Čo urobí Aliancia s miliónom hlasov? Bude to úžasný tlak, hovorí Chromík

„Priatelia, skoro milión hlasov. Chcem vás ubezpečiť, že podporu toľkých občanov vnímam ako záväzok, ako výzvu, ako nový začiatok. Ďakujem všetkým, ktorí mi odovzdali hlas, a chcem ich ubezpečiť, že budeme obhajcom ich záujmov, potrieb a práv, to im sľubujem.“

Takto v apríli 2009 oslavovala prehratý boj o prezidentský úrad Iveta Radičová. Hoci prehrala, o rok sa stala premiérkou.

Na Slovensku môžu voliť približne 4 milióny 200-tisíc voličov. Na to, aby bolo referendum Aliancie za rodinu úspešné, by sa ho museli zúčastniť viac než dva milióny voličov. Ak príde čo len štvrtina zo všetkých voličov, výhra to nebude, no bude to „milión“. Čo s ním?

„Chceme, aby sa rodina dostala do centra všetkých politík,“ hovorí jeden z troch hovorcov Aliancie za rodinu Anton Chromík. „Keď ľudia povedia, že toto je dôležité, povedia to politikom. Bude to úžasný tlak, aby sa tými názormi začali zaoberať.“

Chromík sa otázkam, či budú zakladať politickú stranu, už smeje. „Nejdem do politiky,“ hovorí. Ak by z nich bola jedna strana, mohli by podľa neho veľa ľudí stratiť. „My ideme ku všetkým politickým stranám, ku všetkým kandidátom.“

[poll id=“30″]

Lipšic: Chromíka do strany nevolám

Chromík síce hovorí, že nikdy nebol členom žiadnej strany, no s politikou skúsenosti má. V minulosti bol riaditeľom kancelárie ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.

Ministerstvo v tom čase pripravovalo vatikánske zmluvy, pre ktoré neskôr KDH odišlo z vlády Mikuláša Dzurindu. Chromík sa k výhrade vo svedomí často za rezort vyjadroval.

Bol aj právnikom Lekárskeho odborového združenia v čase protestu lekárov. S Lipšicom sú si dodnes blízki. Líder Novy pripravoval pre Alianciu za rodinu aj posudok o tom, či sú referendové otázky v súlade s ústavou.

„Nikdy sme spolu o politike nehovorili,“ opisuje ich vzťah Lipšic. Dnes sa stretávajú len sporadicky. Predseda Novy vylučuje, že by bývalého podriadeného volal do Novy; ani v minulosti, keď bol v KDH, ho neťahal ku kresťanským demokratom. Úlohu Chromíka pri príprave vatikánskych zmlúv podľa neho netreba preceňovať. „Rozhodnutie KDH bolo čisto politické a Chromík nikdy na rokovaniach KDH o tejto agende nebol.“

Kremský: Na kauzy Siemensu a KDH si nepamätám

Ďalšia hovorkyňa Aliancie za rodinu Anna Verešová tiež tvrdí, že v súčasnosti nemá ambíciu vstupovať do politickej strany.

V minulosti podporovala europoslankyňu KDH Annu Záborskú, pretože bola spokojná s jej prácou v prospech neziskovej organizácie, v ktorej pracuje. Verešová je riaditeľkou nadácie Áno pre život a Záborská je členkou jej správnej rady. Od KDH v minulosti dostali sponzorský dar.

„Je to, ako keby ste sa ma opýtali, či môžem vylúčiť, že pôjdem budúce leto do Egypta. Nechystám sa tam, ale všetko sa môže stať,“ povedal o možnom vstupe do politiky Peter Kremský, ktorý pracuje ako ekonomický redaktor v denníku SME.

„Ani neviem, či nejakú ponuku dostanem. Som človek, ktorý nikdy nehovorí nikdy. Ak mi niekto niečo povie, ponúkne, vždy o tom uvažujem.“

Kremský bol v rokoch 1997 – 1999 hovorca Siemensu. Spoločnosť vtedy musela vysvetľovať sporné financovanie KDH. „Vôbec si na to nepamätám, iba hmlisto, odvtedy sa toho stalo už veľmi veľa a ja sa až tak politike nevenujem,“ povedal Kremský.

„Spolitizovanie aktuálnej občianskej iniciatívy by poškodilo zámer referenda a tému ochrany rodiny do budúcnosti,“ odpovedal predseda kresťanských demokratov Ján Figeľ na otázku, či berú Alianciu za rodinu ako možnú konkurenciu.

Figeľ nepovedal priamo, či pozvú niektorých hovorcov na svoju kandidátku. „Na konci roka som predstavil základ stratégie KDH+, ktorá pozýva na spoluprácu aj osobnosti spoločenského života. KDH je otvorené všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí vyznávajú podobné hodnoty.“

Pomôcť to môže aj liberálom

Martin Slosiarik z agentúry Focus hovorí, že skôr by veril Chromíkovi, ktorý bude chcieť tému používať ako tlak na iné politické strany. No ak by sa otázky stali naozaj kľúčovou témou a vydržalo by to až do volieb plánovaných na marec 2016, pomôcť by to mohlo aj liberálom.

Slosiarik hovorí, že je dôležité aj to, ako sa k téme stavia Smer – skôr rezervovane – a či mu to vydrží. „Ak bude Robert Fico tému minimalizovať, nemusí milión v referende nič znamenať.“ Smer ako najsilnejšia strana totiž viac určuje predvolebné témy. Fico síce vyhlásil, že na referendum ide, no niektorí liberálni členovia strany odmietajú verejne povedať, či pôjdu a ako budú hlasovať.

„Milión hlasov je celkom možný, dokonca veľmi pravdepodobný, no nepredpokladám, že sa Aliancia za rodinu zmení na politickú silu,“ hovorí aj Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky.

„Ich agenda, to je trochu málo na celoplošnú stranu. To nie sú ľudia straníckej politiky, v KDH by boli neorganickým prvkom. Ešte ako-tak by som si niektorých vedel predstaviť v OĽaNO, ale tam by asi oni sami nechceli vstúpiť,“ dodal Mesežnikov.