní nič nepočuť o Igorovi Losikovi, bieloruskom blogerovi a novinárovi. 75 dní nie sú správy o Sergejovi Cichanovskom, jednom z hlavných Lukašenkových odporcov. A to sú len prípady súvisiace so známymi politickými väzňami.

Preložené z ruštiny. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie