Denník N

Putin je len rukojemníkom, o invázii nerozhodol sám, hovorí ruský politológ

Vladimir Putin počas prejavu na Červenom námestí. Foto -TASR/AP
Vladimir Putin počas prejavu na Červenom námestí. Foto -TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Rusko-bieloruská dohoda je od stredy podpísaná: Bielorusko teraz môže slúžiť ako „odpaľovacia rampa“ a zároveň strašiak, ktorý má z pohľadu Ruska presvedčiť Západ o vážnosti ruského úmyslu v kritickej chvíli použiť jadrovú zbraň.

Treba sa toho vôbec obávať? Rozprávali sme sa s ruským politológom a špecialistom na vojenstvo Pavlom Luzinom.

Luzin sa problematikou ruského vojenského potenciálu vrátane toho jadrového zaoberá od svojho štúdia na univerzite v Perme. Práve tam sú jedny z najväčších zbrojoviek v Rusku. Vyrábajú mínomety, rakety, rôzne druhy munície aj vojenské autá.

Luzin sa však zaujíma aj o zbrane „ťažšieho“ kalibru a jeho scenáre ďalšieho vývoja nepatria k tým najoptimistickejším. Zároveň zdôrazňuje, že sú to iba scenáre a že čím lepšie budeme pripravení na to najhoršie, tým ľahšie prípadné pohromy prekonáme.

Ako jeden z mála navyše búra mnohé tabu – pripúšťa boje na území Ruska, ale verí, že NATO má dosť síl, aby zabránilo katastrofe.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • aký je podľa neho konečný cieľ Ruska a aký by mal byť cieľ NATO;
  • či zistíme včas, že nám hrozí ruské jadrové nebezpečenstvo;
  • kto riadi Prigožina a Putina.

Hovorí sa, že krátke vojny sa vyhrávajú na fronte a dlhé v továrňach. Kde sa teraz rozhoduje o výsledku vojny proti Ukrajine?

Situácia na fronte vždy rozhoduje o mnohom. Ale áno, teraz už sú dôležitejšie fabriky než zákopy.

A pretože Rusko už má veľké problémy „s fabrikami“, stupňuje slovné hrozby. Rusi teraz najviac potrebujú prestávku – konflikt na nejaký čas zmraziť a nadýchnuť sa.

Na ako dlho?

Hoci aj na niekoľko rokov. Ukrajina však nesmie prímerie dopustiť. V opačnom prípade o dva-tri roky Rusko udrie znovu, síce nie s takou mocnou armádou, akú malo vlani, ale mocnejšou, než má teraz.

Aj na Západe však počuť pomerne intenzívne hlasy známych osobností, ako je napríklad Henry Kissinger, ktoré vyzývajú na okamžité zastavenie krviprelievania. 

Tieto hlasy sú výhodné pre Moskvu. Ruskú armádu teraz treba čo najviac oslabiť. Nedopustiť kórejský scenár.

Rozdelenie Ukrajiny? Vylučujete takú možnosť?

Úplne. Kim Ir-sen chcel obsadiť iba Kórejský polostrov. Ciele, ktoré si v tejto vojne vytýčili Rusi, sú omnoho „veľkorysejšie“. Rusom nejde o zničenie Ukrajiny ako štátu, ale o 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie