Mamy, ktorá z vás ešte skočí Matovičovi na lep?

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Ja, patriarcha Slovenska, zostupujem k vám, aby som vám, matky moje, pomohol oslobodením od kazajky daní. Hoci Igor Matovič týmito slovami neuviedol svoj návrh novely zákona o dani z príjmu, pokojne mohol. Jeho zdôvodnenie totiž nie je o nič lepšie: „Ženy, ktoré sa rozhodnú stať matkami, vedia, že spoločnosť ich za roky venované výchove detí odmení tým, že budú mať výrazne nižšie platy ako muži a ženy bez detí. Návrhom zákona túto krivdu naprávame tým, že matky detí do 15 rokov nebudú platiť zo svojej mzdy daň z príjmu,“ napísal v dôvodovej správe k návrhu, ktorý mu v parlamente pre pár dňami neprešiel.

Predseda Matovič síce hovorí v množnom čísle – túto krivdu naprávame –, ale pod návrh sa podpísal len on. To je prvá vec, ktorú by si mala všimnúť – nielen – matka. Druhá vec je, že sa predseda vôbec neunúval vyčísliť vplyv na verejné financie. Okrem matiek mali byť od platenia dane z príjmu oslobodení aj mladí ľudia do 25 rokov, čo ich podľa predsedu bude motivovať „zostať žiť a pracovať na Slovensku“.

Ministerstvo financií však vplyv jeho daňových odpustkov vyrátalo. Na budúci rok by suma, o ktorú by prišla erárna kasa, dosiahla úctyhodných 458 miliónov eur, čo by samosprávam zrejme navodilo ďalšiu srdcovú príhodu. Dôvod, pre ktorý bývalý premiér a minister financií odignoroval jednu zásadnú otázku, onen vplyv na verejné financie, zrejme spočíva v tom, že mu na schválení zákona vlastne nezáležalo. S nápadom mal totiž iné plány: vyvesiť si ho na predvolebný bilbord. A tak ich tu máme: OĽaNO za mamy bez daní.

Náš najdrahší

Ak by sa vytvoril rebríček politikov, ktorí sú z pohľadu verejných financií takpovediac najdrahší, je vysoko pravdepodobné, že by najvyšší schodík do kurína obsadil predseda Matovič. Len málokto dokáže tak efektívne prepojiť svoje politické ciele s verejnými zdrojmi ako on. Iný by sa na jeho mieste po takom strašidelnom vládnom výkone prepadol v preferenciách do mínusu, on si užíva pohodlie svojich plusových siedmich percent a mámi mamy. A treba mu uznať, že slogan „za mamy bez daní“ stáča volebné témy do niečoho aspoň hmatateľného.

Veď povážme: existujú rozdiely medzi mzdami mužov a žien? Existujú. A je jedným z dôvodov aj materstvo? No veď práve, je to len jeden z dôvodov. Ich zoznam je dlhý a končí sa troma bodkami, pretože nie všetky rozdiely sú vyčerpávajúco zdôvodniteľné. Tak aspoň niektoré: pridlhá materská, zlá dostupnosť jaslí, škôlok, práca v menej platených povolaniach, nepružný pracovný čas, patriarchálne móresy, diskriminačná tradícia…

Odpustenie daní by nedosiahlo riadne ani na jeden. Toto všetko predseda Matovič, pravdaže, vie, ale nič z toho nie je z jeho uhla pohľadu také sexi ako „za mamy bez daní“. Je za tým navyše onen tradičný pohľad, v ktorom sa muž o deti nestará ako matka ani nevyužíva materskú, lebo má od boha iné poslanie. Napríklad vymýšľať chytľavé slogany.

Isteže sa na vec dá pozerať takpovediac monetárne: žiadna sociálna dávka, žiadna dĺžka platenej materskej „dovolenky“, žiaden štátny materiálny benefit nemôže vyvážiť krivdu, ktorej sa spoločnosť dopúšťa voči slovenskej zamestnanej matke. Ale predsa len je tu otázka, či si tie stámilióny, o ktoré príde verejný rozpočet, môže tento sociálny štát dovoliť, aby zostal akože sociálnym. Odpoveď je na počudovanie prostá. Pravdaže môže. Akurát len do určitého času. Pokiaľ napríklad štát nevyhlási bankrot. Podľa vládou schváleného Programu stability na roky 2023 až 2026 „bez ozdravenia verejných financií presiahne dlh už do roku 2040 hranicu 100 percent HDP“. Takýto dlh pri veľkosti slovenskej ekonomiky a dôveryhodnosti slovenskej politiky však znamená krach. A ešte skôr ako o sedemnásť rokov. Veď ktorýže príčetný veriteľ by nás pustil vyšplhať sa k sto percentám?!

Je to tak

Takže predseda Matovič patrí do čela pelotónu politikov, ktorí svojimi nápadmi ženú Slovensko za okraj fiškálneho útesu. Pritom však nijako nerieši zložité dôvody, ktoré k „rodovým“ rozdielom v platoch vedú. Nehovoriac o posilňovaní roly štátu a rozmnožovaní tých, čo sú od neho životne závislí a sú ľahkou korisťou pre mocibažných patriarchov. Vyznie to teraz síce banálne, ale nasledujúce zvolanie vyplýva už len z logiky veci: Mamy, ktorá z vás ešte skočí Matovičovi na lep?

A je tu ešte jedna pichľavá otázka: Keby boli matky s deťmi do 15 rokov oslobodené od dane z príjmu, je možné, že by po čase firmy na trhu práce ponúkali ženám o toľko nižšie mzdy, o koľko by matky ušetrili na dani? Poznajúc „úspornú“ mentalitu tunajšieho podnikateľa sa to nedá vylúčiť, no znamenalo by to, že by sa pri takomto scenári nerovnosť v platoch medzi mužmi a ženami priam uzákonila. Presne túto otázku autor položil umelej inteligencii a od ChatGPT prišla odpoveď, ktorá jeho obavu pripustila:

„Existuje teoretická možnosť, že oslobodenie matiek s deťmi do 15 rokov od dane z príjmu by mohlo viesť k situácii, kde by niektoré firmy na trhu práce mohli ponúkať nižšie mzdy ženám s predpokladom, že tieto matky by stále mali finančný prínos vďaka oslobodeniu od dane.“

Umelá inteligencia k tomu ešte celkom neumelo a inteligentne dodala:

„Je však dôležité si uvedomiť, že táto situácia by mohla byť dôsledkom neadekvátnych praktík alebo diskriminácie na trhu práce a nemusela by byť priamo spôsobená samotným oslobodením od dane.

V skutočnosti je mzdová politika a platová rovnosť komplexnou témou, ktorá zahŕňa mnoho faktorov, ako sú legislatíva, pracovné podmienky, kultúrne normy a podobne. Oslobodenie od dane by mohlo priniesť určité výhody matkám s deťmi, ktoré by mohli mať lepšiu finančnú situáciu v dôsledku úspor z dane z príjmu. No neexistuje žiadna priama súvislosť medzi oslobodením od dane a platom, ktorý by firmy mali ponúkať ženám. Je dôležité podporovať platovú rovnosť a zabrániť diskriminácii na základe pohlavia na trhu práce. Vlády a právne predpisy majú v úlohe zabezpečovať spravodlivé a rovnocenné pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na pohlavie. Ak by došlo k porušovaniu týchto zásad, mala by sa uplatniť legislatíva a opatrenia na ochranu pracovníkov pred diskrimináciou.“

Iste čitateľ postrehol, že ChatGPT opomenul fiškálny rozmer tohto problému, ale aj tak sa dá na záver zhrnúť: Keď si nie sme istí, testujme nápady politikov pomocou umelej inteligencie.