Čaká nás turecké storočie? Leto sa pre Erdogana začne dobre, zblíži sa s Putinom a vzdiali Západu

Ani po dvoch dekádach sa politická scéna v Turecku nezmení. Prezidentské voľby vyhral podľa očakávaní úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan.

Kontroverzný líder s autokratickými tendenciami, ktorý kariéru začínal ako proeurópsky politik, bude vládnuť Turecku ďalších päť rokov. Neohrozila ho ani rekordná inflácia (turecká líra stratila na hodnote za posledné roky 80 percent) či devastujúce zemetrasenie, ktoré zabilo desaťtisíce ľudí aj pre nekvalitné stavby z jeho éry.

Erdogan stavil na štedré rozdávanie štátnych peňazí a vyšlo mu to.

Po sčítaní vyše 99 percent hlasov mal náskok 2,2 milióna hlasov pred kandidátom zjednotenej opozície Kemalom Kiličdarogluom, ktorému obrat ku krajne pravicovej a nacionalistickej rétorike nezafungoval. Okrem iného sľuboval, že vyše tri milióny sýrskych utečencov pošle domov.

Erdoganovi dalo podľa predbežných výsledkov hlas niečo vyše 52 percent voličov, rivalovi Kiličdarogluovi necelých 48 percent.

Dalo sa to vôbec vyhrať?

„Otázka za mňa je, či sa v takom neférovom prostredí, aké sa vytvorilo v Turecku, vôbec dá vyhrať,“ povedala Denníku N expertka na Turecko a zastupujúca šéfredaktorka Euroactiv Slovensko Lucia Yar.

Absolútne ovládnutá mediálna scéna sa podľa nej prejavovala už len tým, že opozícii pred niekoľkými dňami zakázali rozposielať SMS správy, kým Erdogan svoje posolstvá medzi ľudí dostal.

„Do toho neustály tlak na opozíciu zo strany najrozličnejších úradov, hrozby väznenia na každom kroku, klamstvá o tom, že opozícia podporuje terorizmus alebo že sa vaše deti stanú LGBTI+, ak budete voliť opozíciu, a napokon aj zmeny vo volebnom zákone a prekresľovanie okrskov,“ opisuje slovenská analytička prostredie, v akom sa opozícia snažila zmeniť politické pomery.

Vo svojej víťaznej reči Erdogan opakoval tézu, že opozícia propagovala práva homosexuálov. „V našej kultúre je rodina posvätná. Nikto do nej nemôže zasahovať. Uškrtíme kohokoľvek, kto sa jej odváži dotknúť,“ vyhlásil znovuzvolený prezident.

Ako príklad volebnej absurdity poukazuje Yar aj na to, že pred volebnou miestnosťou, kam išiel turecký prezident voliť, rozdával ľuďom 200-lírovky (okolo 10 eur). „Dajú sa nazvať voľby v takomto prostredí slobodné?“ pýta sa.

Krátko po odhlasovaní v 2. kole neúspešný opozičný líder Kiličdaroglu výsledky volieb uznal a dvojmiliónový náskok nespochybnil. Zároveň však dodal, že si prešli najneférovejším volebným procesom za posledné roky.

Podľa Yar bolo jasne vidieť, že nacionalistické nálady medzi obyvateľstvom značne narástli, a Kiličdaroglu sa s tým snažil pracovať v kampani pred 2. kolom. To už nestačilo.

„Budeme spolu až do hrobu,“ tešil sa pred stúpencami Erdogan. V skutočnosti ho čaká vládnutie radikálne rozdelenej spoločnosti. „Teraz sme otvorili dvere pre storočie Turecka. Znovu sa zrodíme a nikto sa nás nedokáže zbaviť,“ rozprával pred stúpencami v Istanbule.

Čakajú ho však ťažké mesiace, najmä pokiaľ ide o ekonomiku krajiny. Ešte horšie budú na tom jeho kritici, z ktorých sa mnohí medzičasom stali politickými väzňami.

„Referendum o Erdoganovi dopadlo v jeho prospech, nebude mať dôvod byť príjemnejší k tým, ktorí s ním doteraz nesúhlasili,“ myslí si Yar.

„Odliv mozgov bude pokračovať. Už teraz je inflácia v jeho krajine jednou z najväčších na svete – len v minulom roku narástla o 170 percent oproti roku 2021. A na to, aby politickú situáciu dokázal udržať, bude musieť pritlačiť: voči menšinám (sexuálnym, etnickým aj náboženským), voči vzdelanej elite (tá vo veľkom volila opozičného kandidáta) a voči opozícii všeobecne,“ myslí si Yar.

V najbližších mesiacoch – prinajmenšom v lete – bude situácia pre turecké hospodárstvo zrejme celkom dobrá, keďže sa očakáva príliv turistov. Vlani bolo Turecko 5. najnavštevovanejšou krajinou na svete. „A nemalú zásluhu na tom mali Rusi, ktorí do krajiny stále smú voľne cestovať. A vďaka slabej mene sa môže dariť aj exportu,“ hovorí Yar.

V zahraničnej politike podľa nej budeme sledovať skôr chladné vzťahy so Západom a, naopak, zlepšovanie na osi Moskva – Ankara, keďže v ostatných mesiacoch bol Putin v Erdoganovej kampani veľmi nápomocný.

Pustí Švédov do NATO?

Erdogan sa s európskymi lídrami stretne už vo štvrtok v Kišiňove, no Ankara podľa Yar môže nateraz zabudnúť na colnú úniu alebo liberalizáciu vízového režimu s EÚ.

„Vzhľadom na to, aká silná bola téma terorizmu vo voľbách – dokonca prehlušila aj príšernú ekonomickú situáciu alebo zemetrasenie a jeho následky –, je možné, že sa na tejto vlne Erdogan ešte povezie a napríklad Švédsko do NATO do samitu v júli ešte nepustí,“ dodáva analytička.

Odmietavý postoj Turecka k vstupu Švédska v krajine zarezonoval. „Stali sme sa krajinou, ktorá má svetu viac čo povedať. Zmenšil našu závislosť od zahraničných krajín,“ povedal pre Wall Street Journal 22-ročný technik Murat Sisko, ktorý volil prvý raz v živote a svoj hlas dal Erdoganovi.

Po príjemnom lete prídu podľa Yar horšie mesiace: so zimou sa budú zvyšovať účty za energie a krajinu o niekoľko mesiacov nato čakajú veľké splátky za pôžičky. Napríklad aj na ruský plyn za 600 miliónov dolárov.

„Nervozita bude narastať. Na jeseň sa ďalej dozvieme, ako sa skončil súd so starostom Istanbulu, čo môže naznačiť aj to, akým spôsobom sa Erdogan začne vyrovnávať s opozíciou. Zvýšený tlak bude voči aktivistom a mimovládkam, Kurdom, LGBTIQ+, ale aj Sýrčanom,“ predpovedá Yar.