Volajú ich ukrajinský Mossad. Prečo si na Západe myslia, že za úspešnými útokmi v Rusku stojí Kyjiv a jeho tajné služby

Boj na Ukrajine neprebieha len konvenčnými silami, ale je to aj súboj medzi ukrajinskou a ruskou tajnou službou. Stala sa z neho vojna vo vojne, kde majú zatiaľ navrch Ukrajinci.

Napísal o tom pre The Times britský expert na Rusko Mark Galeotti. Podľa neho je ukrajinská vojenská tajná služba zodpovedná aj za útoky v Rusku: zavraždenie dcéry propagandistu, proruského vojenského blogera či útoky dronmi na Kremeľ.

GRU vs. HUR: jedna tradícia, dva odlišné prístupy

Podľa ďalšieho britského pozorovateľa a akademika, ktorý sa špecializuje na Rusko a jeho tajné služby, si Ukrajina veľmi dobre počína vo vojenskej špionáži, kde proti sebe stoja ruská GRU na jednej strane a ukrajinská HUR na druhej strane.

„Na papieri sú stále rovnaké, majú špiónov v zahraničí, analytikov doma a – reflektujúc ich sovietske dedičstvo, spôsobené túžbou Kremľa vyrovnať váhu KGB – kontrolujú tisícky špeciálne vycvičených kománd známych ako Specnaz. V praxi však ich operačné kultúry fungujú inak,“ opisuje Galeotti.

Ich porovnaním chce ukázať, ako sa spravodajské organizácie oboch krajín „odklonili od spoločných koreňov a ako ukrajinská predstavivosť a iniciatíva, aspoň zatiaľ, prevyšuje ruskú disciplínu a hierarchiu“.

GRU sa, ako píše Galeotti, pritom ešte pomerne nedávno ocitla v nemilosti pre nedostatočné výsledky pri invázii do Gruzínska v roku 2008 a v roku 2010 ju premenovali na GU, teda Hlavné riaditeľstvo. Malo ísť o zjavnú predohru k zníženiu počtu jej príslušníkov.

„Všetci ju však stále nazývajú GRU a nakoniec ju zachránil generálplukovník Igor Sergun, ktorý ju prevzal v roku 2011,“ vysvetľuje britský expert. Podľa neho sa ukázal ako schopný a energetický šéf, ktorý si uvedomil, že Putinovi nejde o čiastočné spravodajské informácie. Túžil po niečom inom.

Chcel, aby sa potvrdili jeho predsudky a mylné predstavy. A Sergun, majster v spolitizovanej špionáži, hovoril Putinovi presne to, čo chcel počuť.  Vo výsledku sa podľa Galeottiho GRU znovu stalo hviezdnou agentúrou na vzostupe a kľúčovým hráčom pri anexii Krymu a rozpútaní vojny na východe Ukrajiny.

Jednoduchý postup

Postup bol podľa neho jednoduchý – nasadili zástupných vojakov, našli miestnych vojnových bossov, a keď to bolo nutné, poslali špeciálne jednotky Specnaz na eliminovanie neposlušných ľudí. Zároveň si však mylne mysleli, že majú k dispozícii sieť ukrajinských agentov schopných paralyzovať riadiaci reťazec ukrajinskej armády.

Tí, čo boli k dispozícii, však jednoducho neboli schopní konať z vlastnej iniciatívy a bez toho, aby dostali rozkaz zhora, dodáva Galleoti.

Ukrajinská kontrarozviedka SBU podľa neho zároveň zapracovala a tradičné silné esá GRU do veľkej miery neutralizovala. Samozrejme, aj za pomoci západných partnerov. A počas invázie prišla pohroma.

„Specnaz utrpel ťažké straty v prvých fázach vojny, vysoko špecializovaná ľahká pechota bola hodená do bojov, na ktoré nebola vybavená, pretože nikto iný nebol k dispozícii,“ uvádza Galleoti.

Ukrajinský Mossad v akcii?

Galleoti cituje dôstojníka ukrajinskej kontrarozviedky, ktorý ruských agentov označil za „takticky síce agresívnych, ale obmedzených pomalým a ťažkopádnym velením“.

Naopak, menšia ukrajinská HUR pod velením Kyryla Budanova, ktorý vyšiel z ukrajinského Specnazu a bol trikrát zranený v bojoch na Donbase, dostala od Zelenského voľný priestor, aby začala robiť problémy Rusku a vystrašila Rusov do takej miery, aby pocítili, že ich vojna proti Ukrajine prišla až k nim.

Budanov má podľa Galeottiho povesť krutého a efektívneho človeka s dobrou predstavivosťou, čo zároveň platí pre HUR. Budanova hviezda podľa neho stúpa s každým úspechom HUR. Vystúpil z tieňa a, ako píše Galeotti, na grafite, ktorý bolo možné vidieť v Kyjive, bol zobrazený ako svätý Juraj, ktorý zabíja draka s hlavou Vladimira Putina.

„Hoci existujú určité dôkazy o domácom protivojnovom aktivizme v Rusku, zdá sa, že za väčšinou nedávnych sabotážnych útokov v krajine stojí ukrajinská vojenská rozviedka. Keďže jej chýba rozsiahla sieť agentov za nepriateľskými líniami, zvolila nové, neočakávané formy náboru,“ opisuje jej modus vivendi Galeotti.

„Hekeri vykrádajú bankové účty ruských dôchodcov, ktorých potom vydierajú, aby podpaľovali odvodové úrady. Ruskí tínedžeri – ktorí tvrdia, že nevedia, kto ich platí – sú najímaní prostredníctvom sociálnych médií, aby za peniaze zapálili železničné križovatky,“ opisuje taktiku ukrajinských tajných služieb.

Niektoré z najpôsobivejších akcií HUR podľa neho vykonali ľudia, ktorí zjavne nemali ani potuchy o tom, že vykonávajú nejakú misiu ukrajinskej rozviedky. Ako príklad udáva dopravcu, ktorý vlani v októbri na Kerčskom moste šoféroval nákladné auto plné výbušnín. Zrejme ani netušil, čo vezie, a nakoniec zahynul pri výbuchu.

Tento rok zase mladá Petrohradčanka na akcii odovzdala ultranacionalistickému blogerovi Maximovi Fominovi pozlátenú bustu, ktorá vybuchla a zabila ho.

Na smrť propagandistu vtedy zareagoval vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Na Twitteri to nazval domácim terorizmom, z ktorého sa môže stať nástroj vnútropolitického boja.

Zdá sa však, že išlo skôr o akciu ukrajinských tajných služieb.

Mladá Ruska zrejme nevedela, že mu odovzdáva bombu, myslí si Galeotti, ktorý sa o týchto a podobných akciách rozprával s britským spravodajským dôstojníkom. Ten HUR prirovnal k „ukrajinskému Mossadu“, teda izraelskej tajnej službe, ktorá sa vždy snaží nájsť spôsob, ako dosiahnuť cieľ, ktorý si zaumienila.

Takto sa v minulosti zamerala na hľadaných teroristov, ktorí zabíjali izraelských civilistov alebo predstaviteľov nacistického režimu, ktorí sa ukrývali v zahraničí. Ukážkovým príkladom bolo dolapenie Adolfa Eichmana v Argentíne a dopravenie ho do Izraela, kde ho čakal bezprecedentný súdny proces sledovaný celým svetom.

Podľa Galeottiho je možné, že aj bombový útok, ktorý vykoľajil vlak v ruskej Brianskej oblasti, či nedávny útok dronom na Kremeľ v predvečer osláv Dňa víťazstva pravdepodobne spustili dôstojníci HUR na ruskej pôde.

„Zdá sa, že za ne zodpovedá Bratstvo, elitná jednotka v rámci Specnazu,“ píše Galleoti.

Budanov zástupca v HUR Vadym Skibickyj dokonca pre nemecký Welt povedal, že v tajnej službe sa aktívne snažia dokonca aj o zabitie Vladimira Putina a ten o tom údajne aj vie. Na zozname vraj majú aj šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina alebo vojakov zodpovedných za vojnové zločiny.

Ako to analyzujú Američania

Aj ľudia v americkej tajnej službe si podľa New York Times myslia, že za útokmi na Kremeľ stoja Ukrajinci. Usúdili to z odpočutej komunikácie, v ktorej ruskí predstavitelia obviňovali z útoku dronmi Ukrajincov, a v inej zase Ukrajinci tvrdili, že za útok bola zodpovedná ich krajina.

Podľa NYT však ani Američania nevedia, ktorá konkrétna jednotka útok dvomi dronmi na kremeľské veže vykonala, a nie je jasné ani to, či o operácii vedel ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj alebo iní najvyšší predstavitelia štátu.

Podobne to vidia Američania aj pri ďalšej akcii – atentáte na dcéru ruského nacionalistu Dariu Duginovú, ktorú vlani v auguste zabila výbušnina v aute. Jej smrť tak podľa New York Times bola jednou z najodvážnejších operácií, ktorá preukázala schopnosť Ukrajincov preniknúť do Ruska a uskutočňovať sabotážne operácie.

Aj nedávna operácia údajných ruských partizánov za ukrajinskými hranicami podľa Galeottiho nemohla prebehnúť bez toho, aby o tom HUR nevedela. A to aj vzhľadom na to, že v praxi sú tieto ruské odbojárske skupiny, často s extrémistickou minulosťou, súčasťou ukrajinskej armády.

Operácie na území Ruskej federácie však nie sú to, čo by západní lídri chceli vidieť.

V spravodajských únikoch, ako píše Galeotti, sa napríklad spomínalo, ako sa CIA snažila odradiť Budanova od istých útokov v Rusku. Údajne aj v Moldavsku sa obávali jeho operácií, ktoré boli namierené proti „ruským mierotvorcom“ v neuznanej separatistickej republike Podnestersko.