Denník N

Volajú ich ukrajinský Mossad. Prečo si na Západe myslia, že za úspešnými útokmi v Rusku stojí Kyjiv a jeho tajné služby

Vladimir Putin. Foto - TASR/AP
Vladimir Putin. Foto – TASR/AP

Ukrajinci podľa Marka Galeottiho špionážnu vojnu nad Rusmi vyhrávajú. Kyjiv tvrdí, že sa aktívne snaží aj o atentát na Vladimira Putina.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]

Boj na Ukrajine neprebieha len konvenčnými silami, ale je to aj súboj medzi ukrajinskou a ruskou tajnou službou. Stala sa z neho vojna vo vojne, kde majú zatiaľ navrch Ukrajinci.

Napísal o tom pre The Times britský expert na Rusko Mark Galeotti. Podľa neho je ukrajinská vojenská tajná služba zodpovedná aj za útoky v Rusku: zavraždenie dcéry propagandistu, proruského vojenského blogera či útoky dronmi na Kremeľ.

GRU vs. HUR: jedna tradícia, dva odlišné prístupy

Podľa ďalšieho britského pozorovateľa a akademika, ktorý sa špecializuje na Rusko a jeho tajné služby, si Ukrajina veľmi dobre počína vo vojenskej špionáži, kde proti sebe stoja ruská GRU na jednej strane a ukrajinská HUR na druhej strane.

„Na papieri sú stále rovnaké, majú špiónov v zahraničí, analytikov doma a – reflektujúc ich sovietske dedičstvo, spôsobené túžbou Kremľa vyrovnať váhu KGB – kontrolujú tisícky špeciálne vycvičených kománd známych ako Specnaz. V praxi však ich operačné kultúry fungujú inak,“ opisuje Galeotti.

Ich porovnaním chce ukázať, ako sa spravodajské organizácie oboch krajín „odklonili od spoločných koreňov a ako ukrajinská predstavivosť a iniciatíva, aspoň zatiaľ, prevyšuje ruskú disciplínu a hierarchiu“.

GRU sa, ako píše Galeotti, pritom ešte pomerne nedávno ocitla v nemilosti pre nedostatočné výsledky pri invázii do Gruzínska v roku 2008 a v roku 2010 ju premenovali na GU, teda Hlavné riaditeľstvo. Malo ísť o zjavnú predohru k zníženiu počtu jej príslušníkov.

„Všetci ju však stále nazývajú GRU a nakoniec ju zachránil generálplukovník Igor Sergun, ktorý ju prevzal v roku 2011,“ vysvetľuje britský expert. Podľa neho sa ukázal ako schopný a energetický šéf, ktorý si uvedomil, že Putinovi nejde o čiastočné spravodajské informácie. Túžil po niečom inom.

Chcel, aby sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ruskí špióni

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie